Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Obsedantno - kompulzívna porucha, som na dne, nezvládam to

Príspevok v téme: Obsedantno - kompulzívna porucha, som na dne, nezvládam to
loserwithstupidmind

Zdravím.

Som na dne z toho ako sa každý deň snažím bojovať so svojimi vlastnými myšlienkami. Nezvládam to, je zo mňa troska bez vidiny lepšej budúcnosti. Mám 16 rokov a táto choroba sa zo mňou ťahá od mojich 13 rokov. Ku psychológovi ísť nechcem, mám z toho strach, nechcem o svojom probléme rozprávať. O OCD nevedia ani moji rodičia, ktorí by mi ani neverili, lebo ich už natoľko poznám. Nechcem skončiť na liekoch, ani chodiť na terapie, lebo to ešte viac umocní vo mne pocit, že som obyčajný stroskotanec, ktorý celý svoj život bude bojovať so šialenými myšlienkami. Neustále ma napádajú myšlienky, ktoré sú úplne nezmyselné, neprajné, napr.že niekoho preklajem, že niekoho urieknem, že potom niekto ochorie, že sa stane niečo zlé, že niekto havaruje...bojím sa svojím pohľadom, alebo svojimi myšlienkami niekomu počarujem. Samozrejme, že k žiadnemu človeku nepociťujem zášť, na nikoho nežiarlim, ale aj tak ma napádajú tieto hrozné myšlienky. Stále sa modlím rôzne modlitby ktoré sa týkajú zrušenia prekliatí, stále prosím Boha o odpustenie, nech sa na mňa nehnevá, že ma takéto myšlienky napádajú. Ja nikomu nechcem ublížiť, ale naozaj nedokážem pochopiť, prečo práve mňa, ktorá sa snaží ľuďom pomáhať, napádajú takéto hrozné myšlienky. Strašne sa bojím, že ozaj aj napriek zrušeniu týchto prekliatí a neprajných myšlienok sa stane...pritom tie myšlienky sú nelogické, nepravdivé, úplne ale úplne bludné, furt ma otravujú a kazia mi život. Nevládzem sa xyz razy modliť, už ma unavuje to isté opakovať dookola, nie je to normálne, ja si to plne uvedomujem, ale ten strach a tie hlúpe myšlienky ma ale predsa napokon donútia sa furt modliť, lebo sa ozaj bojím že sa niečo stane. Neviem, ako mám tie myšlienky zastaviť...prečo musím takto trpieť? Obmedzuje ma to v učení, aj na školských záchodoch sa modlím, je to HROZNÉ. Pomôžte mi prosím Vás.

anjelik *

Presne mi popíš, ako funguje podľa teba prekliatie. Čo presne musíš urobiť, aby ten druhý bol prekliaty.

loserwithstupidmind

Ahojte, ďakujem za všetky vaše rady.

Som opäť tam kde som bola. Dnes som stretla bývalú spolužiačku s frajerom, a v duchu sa mi zjavila myšlienka že "preklínam" toho frajera. V momente som zacítila ten hnusný pocit v sebe, dostala som obrovský strach, ihneď mi prišlo zle a k tomu som hneď dostala tie hnusné predstavy...čo ak ho zrazí auto, čo ak bude invalid, ako teraz to neúmyselné prekliatie mám odčiniť? Chcem sa zabiť už najradšej, ja už nevládzem...zase sa idem asi pomodliť.

