dobrý deň,
chcela by som sa posťažovať a možno aj nazbierať nejaké užitočné rady. Chodím s partnerom, už veľmi dlhé roky. Teraz sme nedávno mali aj pauzu a dali sme sa opäť dokopy. Naozaj sa ľúbime,ale niekedy sa naozaj k sebe dobre nesprávame. Vyplýva to najmä z toho,že ja som hysterická osoba, ktorá hned kričí pri prvom probléme, avšak partner je zase veľmi nervozna povaha,, nepokojná, vkuse niečo rieši, a nakoniec posledné obdobie je aj zúrivý k tomu všetkému. Nechápem,prečo to tak je, nebol istotne taý odjakživa, akoby sa menil mi pred očami, a ja už skutočne neviem,čo s ním. Plánovala som si svadbu s ním, lebo skutočne je to chlap akého chcem, prajem si ,aby bol otcom raz mojich detí v budúcnosti, chcem s ním zostarnúť, máme podobné záujmy a tak. no jeho vytáča každá volovina a kravina. Hned začne hysterčiť, a je zúrivý. doslova a do písmena.niekedy to už vážne nezvládam,je to typický cholerik žiaľ, nemá v sebe ani kúsok pohody. A nebolo tomu až tak zmenil sa k horšiemu, za tie roky,čo sme spolu. Viem,že každý mi radí, rozíd sa teraz kým si mladá bla bla, rodina a neviem čo,ale ja to nechcem takto riešiť. mali sme pár dní pauzu,ale nedokázala som zavrieť za ním dvere úplne. akoby som nevedela byť bez neho. chcem,aby sa zmenil,aby sa stal kludnejším,a nie aby stále nerváčil. Ked sa mu čosi znepáči, hned reaguje nervozne a podrážene a o pár minút o tom ani nevie. berie to ako niečo normálne. a tak z toho vychádza ,že sme k sebe ako psy.avšak ja nechcem,aby to tak bolo, chcem,aby sme mali opäť ten očarujúci vzťah,ked ma pobozká,chcem cítiť to chvenie a jeho lásku, chcem čítiť, že je to človek,kt. môžem hocičo povedať a bude OK, nebude hysterčiť a hrešiť a vybuchovať na mna. Takto som si vzťah nepredstavovala.a teraz neviem,čo s ním. lebo som sa veľmi s ním zamotala po každej stránke.máme medzi sebou určité puto,a neviem ho rozťať.
chcela by som od vás radu, ako mám bojovať proti tomuto jeho démonovi v povahe,lebo naozaj sa mi to nepáči.ako nanho,aby nebol taký, aký je ?aby sa trošku skludnil ? čo mu pomôže ?on odmieta akékoľvek rady a nechce sa zmeniť.budem rada ak mi napíšete dámy tie ,ktoré ste si tým prešli....čím prechádzam teraz ja.dakujem
Partner je zúrivý, takto som si vzťah nepredstavovala
rebelka no veľmi si ma nepotešila tým globálnym zhodnotením sociálnej a vzťahovej situácie na slovensku...toto som teda nechcela počuť, aká som blbá a mne lpodobné ženy. naučili ma že zo vzťahu sa len tak neuteká, žijemv takých vzťahoch v rodine, že ženy tiež nie sú najsťastnejšie,ale paradoxom je,že moja mama má ideálny vzťah s otcom, dobrý,taký aky ma byt,je tiez hysterka,ale otec to toleruje a miluje ju, všade jej platí dovolenky a maju sa dobre. ja som očakávala,že bude taký podobný chlap aj ten moj, ale neni.ani zdaleka.
nechcela som byť hysterka ani neiem co ziapať,ale proste niekedy to nejde, no v poslednej dobe akosi castejšie.
stále som sa spoliehala, že on neni taký,že nebude nervák ani taký .zurivy,ale akosi som sa mýlila v nom.
