Ak sa rozhodneš podľa seba, tak nikdy nespravíš nič, čo by si neskôr ľutoval.
Rozhodnutie nie je správne alebo neprávne. Dôležité je to, čo nasleduje potom. jedny dvere svojím rozhodnutím otvoríme a druhé zavrieme. Tie zatvorené nikdy neexistovali. Zvolíme si jednoducho svoju vlastnú cestu...No a potom je to už všetko len otázkou ,,čo by bolo, keby,,
a tú otázku si nie je dobré klásť príliš často, pretože človek potom zabudne, čo je teraz, v tomto okamihu, kedy sa rozhoduje.
Aj v tomto momente sa rozhoduješ milý Dick a aj teraz môžeš robiť ,,zlé,, alebo ,,dobré,, rozhodnutia...
Pán osudu
Dávno - pradávno žil na svete človek. Nebol horší ani lepší než ostatní, bol to obyčajný človek. Osud bol k nemu láskavý a štedrý, stále mu dával nejaké darčeky. Ibaže človek tie darčeky neprijímal. Skrátka to nerobil. Kedysi niekde počul, že človek je sám pánom svojho osudu a raz a navždy tomu uveril.
,,Aké dary osudu? hovorieval často. ,,Človek nemôže čakať na to, že sa niekto zmiluje, musí si vedieť poradiť sám, je to naša úloha.,, A tak nečakal a bral si sám. Bolo to ťažké, niekedy zašiel až na hranicu svojich možností, ale darilo sa mu prekonávať každú prekážku, všetky pevnosti bral útokom, so všetkými nepriateľskými silami bojoval až do víťazného konca a vždy potvrdil a obhájil právo na svoje miesto pod slnkom a na civilizačné vymoženosti. Taký neľahký osud ho však veľmi vyčerpal. Po čase ochorel a dokonca sa zmieril s tým, že umrie. ,,Som unavený, mám všetkého dosť.,, jeho duša odlietala a on sa na svoje takmer mŕtve telo díval zhora. ,,To dole, čo tam leží, to som ja?,, pomyslel si prekvapene. ,,Ako kto je po tom tu?,, ,,To som ja, tvoja Duša,, pošepkala mu Duša. ,,Neboj sa, všetko je v poriadku, letíme preč.,, ,,Takže ty naozaj existuješ?,, začudoval sa človek. ,,pravdaže,, ozval sa hlas, ,,ja som tvoj Osud.,, Pozrel smerom, odkiaľ sa ozval hlas, a div neomdlel. Na verande vyrezávaného a maľbami zdobeného domčeka sedel malý chlapec v bielej košeli, všade okolo neho boli kvetiny a poletovali vtáčiky. Bol to prekrásny obraz.
,,Čuduješ sa?,, spýtal sa Osud. ,,Taký som ja...krásny a skvelý.,, ,,Ty nemôžeš byť môj osud.,, neveril človek. ,,Môj osud bol ťažký a strastiplný. všetko som si musel urobiť sám.,, ,,To ty si vravel, že si pánom svojho osudu, to ty si chcel všetko robiť sám. kto som ja, aby som sa hádal so svojím pánom,,, odvetil Osud. ,,Čí je ten prekrásny dom?,, ,,To je tvoj dom.,, ,,Čo to táraš? Žil som v paneláku. Vieš, čo som sa nadrel, aby som zarobil aspoň na taký byt? Robil som od rána do noci.,, ,,Sám si si zvolil takú cestu. Len škoda, že ten domček, čo som ti pripravil, zostal nevyužitý.,, ,,Dočerta! To je naozaj škoda. presne o takom som vždy sníval.,, Zrazu na verandu vyšla žena vo farebných šatách. Mala červené vlasy, jej modré oči boli tmavé ako oceán, vyzerala, akoby vystúpila z nejakej rozprávky.
,,Kto to je v mojom dome?,, znepokojil sa človek. ,,To mala byť tvoja žena Ľuba,, odvetil Osud. ,,Páči sa ti?,, ,,Zasa táraš hlúposti! Pokiaľ mám, pravdaže, ešte všetkých pohromade, tvrdím, že som bol ženatý s účtovníčkou Luciou. Nijakú Ľubu som nikdy nepoznal a nikdy nevidel.,, ,,Samozrejme, že si ju nevidel,, odvetil Osud, ,,odmietol si totiž môj darček skôr, ako som ti ho dal, keď si sa rozhodol, že všetko vezmeš do svojich rúk, vieš? preto ste sa nikdy nestretli a teda ani nevzali...,, ,,keby som bol vedel, že je mi súdená taká krásna žena, myslíš, že by som odmietol?,, rozčúlil sa človek. ,, Aj tak neverím, že by si ma vzala. veď čo som ja - obyčajný robotník a ona je ako kráľovná. Také potrebujú muža z vyššej triedy. ,,A prečo si sa nestal kozmonautom, ako si vždy chcel?,, ,,Každý chlapec chce byť kozmonautom, ale je to iba sen. Dostať sa k takej práci je nemožné,, ,,Pomohol by som ti,, povedal Osud. ,,Pozri!,,
Človek uvidel sám seba v kozmodrome, ako kráča v skafandri k vesmírnej rakete, má odklopenú helmu a na tvári šťastný úsmev - o nič horší, ako mal kedysi Gagarin. všetci ho vyprevádzajú, kývajú mu a je tam aj Ľuba a máva mu čipkovanou vreckovkou. ,,Vari sa to naozaj mohlo stať?,, neveriacky sa spýtal človek. ,,Nič nie je nemožné. Aj taký osud si mohol mať, ale ty sám si o tom prestal uvažovať, nedovolil si, aby sa z tvojich myšlienok stali skutky,, s výčitkou v hlase povedal Osud. ,,Mohol som ti s tou kariérou kozmonauta pomôcť, keby si to veľmi chcel.,,
,,Moje sny nikdy nekorešpondovali s mojimi možnosťami,, hlesol človek. ,,Celý život som jazdil na žiguliaku, aj keď západná technika mi je bližšia. Taký Peugeot alebo Opel...,, ,,Ja som ti pripravil Bentley. Stojí za plotom, čo naň vravíš?,, ,,Prečo mi mútiš hlavu? Na také auto by som nezarobil ani za tri životy.,, vzdychol si človek s pohľadom upretým na parádne auto. ,,Bolo za dobrú cenu, vďaka rýchlemu obchodu jeho pôvodného majiteľa... Chcel som ti urobiť radosť, poznal som tvoje želania... No ty si len dookola opakoval: , To musím zvládnuť sám...,, A tak si premeškal svoju príležitosť.,, ,,Tak mi ukáž, čo všetko som ešte prepásol!,, zvolal zlostne človek.
