dobrý deň,
chcela by som sa posťažovať a možno aj nazbierať nejaké užitočné rady. Chodím s partnerom, už veľmi dlhé roky. Teraz sme nedávno mali aj pauzu a dali sme sa opäť dokopy. Naozaj sa ľúbime,ale niekedy sa naozaj k sebe dobre nesprávame. Vyplýva to najmä z toho,že ja som hysterická osoba, ktorá hned kričí pri prvom probléme, avšak partner je zase veľmi nervozna povaha,, nepokojná, vkuse niečo rieši, a nakoniec posledné obdobie je aj zúrivý k tomu všetkému. Nechápem,prečo to tak je, nebol istotne taý odjakživa, akoby sa menil mi pred očami, a ja už skutočne neviem,čo s ním. Plánovala som si svadbu s ním, lebo skutočne je to chlap akého chcem, prajem si ,aby bol otcom raz mojich detí v budúcnosti, chcem s ním zostarnúť, máme podobné záujmy a tak. no jeho vytáča každá volovina a kravina. Hned začne hysterčiť, a je zúrivý. doslova a do písmena.niekedy to už vážne nezvládam,je to typický cholerik žiaľ, nemá v sebe ani kúsok pohody. A nebolo tomu až tak zmenil sa k horšiemu, za tie roky,čo sme spolu. Viem,že každý mi radí, rozíd sa teraz kým si mladá bla bla, rodina a neviem čo,ale ja to nechcem takto riešiť. mali sme pár dní pauzu,ale nedokázala som zavrieť za ním dvere úplne. akoby som nevedela byť bez neho. chcem,aby sa zmenil,aby sa stal kludnejším,a nie aby stále nerváčil. Ked sa mu čosi znepáči, hned reaguje nervozne a podrážene a o pár minút o tom ani nevie. berie to ako niečo normálne. a tak z toho vychádza ,že sme k sebe ako psy.avšak ja nechcem,aby to tak bolo, chcem,aby sme mali opäť ten očarujúci vzťah,ked ma pobozká,chcem cítiť to chvenie a jeho lásku, chcem čítiť, že je to človek,kt. môžem hocičo povedať a bude OK, nebude hysterčiť a hrešiť a vybuchovať na mna. Takto som si vzťah nepredstavovala.a teraz neviem,čo s ním. lebo som sa veľmi s ním zamotala po každej stránke.máme medzi sebou určité puto,a neviem ho rozťať.
chcela by som od vás radu, ako mám bojovať proti tomuto jeho démonovi v povahe,lebo naozaj sa mi to nepáči.ako nanho,aby nebol taký, aký je ?aby sa trošku skludnil ? čo mu pomôže ?on odmieta akékoľvek rady a nechce sa zmeniť.budem rada ak mi napíšete dámy tie ,ktoré ste si tým prešli....čím prechádzam teraz ja.dakujem
Partner je zúrivý, takto som si vzťah nepredstavovala
Ferihitka, hlavný problém u neho vidím v tom, že nemal doma dobrý vzor otca a jednoducho nevie ako má vyzerať zdravý vzťah so ženou. Pomohol by mu podľa mňa dobrý psychiater, ale to musí chcieť on sám, inak to nemá význam.
moireal vies,ono fajn..ja sa mozem pokusiť o zmenu a tak,ale - prečo sa trošku nevzchopí on? prečo sa nechce trošku zmeniť aj on ?ved nie je všetko len o mne,nech trošku popracuje na sebe. a vies, on to nerobi,nechce to, nedokaze to,a tak..a ja mam toho akosi dost. prečo ke mu nieco vycitam,tak sa nedokaze ani trosku nad sebou reflexivne spamatat a nedokaze zit trosku inak ?
napriklad,zuri,aj ked mu nejde hned otvorit bonboniera, lebo nema nechty tak ju nevie roztvoriť,tak aj na to okáže peniť a zuriť..to sa mi teda vobec nepáči.
ale jemne mu to dávam najavo,ale nepomáha akosi vobec.takze neviem..a ked mu poviem,ze nezur,tak on ze nezuri,lebo ava najavo svoju nespokojnosť,že zurenie je ine, no pre mna je to zurenie, je to proste nieco negatívne zase z nehoale nehovori to kludne,alenervozne a pre mna vsetko nervozne je zurenie...preco by mal zurit,ked otvara nieco a nejde mu to ?ved nakoniec sa to predsa otvorí v pohode...ma nervy nadranc mi to take príde a uz strasne dlho :(((
a ked sa snazim o zmenu ja,tak to dlho nevydrzim,lebo ma tak nasere niecim,ze mam dost vazne problém sa nejak spamatat a prestat s tym.a zacnem zase uz aj ja sa hnevat a pripadne hysterčiť.je to strsne tazko,príde mi to ze on sa vobec nesnazi a som iba ja ta,ktorá sa snazi,napríklad som mu napísala, aj taky dlhsi list, ktorý bol motivacny,a tak,ze nech sme k sebe lesi,ze ved sa lubime a tak,to bolo na valentina presne si to pamatam ako dodnes..a taky pekny bol celkom,mily..a len na jednu A4 alebo dve,ziadne dlhe pisanie,taky romanticky,a on nic..nepovedal nan nic..a povedal,ze " hej,malo by to tak byt"..a to je cele..aj to ma vytočilo,lebo nic pre to neurobil, ba dokonca odvtedy sa to este zhorsilo.s nim je to hrozne tazko,ked ja ani neviem,co uz ho vsetko hnevá,ale ja si s tym neviem dat rady,a ked sa ho na to opytam,tak on,ze nic.
