Dlhoročný vzťah a tretia osoba

Kycera a Minikonka: ďakujem aj ja Vám dievčatá, že ste sa zapojili do mojej témy, veľa ste mi dali a veľmi mi to pomohlo...:-) Necítim v sebe také obrovské zúfalstvo a pochopila som, čo sa so mnou deje. Ste veľmi super :-) Ešte, že také ako vy existujú, ďakujem!

@ Minikonka, napísala si málo, povedala VEĽA! : )

@ Dievčence, teší ma, že sme na seba natrafili. : )

JaNeznama,

držím Ti veľmi palce, som rada, že som trochu pomohla :-)
Určite daj vedieť ako to dopadlo, sama budem zvedavá :-)
Súhlasím aj s Kýčerom a ďakujem za uznanie mojich slov, ja si tie jej tiež veľmi vážim, aj keď chápem, že často im nerozumie každý...
To už ale my nezmeníme, raz ich pochopia všetci :-)
Všetko dobé ešte raz!

Messje: na priateľa nemôžem povedať nič zlé....preto nechcem ani zahodiť šancu a nepokračovať ďalej...Tak ako vravíš, ja si želám aby to nebolelo nikoho...Ale bude to ťažké...myslím, že ani nereálne...Tak dúfam, že sa rozhodnem správne...
Ďakujem pekne.

Veľa šťastia aj tebe Kycera, si výnimočná žena a verím, že na tomto fóre ešte veľmi veľa ľudom pomôžeš, tak ako si pomohla mne...Pomohla si mi rozbiť ten zmätok v hlave...Viem, že milovať môžem len jedného, a aj keď ním bude aj naďalej moj priateľ, ten ďalší už vo mne, v mojom srdci navždy ostane...Lebo on vo mne vyvolal tie staré,driemajúce city a dal mi najavo, že život ide ďalej...

Az sa cudujem ze som sem ja nedobala ale na prekvapenie som nemusela.Nebolo treba opakovat co ti pisali lebo som s nimi aj ja suhlasila.Naozaj si tu dostala pekne rady .To preto lebo si aka si.
Moc ti drzim palce aby to bolelo co najmenej ludi a rozhodla si sa spravne.Vlastne...dvaja z vas troch sa musia rozhodnúť spravne.
V kazdom pripade skus este popracovat na vztahu co mas.Nic skarede si na svojho priatela nepovedala.Len si sa ocitla v hmle a teraz bude zalezat kto ta z nej prvy vytiahne aby si zacitila slniecko.
Drzim palce

JaNeznama, verila som, že riešenie nájdeš aj sama. A podarilo sa! : )
Stáva sa, že niekedy stačí pár okamihov prežiť s niekym, zasiahne Ťa to ako blesk z jasného neba a zanechá naozaj hlbokú stopu v Tvojom srdci. A tam bude mať svoje stále miesto. Súhlasím s tým, že náhoda to rozhodne nebola. Vy dvaja ste sa už stretli, kedysi dávno, vo svojom predchádzajúcom živote. Prežili ste spolu niečo krásne, bolo medzi vami pevné puto a keď ste sa stretli, pripomenulo sa. Možno ste boli skvelé kamarátky, možno kamaráti, možno ste mali krásny vzťah ako muž a žena a možno sa mýlim... Nie, nemýlim sa! : )
Myslím si, že títo dvaja muži sú teraz v Tvojom živote tí najdôležitejší.
Tak veľa šťastia a ak uznáš za vhodné, daj o sebe vedieť ako si dopadla. : )

A važim si aj poniektorých chlapov, viď názor trochu niżšie, že aj oni vedeli triezvo, inteligentne a neurážlivo vyjadriť svoj názor, bez toho aby mi vynadali, fakt ďakujem ;-)

Takže ešte raz dievčence, Kycera, Minikonka a ostatné, ktoré mi chceli pomôcť, poradiť, neodsudzovali ma, ďakujem Vám veľmi pekne, ďakujem, že mi prajete len a len šťastie, prajem Vám to aj ja Vám :-). Kiež by ten život nebol niekedy taký komplikovaný...Držte mi prstíky, dúfam, že to dobre dopadne, ja sa aj ozvem, nemyslím, že by som vydržala bez takejto diskusie, lebo dala mi veľmi veľa :-)

Kycera: aj ja som veľmi rada, že si mi práve ty odpísala a musím aj povedať, že sa cítim po tejto diskusii veľmi dobre a veľmi mi to pomohlo...Taká som bola zmätená a zúfala, že ma napadla len táto možnosť, pričom mám aj priateľov, ale väčšina by ma hneď odsúdila pri prvej vete, že či som v poriadku...Alebo by si niekto pomyslel, že som štetka ako ten milo reagujúci pán nižšie v diskusii...Takže som veľmi šťastná, že sa nájdu aj ľudia, kt.osobne nepoznám a sú takí ako ty...Dakujem krásne :-)....Som ti zato veľmi vďačná, si pre mňa veľmi milá a múdra osôbka s dobrým srdcom :-)
Samozrejme našlo sa tu aj iných normálnych ľudí, kt.mi pomohli triezvo uvažovať a pochopiť čo sa vlastne so mnou deje a zdieľam ich názory...
Avšak ani ja sama neviem, či takto budem šťastná, ale nedokážem priateľa len tak odkopnúť preto, že niečo tomu chýba a sama neviem čo to je, ako napísala minikonka....Súhlasim s jej rieśením, veľmi dobre si to napísala, klobúk dole pred Vami dievčatá, veľmi ste mi pomohli :-) Samozrejme musím byť úprimná voči obom, inak by som ani nemohla a obaja musia vedieť pravdu. S priateľom sa porozprávam, poviem mu to Minikonka, musí vedieť ako sa cítim a ako beriem náš vzťah...Skúsim ešte zabojovať....
Pokiaľ ide o toho druhého, taktiež bude musieť vedieť pravdu, nechcem aby sa zamotal viac... a ako vravíš, vtedy sa aj ukáže o čo mu vlastne išlo...Možno ma bral ako zábavku, možno by to bola aj pre mňa lepšia možnosť, aspoň by som mu neublížila...Ostala by som ako hlupaňa ja, ale ublížiť niekomu, to nechcem....:-(
Neviem prečo, ale myslím si, že aj tak by ostal tam niekde hlboko, ale hlboko v mojom srdci....Aspoň taký mám v sebe pocit...neviem...
Medikamentus: manželia nie sme a ani potomkov nemáme, sme spolu dlho, ale nejako v tomto uponáhľanom svete sme sa nejako zastavili bez toho aby sme sa pohli do predu...Viem, že v dnešnej dobe sa ľudia rozchádzajú a schádzajú, že sú aj iné horšie veci, ale ja som to tak nechcela. Verila som, že je to ten pravý, že ostanem už len s ním...Priateľ nebol môj prvý, ale tento so mnou zaobchádzal ako so ženou, ktorú si treba vážiť...Preto tomu dávam šancu....