nechápem,čo sa deje s ním, prečo TAK KONA ?preco na vsetkych vsetko nadáva ?aj dnes, este sme spolu len volali a uz nadával zase,ako je vsetko zle,ako nic na sr nefunguje a neviem co,aky je zurivy zase..cele dni je zurivy..neoddychol ani ziadne volno,co bolo ani nic. furt je nespokojny, lenze to jeho nepochoepnie a nespokojnosť možno vychádza z neho,kedze zije v rodine alkoholikov.
nechcem zachranovat nikoho,ani sa stavat do roly obete a toboz nie ospravedlnovať, ale možno si ani on sam nevie dať rady so sebou ,i ked si to nepriznáva, ved on neni zly chlap...
a ja zase nie som blba, že si nevidím dalej od nosa. ja dobre viem, s kym som tolke roky,a s kym som si planovala sobáš, lenze teraz je zrazu ina situácia a ja ju akosi neviem riešiť, neda sa s nim po nijakom,
tak neviem, chcela som rady od žien, ktoré toto zažili, preskákali si tým,a chcela som aj rady možno od mužov,ako sa teda k nim mame spravať,ked su taki...ako to vylepšiť som chcela pocut nazory.
ale asi ich tu nenajdem (:(
Moja kamarátka má tiež taký ,,vzťah ,, bojí sa zmeny myslí si že si nikoho nenájde tak trpí facky,cholerické výbuchy ale hlavne že niekoho má lebo by si určite nikoho nenašla. Kašle na kamarátky nechodí von, nechodí na maily lebo frajerovi to strašne vadí hlavne že on má bokovky v práci,medzi kamarátkami a podobne. Najhoršie je že ked dvaja spolu ostanú a neklape im to vzniknú s toho nešťastné deti nefukčná rodina a potom nám tu rastie generácia detí bez citu lebo to vidia doma.
kks tolko fajn ludi nema vztah a kadejaky kurevnik,cholerik a podobny o tych sa idu baby potrhat lutuju ich zachranuju a vkuse ospravedlnuju ich chyby popritom taky muz sa naozaj nikdy nezmeni ja som takeho mala tiez ale len 3 mesiace ... nedokazem si predstavit zit s clovekom ktory ma za kazde napadne a vybuchuje... fakt ako tu bolo povedane u nas na Sk ludia absolutne nemaju sebaavedomie radsej aby sa nepovedalo aby mali istotu maju debilny nefukcny vztah nez by mali zabojovat o to ozajstne stastie... necudujem sa ze sa tu mame tak ako sa mame s pokorou prijimame kazdeho debila a obranujeme tych ktory nam ublizuju... strasne sme blby narod...
"treba sa na to racionálne pozriet,ja si to uvedomujem,a viem,ze možno ho nezmenim a budem trpiet" jediny kto sa na tuto situaciu potrebuje pozriet racionalne si ty. k tej druhej casti vety ani nema zmysel sa asi vyjadrovat, zrejme si vobec nevazis samu seba a nepoznas svoju hodnotu, ked kvoli nejakeho nervnemu chlapovi si ochotna trpiet a snazit sa este 10 rokov menit ho...
no tak ja poviem, ci od nas chces zaklinadlo, aby si si uvedomila absurditu toho celeho, a ty odpises ze ano :D uvedom si to, takyto je, toto je jeho povaha, nezmenis to. a teraz to tak nevnimas, ze marnis, ale ver, ze po rozchode ked sa ti zasvieti a vsetko ti dojde, budes to tak vnimat. proste to pochop, ze ho nezmenis. nikdy nechci cloveka menit, to sa neda, nefunguje to tak.