:( a neviem sa z toho akosi spamatat ...ach jaj ...že je takyto.
a myslim,ze uz velakrat prekročil unosne hranice,co by som si "mala dat " a co by som si " nemala dat "..lebo uz parkrat na mna zuril bez priciny, pakrat mi vynadal ttoálne bez priciny,ze som sa pozerala,cze o com vyprávaš ?a potom aj velakrat na mna zdvihol hlas bez priciny,a tiez mi vynadal velakrat bez priciny, myslim vulgarne,ze si jebla? alebo si sprosta ?to su casto jeho otazky na moju osobu,alebo ze som P...to mi raz povedal, (a to sme sa dokonca ani nehádali)alebo ze mi ma chuť jednu jebn....
tak toto podla mna je uz prekročenie hranic,a ja co...samozrejme do placu mi bolo( nie som na nadavky od niekoho zvyknutá,ani z domu,nasi sa tak nebavia),a on to nedokaze pochopiť,že co ved to je normalne slovo ta nadavka,ze co hysterčim,ja som proste smutna z neho,ze toto rozpráva,a velmi ma to boli,a placem,neviem sa ovladnuť,a jemu ani nenapadne ospravedlniť sa,az po case,ked je prinutený, pokladá taketo reči za normalne a správne.to ma najviac hnevá..akoze ja pocas hysterickeho zachvatu mu poviem,ze je ch..a jebly a pot´dobne,ale nemyslim to tak a potom sa hned ospravedlnim,tiez mi praskaju nervy uz,ale potom si poviem,ze som nemusela,tak sa omluvim,on nema taku potrebu, ze si stoji za tým,co povedal,a také ešte reči inaksie ma..a ma to celé bolí velmi,ze toto si dovoluje muž k žene.:(velmi ma to bolí..počas minulej hádky,tej poslednej (ktorá ostartovala nasu pauzu niekolkotyzdovu)tak bol tak zurivy,a uplne som ho vytočila pre nič, kvoli jeho rodine cosi,ze mi skoro dal facku,pvedal,ze "bud ticho,lebo ti jednu ..." a rozpazil ruky,rozhodil od seba..cize asi by mi bol dal jednu,kebyze neostanem ticho,kedze som sa zlakla,bola som ticho...
ale toto sa mi nepáčilo,plakala som,velmi velmi,a bola som zronená z toho,ako to je,aky je,co si dovolil ku mne,tak som si myslela,ze mi pukne srdce,som strasne plakala,a vybehla som prec od neho,a dosiel za mnou a povedal,ze mi nechcel dt facku a ze nech neprehanam,ze sa ospravedlnuje.a pohladkal ma za ruku a za celo..ale u mna takyto obraz z hlavy len tak nevyjde vies ako.
a potom sa jeho reakcii uz normalne začínam obavat..
viem,ze dvakrat som uz nanho zdvihla ruku aj ja,v navale zlosti,ale preco by mal kopirovat moje sposoby ?????preco by mal robiť,to co ja ???
to m inedáva logiku ani zmysel...ved je muž,mal by sa trošku spamatat a byt inaksi..a trošku lepsi...ku mne,ved som žena..zenu ani kvetinou,vies ako sa vravi...
a ja co no ..rozplacem sa, potom s apohádame,potom sa odujeme jeen na druheho,potom sa ospraveldnime,ale to stále nerieši nas problém zásadny..ze by to vobec takto nemal byt..sme k sebe ako psy :(
nerozumiem preco zeny v takomto vztahu este su..
ferihitka, asi tak, ze sama mam chyby a posnazila som sa vidiet viac to dobre, preto ti tu ludia stale radia, ze zmen seba. Aj ked zmenit seba je ta najtazsia vec na svete. Aj ked nie nemozna. Tvoj priatel je ale ozaj schopny odkukat od teba tvoje spravanie a aj ty od neho, preto jeden z vas musi zacat so zmenou a obrnit sa trpezlivostou.. Vztahy su to najtazsie v zivote, je to proste ring. A hoci maju aj ludia kolkokrat rovnaky nazor, staci ze pouziju ine slova a uz si nerozumia a vznika konflikt. Uz asi neviem co ine by som ti poradila. Len vela trpezlivosti, lasky a vytrvalosti. Ale respektuj svoje hranice, za ktore uz tvoj priatel nepojde. Vraj spravna laska je prisna, nemozes nechat druheho robit si donekonecna co chce, ale ukazat mu, kde je hranica. :)
keby videl na mne aspon nieco pozitivne,tak by sa takto nechoval ku mne....( ale on uz nevidi nic pozitivne, to je velmi smutne..:/(a kedy toto robí chlap,kedy nic pozitivne nevidi nababe ? no vtedy,ked prestane mat rad a vazit si ju ..
