Neznášam ho

FilipTT

priateľovi som už neraz povedala, že by mi mohol venovať viac pozornosti. A on mi na to odpovedal otázkou: A veď sa ti nevenujem? Tak som mu vysvetlila, že veľmi nie a že by som chcela viac. a On že to chápe, ale on taký je a podľa neho sa mi dosť venuje. Vždy mi tak povedal a stále je ku me rovnaký. Podľa mňa on to veľmi meniť nechce, lebo to nevidí ako problém.

Čítala som len Tvoju tému a nestihla som Ti dopísať svoju radu. Čo Ťa tak vytáča? Niečo na ňom? Alebo niečo, s čím sa nedokážeš vyrovnať Ty sama? Ak je to prvé, rozdiskutujte si to a chyby odstraňte. Ak to druhé, tak začni makať na sebe, meniť svoje myslenie, konanie...Musíš sa naučiť pracovať so svojimi emóciami, ovládať ich, dostať ich zo seba...Ak to nedokážeš, tak to radšej ukonči a nevoď chlapca za nos. Možno nie si ešte na vážny vzťah zrelá...

Ernesto - uvedomuješ si, že tvoja nasledujúca priateľka sa môže cítiť presne tak isto, ako zakladateľka tejto témy?

čo sa stalo: tak teraz som si prečítal, že spolu nespávate, takže máš to celé vo svojich rukách. Nepokaz si to.

čo sa stalo:
Treba o tom rozmýšľať s chladnou hlavou, odosobniť sa.

Keď má niekto viac vzťahov za život, tak tie vzťahy nemusia byť zoradené tak, že človek má najradšej toho partnera, ktorý je posledný.

Sex posúva vzťah na inú úroveň a prehlbuje ho. Keby ľudia mali sex len s posledným partnerom, s tým na celý život, to by ten vzťah jednoznačne odlíšilo od všetkých predchádzajúcich, bol by jasne niečo viac, nebol by dôvod na predchádzajúcich žiarliť.

Istým riešením by mohlo byť, keby ľudia o ten vzťah, kde majú sex, zabojovali - že ten už bude ten trvalý. Keby sex bol pre nich tým znakom, že keď sme voči sebe takto intímny, tak už prejdeme cez všetko.

Mne to je ľúto, že ty to tak nemáš a teraz ti žiarlivosť ten tvoj vzťah kazí.

Myslím, že by ťa mohlo presvedčiť, keby ti tvoj partner vyjadroval svoju vôľu mať ťa najradšej. Rozhodnutie vôľou je pevnejšie, trvácnejšie a vzácnejšie ako emocionálna príťažlivosť.

Čiže podľa mňa by si mu mala vyjadrovať pokojne a pokorou, bez výčitiek, že sa necítiš dosť milovaná. Ak mu na tomto vzťahu záleží, mal by sa ťa snažiť nejak presvedčiť, nie ťa obviniť zo žiarlivosti.

Kýčera
Ale to je taký pocit hnevu, zlosti voči tej osobe. Nie, že by som ho ,,zahlušila" (viem ako to myslíš v tom kontexte!), ale to je taký pocit až niekedy odporu, že nech mi dá pokoj, nech sa mi už neozýva, mám ho plné zuby, nedokážem ho zniesť a predstierať, že je všetko ok. A ptom príde deň, keďho mám veľmi rada, ja to nechápem. Dúfam, že nie som schozofrenik :D Ale to sa mi stalo len pri ňom, pri inej osobe nie.

Občas mám aj ja taký pocit, že by som svojho starého zahlušila, ale nespravím to. Vieš prečo? Lebo by mi veľmi chýbal! Aj mu to poviem a on sa na tom smeje! Ani Ty to nesprav, mohli by Ťa zavrieť, a to by bola škoda! :)

malapehana
Lebo stále dúfam, že to prejde a bude zase ako na začiatku, kedy som ho mala najradšej. Dávam tomu čas.

Ernesto
tak je mi to luto co sa ti stalo, ty si mal dobre úmysly, ale nevyšlo to. A len tak v súvislosti s tým predmanželským sexom, nespala som ešte s priateľom, ak chce, tak ho odmietnem, lebo nechcem, potrebujem na to čas, lebo potom sa už na môj problém nebudem pozerať s nadhľadom. Ale tu nejde o sex, ale o pocity, čo je o dosť horšie. Ale teraz to sním nemám dobre, minulý týždeň sme sa videli len 1krát a to 45 minút, čo je strašne málo a vlastne my dvaja sa sami sebe postupne odcudzujeme, možno ani nebudem vedieť a pomaly sa rozídeme.

tak s ním nebuď :) veď sa môžeš rozhodnúť čo chceš

A naco si potom s nim ked citis hento k nemu?