Obsedantno - kompulzívna porucha, som na dne, nezvládam to

Príspevok v téme: Obsedantno - kompulzívna porucha, som na dne, nezvládam to
loserwithstupidmind

Zdravím.

Som na dne z toho ako sa každý deň snažím bojovať so svojimi vlastnými myšlienkami. Nezvládam to, je zo mňa troska bez vidiny lepšej budúcnosti. Mám 16 rokov a táto choroba sa zo mňou ťahá od mojich 13 rokov. Ku psychológovi ísť nechcem, mám z toho strach, nechcem o svojom probléme rozprávať. O OCD nevedia ani moji rodičia, ktorí by mi ani neverili, lebo ich už natoľko poznám. Nechcem skončiť na liekoch, ani chodiť na terapie, lebo to ešte viac umocní vo mne pocit, že som obyčajný stroskotanec, ktorý celý svoj život bude bojovať so šialenými myšlienkami. Neustále ma napádajú myšlienky, ktoré sú úplne nezmyselné, neprajné, napr.že niekoho preklajem, že niekoho urieknem, že potom niekto ochorie, že sa stane niečo zlé, že niekto havaruje...bojím sa svojím pohľadom, alebo svojimi myšlienkami niekomu počarujem. Samozrejme, že k žiadnemu človeku nepociťujem zášť, na nikoho nežiarlim, ale aj tak ma napádajú tieto hrozné myšlienky. Stále sa modlím rôzne modlitby ktoré sa týkajú zrušenia prekliatí, stále prosím Boha o odpustenie, nech sa na mňa nehnevá, že ma takéto myšlienky napádajú. Ja nikomu nechcem ublížiť, ale naozaj nedokážem pochopiť, prečo práve mňa, ktorá sa snaží ľuďom pomáhať, napádajú takéto hrozné myšlienky. Strašne sa bojím, že ozaj aj napriek zrušeniu týchto prekliatí a neprajných myšlienok sa stane...pritom tie myšlienky sú nelogické, nepravdivé, úplne ale úplne bludné, furt ma otravujú a kazia mi život. Nevládzem sa xyz razy modliť, už ma unavuje to isté opakovať dookola, nie je to normálne, ja si to plne uvedomujem, ale ten strach a tie hlúpe myšlienky ma ale predsa napokon donútia sa furt modliť, lebo sa ozaj bojím že sa niečo stane. Neviem, ako mám tie myšlienky zastaviť...prečo musím takto trpieť? Obmedzuje ma to v učení, aj na školských záchodoch sa modlím, je to HROZNÉ. Pomôžte mi prosím Vás.

loserwithstupidmind

K psychologovi urcite nejdem, uz som sa k tomuto vyjadrila velakrat. Na liekoch skoncit nechcem, tak prosim respektujte.

lombardo1981

Moja, stretla som niekoľko babeniek s OCD. A každá z nich trpela. Jedna sa konca dostala do stavu, kedy jej už všetko bolo jedno. Jednoducho rezignovala. Neliečila sa a choroba ju napokon pohltila.
Vyhľadaj odborníka. A nie rady niekde na fóre. Pretože nikdy nevieš, kto sa za nickom skrýva.
Ak rada čítaš, tak si prečítaj Oponu od Agathy Christie. je to celkom podnetné čítanie.

Držím ti palce, aby si našla samú seba. Je to dlhá cesta, plná kľučiek, tŕňov a slepých uličiek.

mynameis

Ahoj, viem o com hovoris a tiez si tym uz dlho prechadzam. v poslednych tyzdnoch su tie myslienky naozaj neznesitelne a donedavna som stale nevedela ze preco na to vsetko myslim.
je dolezite si uvedomit, ze ty nie si tvoje myslienky. myslienky su vonkajsi prvok a vobec ta nemusia ovplyvnovat. len staci, ak zmenis postoj. je to velmi tazke ale nie je to nemozne. skus cvicit akceptovanie - vsetky su v tvojej hlave ale nedotykaju sa ta.
velmi mi pomohli clanky na nete a youtube videa, pokial nemas moc problem s anglictinou tak si ich pozri (youtube - mark freeman - sam prekonal ocd a hovori o vsetkych moznych cviceniach).
taktiez sa ku korenu tohto problemu mozes priblizit aj sama - skus sa sama seba spytat, z coho mas strach, ci to nie je len vyobrazenie toho alebo nejakych udalosti z minulosti. napis si to na papier alebo do mobilu, to ta uvolni. a ak si nebudes vediet rady, skus dychove cvicenia, na par minut nic nerob a sustred sa na svoj dych.
dufam ze ti to aspon trochu pomoze, keby nie tak mi mozes napisat na mail.
drz saaa