anjelik *

No, vybrala si si veľu neľahkú prácu, lebo robiť s ľuďmi a navyše starými, je občas ozaj že o držku. Tak ako nestratiť glanc. :o)) Že sú tí starí ľudia nad hrobom trosky, to ti je asi jasné. Ako takí, aby aspoň na chvíľu cítili, že žijú , musia doslova a dopísmena jebať do druhých. Aby tí druhí *pustili šťavu*, laicky povedané, odborne, aby im venovali pozornosť. Najrýchlejšie to urobíš, keď sa nahneváš. Smerom k babe letí tvoja energia, narazí do nej a baba cíti, že žije jak voľakedy. Že je to príšerné? Je. Že je to nanervy? Je. Tak ak sa chceš brániť, musíš sa naučiť nereagovať na tieto invektívy, proste sa pousmiať, v duchu si povedať, ak si silná bytosť, mám ťa rada, ak menej, mám rada peniaze, čo mi za to dáš..a pustiť to z hlavy. Presne tak, ako sa to deje, keď ježibabu opúšťaš. Nejde ti to vtedy, keď si s ňou, lebo púšťaš svoju energiu, svoju vlastnú silu, tú, čo ťa drží v dobrom stave, dobrej nálade, smerom k nej, lebo ju v sebe transformuješ na hnev, rozhorčenie, nenávisť a to atakuje v prvom momente teba a oslabuje ťa. Baba je obživnutá jak mladica a ty sa ledva plazíš domov. Rozumieš? V každom jednom okamihu, každej sekunde, musíš myslieť..myslieť, nie prepadať sa do duševných stavov. lebo tam sa utopíš a domov sa vracia mrcina bez štipky energie. Robila ti to tvoja mama, ty si to zdedila...tak máš *bonus* k dobru. :o))) Opäť niečo, čo musíš ovládnuť. Spolubývajúci, to je to isté, len cez kopír. proste my tak fungujeme. Pokiaľ nás nenapadne sa ovládať, snažíme sa ovládať všetkých okolo. Plieskať hrncami, vadiť sa, biť sa, urážať. Ale inak sme páni alebo teda dámy tvorstva. :o))) Takže, milá Marion, návod máš, stačí ho len znovu a znovu opakovať, aby sa ti tak pevne vryl do pamäte, ako tie bývalé kompulziie a uvidíš, že sa budeš cítiť lepšie a rozhodne sa budú lepšie cítiť aj tí starčekovia a starenky okolo teba. Vieš ich dotovať aj svojou láskou a pozornosťou, ale tým, že sama sa tak budeš cítiť, nestratíš nič, naopak, získaš. :o) Občas, keď prídeš domov, daj si sprchu..studenú, to ti pomôže nahodiť späť stratený magnetizmus. :o)

marion78

tiezmamOCD,ano aj ja som sa takto zbavila tych detskych obsedancii,len teraz mam take trochu ine vtierave myslienky a s tymi je tahsie.drzim palce
ozaj este k Anjelikovi,ked vyjdem z tej situacie,ktora ma tazi napr,ked odidem od toho klienta,lebo robim len 2 tyzdne pre jedneho,potom idem k druhemu,opadne to zo mna behom sekundy,zabudem na nho nic ma netazi.preco sa nedokazem takto odosobnit,ked som s nim neviem,napriek tomu,ze viem,ze do neho odidem.ale opakuje sa to skoro pri kazdom

marion78

dakujem anjelik,ja tomu trosku rozumiem preto rozdavam rady :))len ,ked to ma clovek sam na sebe uskutocnit,je to horsie.Ja mavam skor take obsedantne myslienky v pritomnosti.pokusim sa vysvetlit..napr.teraz robim opatrovatelku a niekedy ma klient nastve.proste,ale nemozem mu to povedat,lebo vsak oni si zato platia,su stari,frustrovani,musim chapat,ze sa na mna potrebuju vyzurit,jednoducho im nemozem povedat,co si myslim.(casto su to urazky,typu,ze som imigrant ,mam sa vratit do svojej krajiny,alebo sa so mnou rozpravaju ako so sluzkou,a tak).a potom ma to tazi,prenasleduje,jednoducho sa neviem na nic ine sustredit,len na to,co by som najradsej vybliakla na toho cloveka,potom sa to stupnuje,az mam k tomu cloveku taky odpor,mam hlavu celu zamutenu myslienkami.nepomaha ani to,ze si poviem,ze ten clovek je chudak stary,chory..zo zaciatku som to tak brala,ale teraz jednoducho mi je jedno,kto aky je,nevladzem vsetkych chapat.prameni to z toho,ze neviem komunikovat,vyjadrit to,co chcem bez toho aby sa niekto neurazil.proste si myslim,ze nemam pravo niekomu,co vraviet,co sa mi nepaci,lebo kazdy je slobodni,tak to v sebe dusim,az ma to pohlti..alebo so spolubyvajucimi,tiez niekedy neviem povedat,co mi vadi,lebo si myslim,ze nemam pravo,napr.ked o pol noci buchaju s hrnacmi,ale proste to inak nejde,kedze robia dlho napr.,ale nastve to,ked chces spat.potom sa tie myslienky kopia,zacnem mat na nich ponorku a potom sa mi uz ani nechce chodit domov,lebo sa dusim vo vlastnej stave..ked uz niekedy naberiem odvahu a poviem,co mi vadi,casto to skonci este horsie,lebo ludia maju neskutocne ego a snazia sa mi to vratit 3x viac,zacnu hadky a nikam to nevedie.preto drzim vela veci v sebe casto mam aj paranoidne myslienky,neviem,ci to mam po mame z vychovy,alebo proste som po nej zdedila nejaku psych,poruchu,aj ona nas stale z niecoho upodozrievala,dokazala si vymysliet hocaky blud a byt presvedcena,ze to tak je,az nas s tym uplne tyrala,ze som uz nevedela,co je pravda.a teraz to mam tiez, do pekla.stava sa mi to,ked sa pokusim o nejaky vztah,vtedy ma o typkovi prepadnu vselijake veci,hlavne ziarlivost,pokazila som si vztah s niekym na kom mi velmi zalezalo,lebo som mu jednoducho nedokazala doverovat.rozmyslala som aj nad liekami,ale neviem.nechcem byt na niecom zavisla,bojim sa,ze uplne tomu prepadnem a skoncim na nejakom invalidnom alebo,co ze sa toto bude so mnou tahat a budem sa sustredovat len na tuto moju stranku.mam aj socialnu fobiu,ale o tej sa tu uz popisalo dost.ked si to teraz po sebe precitam,je mi to aj smiesne miestami,ale v tej chvili,ked mam vtierave myslienky,som proste ako v tranze