neviem kazdy mi vravi, nemarni s nim cas,ale ja neviem v skutočnosti,čo je marnenie casu,aj tak by som si ineho hned nenasla, a aj tak,neviem nepocitujem to ako marnenie casu, chcem zaklinadlo ako ho zaklajem,aby bol dobry a zlaty ku mne.aky ma byt...ja sa mozem akokolvek krat zmeniť a byt teda tichsia v sporoch a tak,ale co z toho,ked on je stále taky vybusny aky je,a stale zuri pre nic za nic, mala som taku istu kamosku na strednej zurila stále prenic za nic, tiez som z nej mala nervy ,tu som dokazala odstrihnut,ale hm, kamoška neni frajer s ktorým som tolke roky :( a zdielam s nim vsetko v zivote. treba sa na to racionálne pozriet,ja si to uvedomujem,a viem,ze možno ho nezmenim a budem trpiet,ale keby som dosiahla unho aspon nejaku reflexiu, ze si povie " a toto osm nemusel,je smutna,nabuduce to neurobim"...ale on nic vobec unho ziadny takyto stav nenastal. nepomáha nam akosi nic, ani sluby ani láskaco k sebe cítime,minule mi len tak povedal, sme bol na prechádzke a ma zdvihol na ruky nad seba a povedal, ze "pocuj,ja ta mam tak strasne rád!"..to bolo tak krásne...a ja som ani nevedela,co mam na to povedať :(
aj ja ho mam radainak by som s nim nebola,len mne to príde,ze nas vztah je už kdesi inde. nevieme zit bez seba nuž, ae asi ani v pokoji so sebou, tazky vzťah od zaciatku,lebo on ma tazku povahu,a nechce ju meniť.
zacitujem troska zdenku prednu: ked to nejde, tak to nejde. neviem ci od nas cakas, ze ti povieme zaklinadlo, ktorym ho zmenis. uz ste to riesili XY krat, dali si XY slubov, dokonca aj pauzu, a vidis, ze sa nic nezmenilo. tak nemarni svoj zivot a neostavaj vo vztahu, v ktorom nie si spokojna.
neviem tak neviem si dat rady uz sama so sebou,co vlastne chcem.a co od neho ocakavam.ako to teda je.co od seba ocakavam to neviem,co od neho ocakavam,to viem. možno je chyba scasti aj vo mne,že som taka hysterickejsia a kricim pri prvom probléme.ale zase,ked nikto nic zle mi nepovie (teda on),tak proste som kludna, vyrovnana ,usmievava, nehundrem na vsetko.on na vsetko hundre, frfle, hreši na vsetkych dookola, ten je taky kkt.ta taka pi..
a na druhej strane viem,ze možno chybu som spravila aj ja,ked som nanho posledne dva roky zacala byt taka,ze kricim velmi pri kazdej hadke,asi ma ma uz pokrk, resp. ochladlo to voci mne z jeho strany,aj to je možne celkom.ale ja uz sa snazim tak nekricat, a teraz zase krici on a zase je nervozny on.juz fakt neviem,ako dalej. ked aj uzavriem s nim dohodu, ze nebudeme takito a takito drzime sa jej tyzden, dva ..a potom zase tie iste vyjazdene kolaje:(
uz som z toho smutna.
"ja som nechcela takyto vzťah, nehccem takwehoto chlapa, chcem pohodáka, flegmoša,co nič nerieši,a on vkuse je nespokojn,y vkuse somre, uz sa ani neusmeje poriadne, nepočula som ho smiat sa par rokov vazne.." tak naco si s nim? preco neukoncis vztah a nehladas takehoto chlapa, akeho chces? si naviazana a nafixovanu na predstavu toho, ze s tymto mas ostat, podla mna to nie uz ani tak o laske ako o tvrdohlavosti a o tom, ze sa odmietas vzdat tej svojej predstavy o zivote s nim. ale vidis ze ten zivot taky nie je, tak prestan snivat a pozri sa na realitu.
suhlasim, ze skorpioni su najhorsie povahy. a ferihitka, tebe podla mna niet pomoci. kludne si mohla pokracovat v tej prvej teme, pretoze ti aj tak nikto nic ine neporadi. pises ze "chcem,aby sa zmenil,aby sa stal kludnejším,a nie aby stále nerváčil." uz sme ti vsetci v minulom prispevku povedali, ze MUZA NIKDY NEZMENIS. bud ho ber takeho aky je, alebo ho nechaj tak. a pripada mi ako dost velky paradox, ze jeho chces menit, pritom o sebe pises, ze si hystericka a kricis. tak mozno zacni najprv sama od seba, ked vies, ze ho take tvoje reakcie vytacaju.