Osud mu teda ukázal úplne iný život...so zaujímavou prácou, s cestovaním, dobrodružstvom, jachtami bielymi ako sneh, s vesmírnymi raketami, s úctou a rešpektom, s dostatkom a hojnosťou. Človeku sa o ničom takom ani len nesnívalo, videl to možno akurát v kine. ,,Ako je to možné?,, spýtal sa žalostne. ,,To všetko bolo naozaj pripravené pre mňa?,, ,,A pre koho iného? Som predsa tvoj osud, nikoho iného.,, ,,Prečo som teda žil svoj život úplne inak, Akoby nanečisto. Len som čiarkovane nahodil splnené priania, no nie načisto, iba som ich načrtol.,, ,,Mal si dôverovať osudu, teda mne,, vysvetlil mu jeho spoločník, keby si sa uvoľnil a užíval si to...ale ty...,, ,,Bol som presvedčený, že človek je pánom svojho osudu!,, vykríkol človek. ,,Takže si ho riadi sám. Nie je to tak?,, ,,Samozrejme, každý je naozaj pánom svojho osudu,, zasmial sa Osud, ,,ibaže dobrý pán je so svojím osudom zadobre a využíva všetky jeho možnosti. A ten zlý mu diktuje, čo môže a čo nie. Ako potom môže osud rozvinúť všetky svoje schopnosti?,, ,,Vyzerá to tak, že som bol zlým pánom...,, zosmutnel človek. ,,Zadobre sme rozhodne neboli. Vlastnému osudu som hádzal polená pod nohy! Toľko zaujímavých vecí som prešvihol.,, ,,Čo už,, vzdychol Osud. ,,Čo bolo, bolo. Nepoznal si ma a dostatočne si ma neocenil.,, ,,A keby som ťa poznal, neocenil by som ťa,, priznal sa úprimne človek. ,,Vyzeráš tak neseriózne...si proste len dieťa.,, ,,To preto, lebo ťa uvádzam do rovnováhy,, vysvetlil Osud. Už v detstve si bol príliš dospelý, veľmi skoro si prestal veriť na zázraky...,,
,,Ja som ti predsa našepkávala,, ozval sa hlas Duše. ,,Chcela som, aby si sa rozletel, ale ty si ma nikdy nepočúval, si príliš prízemný a priveľký realista... Si jednoducho ťažký prípad. práve preto si žil tak, ako si žil. Obyčajne, bez zázrakov.,,
,,Spoliehal som sa sám na seba, tvrdo som drel, žil som biedne a nijaké zázraky sa nekonali,, vzdychol si človek. ,,Keby mi to tak niekto povedal skôr, určite by som takto nežil. prežil by som svoj život úplne inak.,, ,,A ako?,, zaujímalo Dušu. ,,Krásne a s ľahkosťou. S vierou a s krídlami. Nijaký darček by som od svojho osudu neodmietol. Všetky možnosti by som využil do poslednej bodky. nežil by som podľa toho, ako mi niekto vraví, ale podľa toho, ako mi našepkáva duša.,,
,,Pozri sa naňho, to sú ale osudové rozhodnutia,, povedala Duša Osudu. ,,Príjemne sa to počúva,, ,,Presne, hovorí priam z duše,, súhlasil osud. ,,Možno ešte nie je všetko stratené.,, ,,A ja si myslím,, prikývla Duša. ,,Má ešte čas a môže niečo napraviť?,, ,,Dobre, dám mu ešte jeden darček.,, rozhodol sa Osud. ,,Dáme mu ešte jednu šancu. Tak sa pohni, Duša. Rýchlo sa vráť, kým nie je neskoro.,,
V tej istej chvíli sa človek v sanitke nadýchol a pomaly otvoril oči. ,,To nie je možné!,, vykríkol doktor. ,,Pozrite, vracia sa.,, ,,To je zázrak. Musí to byť miláčik šťasteny,, ozvala sa sestra. ,,Haló, pane, počujete ma? ,,Počujem, ,, rozlepil pery človek. ,,Mám... šťastný...osud.,, ,,To vidím,, prikývol doktor. ,,Práve ste sa druhý raz narodili.,, ,,Prijímaš môj darček?,, šepol mu do ucha Osud. ,,Je to moja druhá šanca,, pošepkal človek Osudu a usmial sa, pretože jeho Duša sa neudržala a roztancovala sa.
( Irina Semina - Obchod so šťastím )
