Ahojte. Chcem sa vas spytat na nazor, lebo to co pocuvam okolo seba ma neskutocne vytaca. Lebo je to neustale to iste! Mam uz dlhsie priatela a ja som vegetarianka. On nie. Ked sa nejaka rodina pri nas zacne rozpravat o nasej buducnosti, stale hovoria, ze pri mne zomrie od hladu a nech sa naucim varit maso a podobne. Ale ja to odmietam. Nic mu na to nehovorim, ved nech si kazdy je co chce. Respektujeme sa navzajom. Ale ja taketo vaci nikdy varit nebudem. Nebudem kvoli niekomu menit moje rozhodnutia a vyvarat mu maso. Po tychto reciach ale mam uz zly pocit. Hlavne, ked viem, aky je nervozny, ked je hladny a on sa z mojej stravy nenaje. Ale ja odmietam byt sluzka a vyvarat mu. Bojim sa, ze sa kvoli tomuto budeme este v buducnosti velmi hadat. On je dospely chlap, ma 30. Ale nevie si spravit skoro nic. Ja si doma varim 90% sama, lebo som jedina vegetarianka. Myslite, ze to vyvola v buducnosti vela hadok?
Bude to problem?
Dakujem za tvoje skusenosti :) Ani moja mamina nie je moc masova, jej by nevadilo, keby detom davam len vegetariansku stravu. Vidi na mne, ze som okej a nic mi ani po tych rokoch nechyba:)
Ja tiez aj teraz nieco sice nachystam, ale maximalne su to jedla robene so sunky, salamu. Klasicke maso by som nerobila.
Mas super, ze ti v tom partner veri. Moj si to moc nevie predstavit. Ale tak co. Ja budem na materskej a starat sa o dieta, nie on.
Moja mama, keď ma čakala, nejedla mäso vôbec, síce len počas tehotenstva, ale nemala vraj naň chuť... Nevedela som o tom, až dokým som sa v puberte nerozhodla prestať jesť mäso. No a ostalo mi to až do dospelosti. Čo sa môjho partnera týka, tiež jedáva mäso, bývame spolu a nie je problém. Doma varím ja bezmäsité veci a jemu chutia. Mäsitú stravu má každý deň v práci na obed. Občas máva aj doma chuť na mäso, tak si ho spraví. Párkrát to chcel aj od mňa, párkrát som mu aj vyhovela, párkrát som ho aj prekvapila, ale ani ja to nerobím rada, tak už sa to deje len veľmi výnimočne. Podľa mňa sa tak dá fungovať. Deti nemáme ešte, ale riešili sme aj túto tému. On mi dôveruje v strave, tak to necháva na mňa, hoci by im chcel dávať aj mäso občas, tak som súhlasila, že príležitostne a dobrej kvality môže byť. Uvidíme v budúcnosti. Čo sa svokry týka, malé deti jej nechcem dávať na dlhšiu dobu, pretože s jej stravovaním nesúhlasím a nielen kvôli mäsu. Rovnako ako so stravou mojich rodičov, čiže toto s nimi bude treba ešte doriešiť.
Záver: Fungovať sa tak dá, ak sa navzájom budete rešpektovať a nájdete si systém. Okolie si nevšímaj, skús nejak vtipne zareagovať. V mojom okolí sa polovica všežravcov preorientovala po rokoch môjho vegetariánstva na vegetariánsku stravu a to boli práve tí, čo vraveli, ako by nedokázali existovať bez mäsa. Ja sa na túto tému nebavím, lebo akonáhle sa niekto o tom dozvie, už sa vypytuje. Ja sa tiež nikoho nevypytujem, čo je, prečo je mäso. Jeho vec.
bude nebude? co mame vestecku gulu???:))))
Adr1a. Ja ho respektujem a nevadi mi, ze to je. Nech jedava, co chce a co mu chuti. Ale pusu mu potom tiez nedam, kym to riadne nezapije alebo si neumyje zuby :)
Uvediem ti priklady, Filip. Tam to bude najlepsie vysvetlene.