tiezmamOCD

Este som sa uplne s toho nedostala. Ako dieta to nebolo az take silne, moja najhorsie obdobie bolo vtedy, ked som aj sem pisala a prosila o rady. "Dostala" som sa s toho tak, ze som prestala robit kompulzie a postupne som zistovala, ze sa nikomu nic nestalo. A to ma drzalo pri zivote. Postupne strach prestal mat svoju moc a zacalo to byt znesitelnejsie. Momentalne ma obcas prepadna taka myslienka, ale snazim sa to nezivit v sebe. Pomysliet si ze ja to nechcem alebo si predstavim, ze ten clovek je pod ochranou pred "mojimi" predstavami ze sa mu moze nieco stat, alebo ze mu ublizim. Tak dufam ze to funguje.

r.

Anjelik ahoj :). Kedysi si mi dosť pomohla, a rád by som s tebou niečo prebral, určite si ma pamätáš :). Neviem sa ti ja nijako ozvať, stratil som na teba kontakt. Rád by som s tebou popísal a opýtal sa niečo. Určite si ma pamätáš :).

Loserw... - Úplne sa vyeb na cocotov, konkrétne mam56, sú to chorí ľudia, ktorí svoj biedny invalidný dôchodok trávia žiaľ písaním hlúpostí na fórum, ako je toto. Netreba ich za to odsudzovať, aj ťažká psychická choroba je plnohodnotná choroba, za ktorú dotyčný nemôže. V prvom rade ich ale netreba brať vážne a nehľadať v ich príspevkoch pre teba skutočné odpovede.

Zakliať, prekliať nemôžeš tými tvojimi myšlienkami nikoho...ani seba ani rodinu či iných, tak isto ak im nedokážeš myšlienkami zabezpečiť aby..ja neviem...vyhrali milión a cestu okolo sveta k tomu. Ak vôbec fungujú takéto veci ako zaklínanie, tak možno na základe špeciálnych rituálov (nie som na to odborník)...voodoo a podobné srandičky, čo sú už nejaké pofidérne okultné pavedy, ktorými ty si sa nedotkla ani náznakom. Tvoj prípad je úplne niečo odlišné...je to choroba hlávky, nič špeciálne...nie si jediná ani posledná. To, že ti na myseľ chodia hrozné veci ohľadom iných, to ich nemá ako ovplyvniť. Takto tento svet nefunguje. A poteším ťa...ty nie si ani žiaden prorok, zaklínačka a pod., ak by si si nahovárala, že si takéto mystické neviem čo a máš skrytú hrozivú silu, ktorú nevieš ovládať :). Máš "iba" chorobu. Vyliečiť sa môžeš, môžu ti k tomu pomôcť aj doktori...ale vždy iba pomôcť, odmakať to za teba neodmaká nikto, iba ty sama. Ako na náprave tvojej hlávky pracovať ti už vysvetlili viacerí, ktorí majú s OCD skúsenosť a viac menej úspešne tým prešli až po praktické rady a vysvetlenia od Anjelika.

