dobrý deň,
chcela by som sa posťažovať a možno aj nazbierať nejaké užitočné rady. Chodím s partnerom, už veľmi dlhé roky. Teraz sme nedávno mali aj pauzu a dali sme sa opäť dokopy. Naozaj sa ľúbime,ale niekedy sa naozaj k sebe dobre nesprávame. Vyplýva to najmä z toho,že ja som hysterická osoba, ktorá hned kričí pri prvom probléme, avšak partner je zase veľmi nervozna povaha,, nepokojná, vkuse niečo rieši, a nakoniec posledné obdobie je aj zúrivý k tomu všetkému. Nechápem,prečo to tak je, nebol istotne taý odjakživa, akoby sa menil mi pred očami, a ja už skutočne neviem,čo s ním. Plánovala som si svadbu s ním, lebo skutočne je to chlap akého chcem, prajem si ,aby bol otcom raz mojich detí v budúcnosti, chcem s ním zostarnúť, máme podobné záujmy a tak. no jeho vytáča každá volovina a kravina. Hned začne hysterčiť, a je zúrivý. doslova a do písmena.niekedy to už vážne nezvládam,je to typický cholerik žiaľ, nemá v sebe ani kúsok pohody. A nebolo tomu až tak zmenil sa k horšiemu, za tie roky,čo sme spolu. Viem,že každý mi radí, rozíd sa teraz kým si mladá bla bla, rodina a neviem čo,ale ja to nechcem takto riešiť. mali sme pár dní pauzu,ale nedokázala som zavrieť za ním dvere úplne. akoby som nevedela byť bez neho. chcem,aby sa zmenil,aby sa stal kludnejším,a nie aby stále nerváčil. Ked sa mu čosi znepáči, hned reaguje nervozne a podrážene a o pár minút o tom ani nevie. berie to ako niečo normálne. a tak z toho vychádza ,že sme k sebe ako psy.avšak ja nechcem,aby to tak bolo, chcem,aby sme mali opäť ten očarujúci vzťah,ked ma pobozká,chcem cítiť to chvenie a jeho lásku, chcem čítiť, že je to človek,kt. môžem hocičo povedať a bude OK, nebude hysterčiť a hrešiť a vybuchovať na mna. Takto som si vzťah nepredstavovala.a teraz neviem,čo s ním. lebo som sa veľmi s ním zamotala po každej stránke.máme medzi sebou určité puto,a neviem ho rozťať.
chcela by som od vás radu, ako mám bojovať proti tomuto jeho démonovi v povahe,lebo naozaj sa mi to nepáči.ako nanho,aby nebol taký, aký je ?aby sa trošku skludnil ? čo mu pomôže ?on odmieta akékoľvek rady a nechce sa zmeniť.budem rada ak mi napíšete dámy tie ,ktoré ste si tým prešli....čím prechádzam teraz ja.dakujem
Partner je zúrivý, takto som si vzťah nepredstavovala
Pises, ze si hystericka, tak to tvoj partner asi chytil od teba.Keby si sa vsetci muzi so zurivymi, nervoznymi, hysterkami rozchadzali, tak by nebolo pomaly ani jedneho manzelstva.
Po prečitaní celeho fóra, sa mi až rozum zastavuje... ako vazne...stala si sa zavislou na chlapovi, a to sú nasledky na cely zivot...a predsa ho stale obhajujes, aj ked Ti nadava :D clovek sa nemeni to je po prve on bol vzdy taky aky je, len kazdy mame spustac, ktorý spusti nase skutocne ja...
s prepacenim neprides mi ako dospela osoba, ale este ako dieta ( bohuzial aj to sa musis ucit sa spravat dospelo a jednoducho brat vsetko tak ako pride) a cas vylieci vsetky rany
Takže zuríveho človeka nezmeníš, to je jednoducho povaha, vytočí ho úplna maličkosť, aj keď sa moze tvarit neviem ako... takze trpis, mal som priatelku, ktora pila, hresila a takmer vzdy ma zhadzovala ked som nieco urobil... a kedze ja mam problem s pitim, tak to nebolo moc dobre, tiez som sa to snazil zachranit ako blazon, snazil som sa, ale bolo to rovnake tak som sa na to vykaslal, chvalabohu...teraz som sam, ale nevadi mi to, casom zase pride druha ( power to believe)... Niekto by od takeho cloveka co mas Ty odisiel ihned, ale Ty si na nom zavisla mi to tak pride, inak uz som si to vsimol, ze chalani ak sa spravaju hentak tak sa ich baby drzia ako kliest, no budis, zabijas cas podla mna ale to uz Ty musis vediet, ZOBER ZIVOT DO VLASTNYCH RUK!!! ALEBO RADSEJ BYT SAM AKO BYT S TYM NEPRAVIM!
Uprimne? Po precitani vsetkych komentarov mi bolo jasne, ze vas vztah nebude mat dlhe trvanie. A na tvojom mieste by som ani nesla na tu dovolenku, pretoze nemam pocit, ze sa tam tesis, ale ze ides si tam pretrpiet jeho chovanie. Chodila som s takym podobnym a odpustala som donekonecna, ale ked mi dosla trpezlivost tak som zacala chladnut ako ty a vedela som, ze uz to musim ukoncit.