Mne nevadi sa o partnera starat. Ale v rozumnom mnozstve. Aj je dlho v praci alebo vonku s kamaratmi, rada si dam do poriadku domacnost a uvarim a jemu nachystam suroviny, ktore si rychlo moze uvarit k ostatnemu. Teraz to mame tak, ze ked u mna spi a ideme robit obed/veceru, tak pripravim moje suroviny a aj jeho. Dame vedla seba dosky a robime spolu. Potom z toho urobime 2 podobne jedla :)
Ak by sme mali uratovanie bytu, tak nepr nech povysava a ja umyjem kupelnu a utriem prach. Alebo nech si aj on nieco vyberie a urobi. Nevadi mi dat viac namahy do nasho spoluzitia. Ale aj od neho nejaku chcem :)
Tvrdohlava. Pisala som predovsetkym o tom dietati. Lebo to bola sila....
A naznacila si, ze teba roky nik nerespektoval ai. Vies. Najdi v sebe vnutorny pokoj, rovnovahu. Osobne stastie. Lebo iba vyrovnany, spokojny, nikym-nicim nezatazeny jedinec, dokaze mat rovnocenny hodnotny spokojny vztah. Ty prilis kalkulujes. Kolko do vztahu das ty. A kolko zas partner. Ci uz starostlivost praca robota povinnosti ai. Ale tak potom nemaj vztah. Nik ta nenuti byt predsa vo vztahu. A nieco na tom vyroku je, ze laska ide cez zaludok. Lebo zo mna su blazni uz len z toho ako vynikajuco varim. Alebo aj to ako peciem)) A zazila som uz aj take haluze extremy, ze sa daktore veganky vegetarianky rozisli s partnermi uz len kvoli "smradu" ze z nich to maso citili. Vraj cez pot, ci sa im zhnusili ked ich videli maso jedavat, nechceli sa s nimu bozkavat, milovat sa. To uz su extremy. Ale taketo spravanie odpor ma svoju podstatu v inom, a je to neraz o inom
Pozri, Mala, keby tu bol tvoj priatel, dohovaram jemu, ale si tu ty, tak dohovaram tebe.
Ver mi, ja som zenaty uz dlho a viem, ze tvoj pristup vedie do problemov.
Vo dobrom vztahu si proste partneri nesleduju to, ci maju rovnomerne vsetko rozdelene. Nemusis citit krivdu, ked budes robit viac, to je v skutocnosti tvoja vyhoda, tvoj vacsi vklad, tvoja lepsia pozicia. Nakoniec sa ti to manzel bude snazit oplatit sam od seba. Nakoniec dosiahnes to co chces, ale nie tak, ze si to vyhadas, co by oslabilo vas vztah, ale bude to z jeho pohnutky, z jeho lasky, co vas vztah upevni.
Ten vztah proste za tu pracu stoji. A ked ti za to nestoji, tak o neho prides.
DontWorry, tam nizsie som pisala, ze mi z toho byva az zle, ked to citim. Ak by mi to nic nerobilo, tak okej. .
Asfalt, ak nechcem mat vsetko na pleciach len ja a chcem, aby mi partner pomahal, ano. Som sebec a egoista. Ja rada navarim, upracem, postaram sa. Ale tiez chcem pomoc a rovnovahu
Ano myslim si, ze chlapovi, ktory nie je rovnako vegetarian ako ty, to bude vadit. Ci teraz alebo casom. Predstav si, ze si na materskej a chlap pride vecer z prace hladny a nebude mat nic navarene, ani lahke jedlo, pretoze ty mu maso neuvaris a on sa dodatocne bude musiet este aj k sporaku postavit. Nie ku vsetkym jedlam dokonca ide zelenina ako priloha. Cize tam problem vznikne. Ako bolo spomenute, laska ide cez zaludok a podla mna je smutne ak jedna zena svojmu chlapovi odmietne varit.
