Obsedantno - kompulzívna porucha, som na dne, nezvládam to

mynameis - ja som chodila k "obvodnemu" co som mala najblizsie, alebo teda neviem ako to nazvat. Mne konkretne to nepomohlo, ale urcite ked chces tak skus, ved uvidis sama tebe to mozno pomoze. Ale bolo to preto, ze som tam chodila v obdobi ked mi uz bolo akotak lepsie, uz som nemala potrebu sa o tom tolko rozpravat a riesit. Ale bolo by dobre keby ti povedal co robit vtedy, ked dostanes obsesiu a ako sa s tymi myslienkami popasovat.
A stalo sa to dost nestastne, pretoze ja sama som vobec nechcela ku psychologovi ist, bolo to kvoli skole, asi som bola na tom dost zle lebo si to vsimli ludia okolo mna..a nasledne potom som isla ku psychologovi.

Marion, aby akákoľvek myšlienka ožila, musíš ju precítiť. Precítiš ju v tom momente, keď jej venuješ svoju pozornosť.
Príklad. Babka ti povie, si nula, si socka, si úbohý prisťahovalec, si povinná mi utrieť za tie prachy posratú riť. Ak by si urobila to jediné správne a to, ok, mysli si, čo chceš, ja viem, aká je moja hodnota a v čom, čo si ty zač a kto som ja, tak by sa nič nestalo. Pokojne by si jej tú prdel utrela a bez straty desiatky by si urobila ďalší úkon. Lenže, v tom momente, keď ty tie hnusné a odporné slová precítiš, dotknú sa ťa, si prehrala. Pretože si zareagovala, v duši ožije hnev, objaví sa myšlienka, zdochni, ty krava stará..súbežne, panebože, to si nesmiem myslieť...a v tele sa objaví náležitá chémia...hnev, sklamanie, strach...nič, čo by tvoje vlastné telesné bunky poznali..oni majú dýchať, deliť sa, otvárať, zatvárať...a tak v tele vznikne nerovnováha a bezvládie, chaos...pocitovo navonok nič moc. Tvoja myseľ sa zmenila z tvoriacej sily na silu deštrukčnú. Rozumieš?? Spustila si to ty sama..tým, že si sa neovládla a začala celý ten sebadeštrukčný pocit. Neznalosť nikoho neospravedlňuje...zabíjaš sa sama. Nikto iný tú moc nemá. Rovnako ty nedokážeš nikomu ublížiť, ale vieš mu poskytnúť návod a on, ak potom skočí, urobí to sám. Zabijú ho vlastné výčitky..mal som byť taký, nie taký, mal som urobiť to a to. Presne to ti robia tie staré haraburdy a ty im to žerieš, lebo presne tak ťa vychovali. Akou máš byť, ako máš uvažovať, ako sa máš chovať. Pre teba je to ako bytosť neprijateľné, preto sa brániš. Tvoríš myšlienky...lenže myšlienky násilia a ver, že mier sa bojom nikdy nezíska.
Musíš proste zosilnieť a to tvorením iných spomienok, ktoré pretvoria tvoju osobnosť z tej puťky na levicu..ale mierumilovnú. Ktorá si stojí za tým, čo povedala...proste babe vysvetlíš, že tie dve hodiny využiješ na to, aby si si oddýchla a že to bude prínosnejšie aj pre ňu. Pre tvojich kamarátov, príbuzných platí to isté. Bez zbytočných emócií pokojne, ale dôrazne vysvetli..potrebujem si oddýchnuť, potom si ťa rada vypočujem.
Ak nemáš fyzický priestor na relaxáciu, vytvor si virtuálny. V svojej mysli si vysnívaj domček, kde zabuchneš dvere, kde nikto nevlezie bez tvojho dovolenia a tam si odpočiň. Nezaser si ho negativitou, ale naopak, snívaj, ako keď si bola maličká.
Ak sa ti ale nebude dariť, narazila si na svoje hranice a radšej zmeň spôsob obživy...to sa občas stáva. Ale osobne si myslím, že na to máš, zvládnuť to. :o)

tiezmamOCD ku komu si chodila ?

