Závidím priateľke môjho bývalého

Základná otázka je, či chceš viac toho chlapca alebo chceš viac pokoj v duši. Ak ti je prednejší ten chlapec, obetuješ pre neho aj svoj duševný pokoj. Ak ti je však prednejší pokoj duše budeš ochotná vzdať sa ho.

Kedysi som niečo podobné zažil a vždy keď ma napadla myšlienka na to dievča som proti tomu postavil protimyšlieku: Bože odovzdávam ti ju, nie je moja, je iba tvoja. Vždy som ju odovzdával, hovoril že nie je moja, je iba tvoja.

Proti myšlienke závisti je dobré postaviť protimyšlienku: Žehnám mu, nech sa mu vodí dobre a nech sa majú radi.

Niekde na teba čaká ten pravý a ty strácaš svoje srdce pre toho, kto ním nie je, len sa tak zdá.

0večka, ako dlho ti to trvalo?
Ja mám pocit, že kočka je trochu iný prípad ako ty. Robí úplne základné chyby - sleduje ho na FB, uvažuje denne nad ním (to nevyzerá že sa snaží na neho nemyslieť)... závisť je silné lepidlo a tie spomienky na neho v sebe proste živí... Ano, ono to trvá nejaký čas odpútať sa, aj rok, dva, tri? ale 5 rokov je naozaj extrém. To chce pomoc psychológa, lebo ona si už zvykla takto fungovať.
Inak som zistila, že rodinné konštelácie, čo som považovala za ezoteriku, je moderná psychoterapeutická metóda :D takže kočke odporúčam na odpútanie aj niečo takéto.

Toto je tvoj problém, nie jeho.

FallenAngel, ale nečakané úmrtie partnera je úplne iná situácia.

kafe ono sa lahko hovori ked si to nezazila ja som mal ftedy aj mesacnu pauzu.. proste mesiac ma ani nenapadla potom sup rande s inou a tam mi ju niecim pripomenula a bol som zase na zaciatku. teraz s odstupom casu si myslim ze som s tym mal ist k psyhologovi... ale kazdopadne musim povedat ze som sa cely cas snazil co najviac na to nemysliet stretavat ine spoznavat novych ludi atd akoze vsetko ciastocne pomohlo ale trvalo to tak dlho :)

Ahoj Petka. Len ti chcem napisat ze ta viem uplne pochopit. Mne zomrel priatel pri autonehode a tiez nedokazem mat ineho. Tiez mi okolie davalo rady nech chodievam na stretavky a rande ale je to proti mojmu vnutru. Radsej budem sama nez by som mala niekomu klamat aby som nebola sama. NIekto je taky ze sa otrasie a ide dalej ale niekto nie.

Peťa, veľmi ti odporúčam knižky Secret (Tajomstvo) a Tajomstvo príťažlivosti sŕdc, sú tenké, to dáš rýchlo. Ide o to, že ty si naňho stále naviazaná a tak aj vysielaš (podvedome) do okolia signál, že nie si dostupná iným mužom, vzťahom, známostiam... Až keď sa odstrihneš, tvoje "vyžarovanie" sa zmení a ľudia si to začnú vnímať. Alebo sa pomodli a popros o zmierenie mysle a vrátenie pokoja v duši. Mne to vždy pomôže :)

Uvedomujem si, to že to preháňam, ale keď ja sa neviem od neho odpútať. AJ keď som mala 2 ročný vzťah, tak som na bývalého myslela, preto som to aj neskôr skončila. Ako sa poznám, vydrží mi to pár dní a zase spadnem do toho :( Ja mám pocit, že už nikoho lepšieho než on bol nestretnem. Bol môj vysnívaný muž, je mi to ľúto, že to tak muselo skončiť.
Ale znova sa pokúsim to zmeniť.

No uprimne. Po piatich rokoch to velmi prehanas. To je tak dlha doba na to ze ste spolu boli len 6 mesiacov, ze ty si uz davno mala byt inde. Nemas jej co zavidiet, ty vidis len to krasne na fotkach na instagrame, tie dalsie veci vo vztahu uz nepoznas. A to ze ich sledujes na internete nie je podla mna uz velmi zdrave. Dostanes sa z toho len tak ked sa vykasles nanho. Prestanes ich sledovat. A vtedy zacnes vnimat aj ine veci vo svojom zivote a mozno aj ludi. A mozno aj ta zaslepenost voci nemu ti brani spoznat niekoho dalsieho s kym ti bude este lepsie.

5 rokov je dlhá doba. Zasekla si sa. "ale minimálne raz denne ma to napadne a začnem nad tým uvažovať." Že ti zabehne myšlienka k nemu je normálne. Ale ty to potom ďalej rozvíjaš, živíš, umáraš sa tým... prestaň s tým. Prestaň uvažovať nad ním, stopni to hneď na začiatku. V mysli si povedz: DOSŤ, už stačilo, chcem sa pohnúť niekam inam. A rozmýšľaj čo navaríš, upečieš, vymysli si ja neviem, že trebárs zabehneš 100km a stanuvuj si méty - dnes dám aspoň 5km - a nad tým rozmýšľaj, počítaj koľko si už dala a koľko ti ešte treba...

Vieš, je škoda vidieť, ako skvelé ženské (a muži to robia tiež) sa zbytočne točia v kruhu a nedovolia si pohnúť sa niekam inam, nedovolia si stretnúť iného chlapa. Ani nie lepšieho, ale úplne obyčajného chlapa, s ktorým si jednoducho "sadneš" a bude ti city opätovať, ktorý bude mať chuť byť v tvojej blízkosti a žiť s tebou, lebo TY budeš pre neho úžasná. Neustálym vracaním sa k tomu, čo bolo, sa človek zatvára novým možnostiam. To sa chceš v 50-tke zobudiť a prežiť svoj život spomínaním na polročnú známosť?? Do riti, ma neser dievča!