Myslim si, ze uz si sa dostala do toho bodu, kedy ti doslo, ze zachranit sa uz vela neda a ze sa chces rozist.
pretoze sa ludia boja toho ze zostanu samy
Nechcem urážať ani nič ale naozaj nechápem prečo sa tak každý bojí rozchodu s niekym s kým to fakt neklape? Prečo sa ženy držia zubami nechtami partnera ktorého už ani nemilujú sú s ním len zo zvyku a viac ho neznášajú ako majú radi? aj v okolí mám také pripady a je to fakt katastrofa. Ja ked som sa rozviedla som mala pocit ako keby mám druhý krát 18 rokov. KOnečne som bola uvolnená,šťastná nikto ma nezhadzoval rozhodovala som sama za seba konečne proste úžasný pocit. Keby ostanem s mojim ex manželom nikdy by som nedala priestor svojmu skutočnému šťastiu
Kýčera, ale ano ,som sprostana,lebo stále nevidím to, čo je nad slnko každému jasnejšie, že to aj tak nebude mať už dlhého trvania ten vzťah.on si ma nevie vážiť. hoci niekedy sa aj snaží, ale málo, aspon pre mna málo. stále stále dávam posledné chance.ale mám toho už prakticky dosť. stále som iba ja tá, ktorá sa snaží a som z toho patrične unavená.
nemôžem povedať, že on je úplne celý zlý, ale viem dobre,ako to presne bude prebiehať aj na dovolenke. na každej dlhšej dovolenke je podráždený, vadí mu všetko, aj to, že dýcham,všetko ho tam nudí, všetko je podľa neho zle,a tak. prestávam dúfať, že to bude inak. a viem, že ani na tejto dovolenke nebude kludný on nikdy neni kludny, nikde nemá pokoja, jedine na našej prvej spoločnej dovolenke bol kludny a normálny, vtedy aspon nenadával s anzil sa mi aj venovať atd. resp. ja som hodne plávala sama v mori a nanho som "kaslala",nech si leží na plazi a slni sa. ostatne dovolenky som menej plávala, viac som sa nudila na lezadle a na pláži,tak som sla k nemu , objímala som ho, tolkala sa mu, a tak, ale už to robiť nebudem.na poslenej dovolenke som sa zaťala a som sa aj den dva s nim nebavila,a nič - sme sa úplne správali k sebe chladne. (kvoli nemu),tak neviem,ako to bude prebiehať teraz. už sa tam aj posvedome bojím ísť, čo sa zas z toho vykľuje.
Ferihitka, nie! Nie si to, čo si tu o sebe napísala. To rozhodne nie! Dala si ďalšiu, možno poslednú šancu, a tak by si to mala svojmu partnerovi prezentovať!
Nebudete pod stresom, budete uvoľnení, ľahšie nájde cestu k sebe. Porozmýšľaj, čo všetko chceš povedať svojmu partnerovi, vytýč si stratégiu.
Toto robia tí, kt. milujú. Ak by si nemilovala, šance by si nedávala. Ale druhá strana by si mala uvedomiť jednu skutočnosť - ŠANCE sa nedávajú DONEKONEČNA!!! A nikdy neostávajú nevyužité. Vždy sa nájde niekto, kt. sa ich chopí a nepustí ich z ruky.
Tak nech aj tá Tvoja "posledná" dorazí tam, kam má, k tomu, ku komu má a nech s ňou dotyčný zachádza opatrne a využije ju vo váš spoločný prospech. : )
kýčera, dinara a moireal
tak- nie som neskutočná bojovníčka, som strašne sprostá krava, úprimne, si to o sebe myslím. nechcem sa akože urážať,ale som blbáa az to mraky brzdí, že stále dávam šance.
akože neviem sama, čo od toho čakám, či tá dovolenka niečo zmení k lepšiemu ani by som nepovedala. práveže možno tam sa naše problémy vyhrotia, no idem s tým do toho, že to bude poslednýkrát, ja mu už neodpustím, využíva moju povahu, že odpustím vždy všetko( nie je o tom, ako hovorí tulák, že si seba samu nevážim,i keď to už tak môže zachádzať),ale vždy každému človeku odpustím po XYZ krát, takže hlúpa som...
mala som ho poslať do pekla.za také chovanie, no ja s ním ešte idem na dovolenku. stále dávame sance s dinarou, ale neni to dobré,potom si tí chlapi vytierajú zadok s nami.
no uvidím,koľko mu jeho "dobré správanie vydrží"
zase ma c tieto dni skritizoval parkrat, ale žiadne urážky,ani nadávky,no som na čokolvek pripravená už pri nom.no nevadila som, sa, ostala som kludná, ved nech si vraví,čo chce,len som ironicky niečo poznamenala, mením sa-som chladnejšia, nebudem sa hádať ako zmyslov zbavena, správam sa chladnejšie..uvidíme, kam toto celé dospeje. tento román. ale už niekedy si vážne myslím že márnim s takym clapom pekné roky mladého života. nevidím nasu spoločnu buducnosť ruzovo
Tulák mám na 90% rovnaký problém ako ferihitka a musím napísať, že tvoj pohľad na vec sa mi moc páči, aj ja sa z neho snažím niečo zobrať...je to však ťažké, asi aj mne chýba nejaká sebaúcta...