pokial budes chodit k psychologovi, myslim ze sa nemusis bat, ze stale budes mysliet nas svoje ocd. skus to brat trebars tak, ze sa ides porozpravat s clovekom, ktory ti moze pomoct sa dostat cez zle obdobie. neznamena to, ze si slaba. aj ja nad tym rozmyslam, len neviem ku komu.
ja mam ocd uz roky ale nikdy som si to nijak nepripustala ani ma to niejak zavazne neobmedzovalo. len v poslednych mesiacoch, tyzdnoch sa to zacalo stupnovat a uz to bolo naozaj zle. snazim sa to stale akceptovat a nestotoznovat sa s tym a naozaj mi to pomaha. lebo viem, ze tie veci na ktore myslim by sa nestali alebo by som ich neurobila v realnom svete.
a to ze v ohovari nevidis zmysel je velke plus : D. ja ked som nechcela s ostnymi chodit von tak som si doma kreslila a robila obrazky v photoshope. co mi celkom pomohlo kedze s tym teraz pracujem.
takze da sa to, so zapieranim, odmietanim a hnevom ale da sa to.

one day I will be happy som si uvedomila,ako pises,ze jedno,co mame spolocne je stres..ja mam vlastne tie vtierave myslienky,ked som v strese,co je vlsatne skoro stale ;)) mozno by bolo vhodne nebojovat s myslienkou,ale so stresom,sebavedomim..to zatial neviem presne ako..sa to povie nestresuj sa,ale to nejde obcas :)

Moze byt?

Mam taky zlepsovaci navrh: ked si uz zmenila vzhlad, obliekanie a hudbu - co keby si zmenila nick? ;)

Ale ja predsa ziadnu pomoc neodmietam. Ja som praveze rada ze som tu pisala na toto forum, lebo tak som lepsie spoznala OCD a lepsie som spoznala co sa so mnou vlastne deje. Ja som vzdy bola celkom vesele dievca, ale niekedy na zakladnej v deviatke sa to zlomilo. Furt len stresy, deviatacky monitor sme museli dobre napisat inak by nas nevzali na strednu, museli sme mat dobry priemer, dobre napisat prijimacky, inak to inak hento..dnes uz viem ze nas len vsetkych strasili a v skutocnosti to vobec nebolo take dolezite. stres a nekonecne poziadavky ma uplne vycerpali. aj na strednej sa snazim, na polrocnom vysvedceni som mala len jednu dvojku, ale stale mam pocit ze niesom dostatocne dobra. Mam nizke sebavedomie, furt sa len so vsetkym porovnavam a to aj napriek tomu ze v minulosti som vyzerala omnoho horsie ako dnes. Uz nemam vyrazne akne, prefarbila som sa, zacala som sa lepsie obliekat, zmenila som styl hudby, ale niesom stale so sebou spokojna. Akoby vsetky tieto veci neboli pre mna dlhodobym stastim. Stale mam pocit, ze ludia ktori sa ani riadne neucia flakaju skolu, maju viac stastia ako ja, ktora s knihami aj zaspavam. Nemozem stale zit len pre skolu a stresovat sa, ale v podstate ani nemam co robit okrem ucenia. Nemam kamaratky, ktore by zdielali zaujmy akee mam ja. Vsetko su to len basic dievcata, ktore riesia chalanov, ich svalnate ruky, vztahy, fotky na fb, pocet lajkov, ohovaraju a riesia ine dievcata, a toto mne nic nehovori. Niezeby som takychto ludi odsudzovala, ale nevidim zmysel ani radost v rieseni ostatnych. Vyzeram medzi ludmi ako usmievavy typ cloveka, smejem sa, rehocem, ale v skutocnosti mi je tazko.. Uz som sa aj rozhodla ze nebudem taka zdepkovana, ze sa nebudem trapit pre hlupe veci, vydrzi mi to chvilu a potom zase kolobeh toho co vsetko musim stihnut, co musim urobit, musim sa poucit, urobit ulohy, hento tamto...je to hrozne, furt len prezivam zo dna na den, ale snazim sa tesit i z malickosti, lebo tie su dost dolezite. Dakedy mi aj chyba nejaky bud priatel, alebo nejaky kamarat, ktory by ma pochopil a mal by ma rad..ale s mojou povahou je uplne tazke si niekoho najst. Niesom ani pekna, a ani moj mozog na tom nie je dobre. A ocd je fakt posledna kvapka. To je fakt ruinovanie mojho zivota, i ked stale sa snazim zamestnavat svoju hlavu. Keby som chodila k psychologovi stale by som myslela nato ze mam ocd

