Chcela som skôr všeobecné skúsenosti ostatných, pretože mám, žiaľ, v hlave zakotvené, že se nedá mať obe naraz a práve to som sa snažila dosiahnuť. Zdravie je relatívne ok.
Ja som si o tomto vzťahu myslela, že je jedinečný, že sa k sebe hodíme, dopĺňame sa, funguje a proste sa chápeme. Akurát som začala mať oň strach, aby sa nepokazil, a možno ten strach pôsobí proti mne. Ja nie som vôbec náročná, priateľa chválim často, keďže chlapi to podľa mňa potrebujú od prírody. Dávam mu to denne najavo, že je pre mňa najlepší a iného nechcem, že si ho vážim. Nemusí mať haluze, záleží mi na ňom, chcela som mať ten vzťah ako nikto. Proste posledné dni mám pocit, že to už nie je také, a ako som spomínala, v kariérnej oblasti sa mi začína dariť, ale to by malo ovplyvniť len to, že sa budeme mať lepšie. Mne je jedno, kto z nás donesie domov peniaze. Myslím si, že keby sa mi darí, tak pokojne by som mohla ja ako žena doniesť viac a môžeme byť šťastní, lebo sme spolu a máme, čo nám treba. Veľmi by ma hnevalo, keby ho takáto blbosť trápila, a aj som mu to hovorila veľakrát, že ja s tým problém nemám. Chápete, čo sa tu snažím vysvetliť? :D
Z mužského pohľadu: Nič sa nedeje. (Asi iba v mojej hlave.) Nejak takto je to prezentované aspoň. O svojich pocitoch veľmi nerozpráva, jedine bežné citové vyznania, ale do duše mu nik nevidí.