moireal a ako dokážeš vydrzať teda s takym hnevlivym zurivym chlapom? to by ma velmi zaujímalo.lebo mne dochádza uz trpezlivosť.viem,aki su ludia,a viem,ze je to tazke s nimi,neviem nepovedala by som,ze hnev je prejavom toho,ze mu na mne záleží, radšej yb som bola,keby bol flegmoš,a neriešil tak strašne.lebo ma to vyčerpáva,on rieši voloviny totáne tipu: prečo dávam mokry pohar do policky, lebo splesnivie to..a podobne a zuri na to.ja take veci nedokazem riešiť.
on chcel vzdy vaznejsi vztah,je odo mna starsi o par rokov,ale nas vztah vazny bol,nebrala som ho len tak zase,len proste bola som strasne mlada este pred 20.kou a užívala som si život a mladost trošku tym,co som robila...
mesacny princ on sem urcite nepise, nema rad taketo fora a vylievanie srdc,ved on niekedy nevysmoli ani jednu vetu normalne,nie to tu písať,jeho mam pocit,ze ani nezaujímam,už.
ludkovia mam pocit,ze ON sa zmenil proste tak,ze uz nevidi na mne nic pozitivne,.ale len same chyby..kdesi som citala, ze toto ked zacne jeden na druhom vidieť,to je uz koniec vzťahu
kycera
ja som sa snazila zmeniť,no on nefajči,ja obcasne, pije tak optimalne, ako aj ja, prilezitostne, niekedy otvoríme flasku vinka pri filme,a tak,ale uz sme sa aj parkrat opili..nic extra,stihly je velmi,nepribera, a neschudol teraz,práve naopak, snazi sa pribrať.a ja neberiem Antiku.ziadna chemia som si kedysi povedala.
Ferihitka, až dnes som si prečítala problém, kt. riešiš. Ak je vo vašom vzťahu láska a chcete v ňom zotrvať, musíte si obaja poriadne vyhrnúť rukávy . Komunikovať, navzájom sa počúvať, hľadať pochopenie a spoločné piliere, na kt. môžete stavať, neurážať sa, nehnevať, odpúšťať, bo si budete aj ubližovať, veľa si vysvetľovať... Ak chceš niečo zmeniť, tak začni najskôr pracovať na sebe, meniť seba. A potom zbadáš zmeny aj vo vašom vzťahu. Píšeš, že na začiatku taký nebol, meniť sa začal neskôr, môže byť za tým aj zdravotný problém. Je štíhly, neschudol náhodou, nemá nejaké zdravotné problémy, neberie nejaké lieky, doplnky stravy, vypije si občas, fajčí...? Ak si si niečo všimla, tak napíš. A po tom istom môžeš popátrať aj u seba. Berieš antikoncepciu? Ak áno, tak si prečítaj príbalový letáčik, či tam nie sú uvedené práve tie problémy, kt. tu o sebe uvádzaš. Naučiť sa odpúšťať je tak trochu umením, ale pre život priam nevyhnutné, ak chceme svoj život prežívať naplno a nie len živoriť. Tiež je dôležité uvedomiť si, že každý máme aj svoje negatíva. Nik z nás nie je dokonalý, čistý, len niektorí z nás sú menej... Život je plný neideálnych ľudí a neideálnych rečí.
Hnev je prejav preťaženej pečene, na príčine je priveľa živočíšnych potravín - mäso, vajcia, syry.
Ideálne by bolo na dlhší čas ich úplne vynechať a jesť dostatok zeleniny a k nej obilniny, trochu strukovín.
Náprava je dlhá a dosť ťažká, pretože postihnutý to málokedy je ochotný urobiť.
Velmi dobre poznam hnevlivych partnerov. Najviac bol moj prvy a terajsi. Moj prvy bol tiez skorpion a velmi ziarlivy, takze ta vasen a temperament sedi asi na vsetkych skorpionov. Niesom s nim preto, lebo on bol trosku inde vyvojovo, aj ked vedel trucovat ako male dieta. Pol dna sa so mnou nebavil.:) Ale v principe som sa aj este potrebovala zabavt a on uz chcel vazny vztah. Mozno aj to je u vas tak. Ze mozno necitit, ze si pripavena s nim mat vazny vztah. Ak zazil viacero krivd, je to prenho tazke odpustat. Inak moji terajsi a ten prvy ma skutocne milovali, ked si porovnam s ostatnymi. Bars mali nervy. Najhorsie je, ak sa emocie celkom vytratia, to uz potom je koniec vztahu. Avsak hnev je konstrutivna emocia, znamena to, ze mu na veciach zalezi. Mozno na niekorych prilis. To je to, co musi vediet, ze ho prijimas a lubis takeho aky je, ze je pre teba dolezity a ze ti moze doverovat. Ze si sa z chyb poucila a teraz vies, ze vase stastie je prvorade. Niesom nijaky psycholog, ale v kazdom vztahu sa da najst nejaka podobnost s druhym. Drzim vam vsak palce, urcite to nieje tak zle, ako sa ti javi. :)