Ved mozes skusit ist k psychologovi, on ti neda lieky. Ja som tiez najprv nechcela. To ze sa stale pyta ci je vsetko v poriadku je typicky prajav ocd, ja som sa to niekedy pytala aj 20x za den aby som si bola istejsia. K psychologovi som isla po 4 mesiacoch neustaleho trapenia sa, kedy sa aj veci pohla a mne uz bolo lepsie, takze som sa ako-tak v tom obdobi s toho vysekala sama. Povedala som psychologicke, ze si myslim ze mam ocd potvrdilo sa a to je tak vsetko. Ale ked sa o tom zacnes rozpravat tak ti moze pomoct aj bez liekov.

Tak aspoň zváž, s kým sa na tomto fóre dáš do debaty. Pretože nie všetci sú tu taký, ako sa na prvý pohľad zdajú. Za, trebárs aj spasiteľským nickom, sa môže skrývať monštrum.

Celkom mi pripomínaš babenky s PPP, ktoré majú ústa toho, ako veľmi sa chcú liečiť, ako veľmi im vadí ich závislosť. No aj tak pre liečbu nič konkrétne neurobia. Iba sa točia v kruhu svojich myšlienok, svojej závislosti, svojej ľútosti, svojej bolesti.

anjelik,ja som asi nechapava a stracam sa v tom :( rozumiem tomu,ze sa nesmiem nechat vytocit to je prave to, ja sa pred nimi ani nenecham,doslova si necham nakydat s usmevom na tvari,lebo si ani nemozem dovolit sa vyslovene nahnevat na starych.a oni to vedia.cize ja to len dusim v sebe a napriek tomu,ze si opakujem,ze ma nemoze rozhadzat nejaky frustrovany clovek proste to vo mne vrie a mam otrasne myslienky,ktore proste nejdu von.ani motivacia peniazmi nepomaha..asi mi narastlo ego.zo zaciatku som bola tiez taka naivna,ze idem vsetkym rozdavat lasku,ale to este horsie,lebo ludia sa na teba namotaju a nedaju dychat.mam narok dve hodiny denne na prestavku a to ma ani nehcceli pustat,ze naco chcem prestavku,ako ich tam mozem nechat a podobne vydierania.cize ani,ked som mila a dobra,je to este horsie.dusia ma,chcu ma vlastnit,ved si za to platia.tiez ma presla iluzia o milych starych ludochz filmu babicka :)..neviem najst zlatu strednu cestu..som mala raz taku spolubyvajucu,som sa s nou zvykla pokecat a potom to zachadzalo do takych,ze mi nedala dychat.len som vysla z izby a uz mi bola za patami,v kuchyni ziadne sukromie,ked som dosla z roboty,sedela tam na stolicke a cakala na mna,kecala by 2-3 hodiny kazdy den a ja som uz nevedela,ako sa jej zbavit doslova.ved nemozem sa stale niekomu venovat kazdy den po praci.ked som uz konecne dostala zo seba,co mi vadi,nastalo peklo proste.a tak stale veci drzim v sebe a to ma potom tazi,tie myslienky.neviem,ci to dobre vysvetlujem.myslim,ze robim nieco zle,lebo sa mi to opakuje,po case mi kazdy zacne liezt na nervy a prenasleduju ma myslienky o nom,co vlastne nemozem povedat.problem je asi v tom,ze nemam domov,cize,ked som so starymi som s nimi 24 hodin,mimo tych 2 hodin.potom idem na prenajatu izbu,kde tiez nieje sukromia a ked idem domov na slovensko,to je peklo take iste.som vlastne len v obyvacke.z toho mi asi prehrabava,ze vlastne nemam kus sukromia a neviem ako zacat,ci skusit nejaku hypoteku..proste to je teraz jedno,len by som sa rada zbavilia tych vtieravych myslienok,ked mi niekto zacne vadit,neviem,ci sa to da rozumiet,co tu splietam..niekedy si aj vela domyslam a casto rozmyslam ako rozoznat paranoju od intuicie.dakujem za rady