Vyzeráš, že si celkom chytré dievča...tak sa na základe rád, alebo odbornej pomoci skús postaviť tomu tvojmu strachu zo zakliatia. Lebo to je to čo v rámci tvojho stavu neustále robíš....bojíš sa. Aby si to mohla dokázať, potrebuješ aspoň trochu uveriť tomu, čo ti tu rozumní ľudia píšu. Ktorí sú tí rozumní a čo ich k tomu kvalifikuje som ti napísal vyššie...keď už nič iné, najdôveryhodnejšie by ti mohli pripadať príspevky od ľudí, ktorí si OCD aj s hnusnými myšlienkami a kompulziami voči nim prešli osobne a svedčia ti tu, že je to "iba" choroba...alebo nazvime to vznešenejšie..porucha tvojej mysle. Dá sa z toho dostať. Nie si prvá ani posledná...a opakujem...nie si žiadna nedobrovolná šamanka :))...žiaľ...inak by som hneď k tebe napochodoval a objednal si u teba zopár melónov na môj bankový účet a zopár rakoviniek tým naším smradom politikom ;).

Ja by som ti poradil, začni tým, že si pripustíš, že hold ty voodoo ani mystické neviem čo s nekonečnou silou mysle na druhých, nie si ani nebudeš a už duplom nie proti tvojej vôli :)). A vyser sa na modlitby...to je presne ten tvoj nástroj kompulzií, ako si sama uvedomuješ. Iba sa vďaka nim zamotávaš stále hlbšie a hlbšie. Sama si uvedomuješ že modlitby sú tvoja kompulzia...tak prečo neskúsiš aj cez to peklo v hlave sa nemodliť. Normálne to riskni a keď zasa príde ničivá myšlienka tak sa nepomodli. Ak to zvládneš niekoľko chvíľ za sebou...časom z toho budú dni a ešte sa aj zasmeješ, že aká si bola trafená a verila v nejaké zakliatia a modlitby proti nim :).

Musíš odstrániť to modlenie, dosť sa ti zlepší potom situácia. Ale zadarmo to nebude...hrozné myšlienky budú chodiť stále, a tvoj ďalší krok bude ten, ako s týmito myšlienkami žiť a minimalizovať ich. Avšak dosť sa ti uľaví, že zistíš v praxi to, že tvoje myšlienky naozaj nič neprivolávajú. Samozrejme mohla by si argumentovať, že ako to viem, čo ak sa to zlé tvojim blízkym stane až o rok, dva desať...kludne si to otestuj...praj niečo neskutočne zlé takému politikovi napríklad, doslova si to vyvolaj že tento víkend ho zaebe električka...garantujem ti že nič sa mu nestane, ešte na mňa podá trestné oznámenie za podniecovanie na verejnom fóre :)). Už sa ale fakt opakujem...v prvom rade to musíš risknúť a prestať sa modliť (nie preto, že by som mal niečo proti veriacim, to s tým nijako nesúvisí, ak by som aj niečo mal), to je problém číslo 1, to je tvoja kompulzia, ktorá ti spôsobuje to, čo ti spôsobuje...neustále rýpanie sa v bezvýznamnej avšak nepríjemnej myšlienke typu moju xx neviem akú blízku osobu stretne niečo nechutné..a je jedno ako moc detailná ti tá myšlienka pristane v hlávke. Na tvoje okolie je bezvýznamná, nič sa im nestane.

Veľa šťastia.

Kua to som dal slušný román, sry.

r.

anjelik *

Marion, nebezpečenstvo a záludnosť spomienok, ktoré vznikajú z predstáv a a tie z myšlienok, je v tom, že sú nezničiteľné. Ďalej majú tú skvelú vlastnosť, že sú schopné sa znovu a znovu upgradovať. Zakaždým, keď sa k spomienke vrátiš, znovu a znovu ju oživíš, nakŕmiš svojou pozornosťou. Potom rastie a rastie a darmo ty chceš vidieť inú spomienku..napr.* nie je to skutočné*, tak ju pre túto tvoju ústrednú, kvalitne živenú spomienku, nevidíš. K tomu si prirátaj to, ako uvažuje drvivá väčšina populácie..pochybnosti, beznádej, zúfalstvo, bezmocnosť...to ti pridá na váhe negatívneho nazerania..a máš vymaľované. Preto je tak ťažké uspieť, preto sa odporúčajú lieky, ako barlička a podpora mozgových buniek a chémie.
Jasné, že sa dá zvíťaziť, veď každá rozprávka predsa končí šťastne. Chce to len znovu a znovu myslieť inak. podporovať tie správne spomienky a tie nesprávne postupne nechať upadať do zabudnutia. Oni sa nikdy nestratia, ale vieme ich zakryť novými, lepšie kŕmenými spomienkami pochopenia vlastnej choroby a fungujúceho návodu, ako nad ňou zvíťaziť. :o) Nemôžeš uvažovať, že *nechcem na to myslieť*, ale *viem, že keď takto uvažujem, má to také a také následky, preto radšej uvažujem o niečom inom*. Rozumieš? :o)