anjelik *

Myšlienky vznikajú buď zo spomienok alebo z podnetov zvonku. Ok, jedna vidí kamaráta, druhá si spomenie na niekoho, V tom momente je to už predstava...už svoju myšlienku vidíte v hlave. Na to, aby sa ale realizovala, musí byť prítomná vaša vôľa, energia, sila na realizovanie. V oboch prípadoch ale nie je záujem na uskutočnenie zámeru..tak ako si myslíte, že sa to zlé udeje??? No neudeje..jediné, čo sa udeje, vznikne vo vašej hlave ďalšia, už overené myšlienka, *ubližujem*. Vznikne z vašej najsilnejšej spomienky, tou je strach, že sa niečo zlé stane. V momente ju precítite, stane sa pocitom, hnusným, ten vás začne pohlcovať. Aby ste tomu zabránili, snažíte sa ukočírovať svoju myseľ, myšlienky naučenou činnosťou. To naučené je svojim spôsobom ukľudňujúce a tak to robíte stále dokola a dokola..buď to zaberie, alebo sa unavíte a prestanete myslieť celkom. Máte na to, to pochopiť a tým pádom aj ovládnuť? Ak nie, fakt treba odborníka, terapie, uisťovanie, lieky na podporu inej chémie a nie tej znechucujúcej a oslabujúcej. :o)

anjelik *

Aby si mohla niekoho urieknuť, musel by ten dotyčný veriť, že máš takú moc. O tebe tí ľudia ani len netušia, že existuješ. A ak aj áno, buď ťa majú radi alebo si im ľahostajná..nespĺňaš žiadnu podmienku na to, aby si bola schopná toho činu. Nechceš sa o tom aspoň s maminou porozprávať? Nemusíš sa báť, že sa bude na teba hnevať, alebo, že ťa zdrapí za vlasy a odvlečie do cvokárne. Nemá význam, aby si sa takto týrala dokola. Zver sa jej a už tým sa ti uľaví a pri najbližšej kríze isto vymyslíte niečo miesto modlenia a sebatrýznenia. Nie si prvá ani posledná, čo sa jej také stalo. Veď vidíš, že tu mnohí píšu, tak si daj poradiť.

tiezmamOCD

Ja mam presne to iste. Ked som mala najhorsie obdobie mohla som robit co som chcela, niekedy za jednu minutu aj 5 kompulzii som stihla vykonat. Vcera som tiez jednu dostala, na cloveka ktoreho lubim, ze sa mu nieco stane. U mna su tiez predstavy konkretnejsie. Ze sa ti ludia udusia napriklad a v tom momente si to viem aj predstavit, to co citia. Mala som s toho strasne uzkosti. Proste ked toho cloveka nemas vedla seba nevies, ci sa mi nazoaj nieco nestlao. Alebo nestane v buducnosti. Tie myslienky su velmi prefikane, ked som videla ze s anic nedeje "zacali" sa vyhrazat ze sa stane niekomu cudziemu, aby som nemala istotu, ze sa naozaj nic nestlao. A tak stale dokola. Stale sa nieco najde. Raz ma to vystrasi viac, inokedy menej. No. Sme v tom spolu asi.

Ja si tiez v duchu opakujem ze to beriem vsetko spat. A pritom vykonavam kompulzie. A tiez som mala 16-17 rokov, ked som to najhorsie prezivala. Teraz mam 19 a to ocd mam trosku v inej forme akej som mala, ale aj teraz mam obcas obavy aby som niekomu neublizila svojimi myslienkami.

Salmonella1

MOJE NERVY, to sa tu ešte stále rieši dokolečka to isté? To nevidíte, že je to úplne zbytočné, že mladá je jednoducho psychicky chorá a potrebuje ODBORNíKA? Toto uisťovanie sa donekonečna a sústavné motanie sa v jednom kruhu je priamy prejav OCD, môžete je rozprávať čo len chcete, nedokážete jej pomôcť. Čím skôr to všetci vrátane zakladateľky témy pochopia, tým skôr sa jej dostane pomoci. Takéto reči a nekonečné rozoberanie toho istého jej nepomôžu, to mi môžete veriť, len oddialia nevyhnutné.

anjelik *

Pozri, ak ti poviem, že rob niečo, bude to znamenať, že si sa niečim previnila. Že nie, povedal už bača, že je to celé len nezmyselný konštrukt, vytvorený v tvojej makovici. Pokiaľ nie je vina, nemôže byť vinník. Nemáš čo odčiňovať. Tak snáď vyskúšaj pri najbližšej príležitosti rovno po tvojom *prekliatí* si vybaviť to milé videjko. A kľudne pokračuj ďalej.
Nebuď hlúpa, máš len jeden život, len raz si mladučká..v 16 sa treba nešťastne zamilovať, skúšať zakázané veci a nie zapodievať sa nejakým preklínaním, ktoré ani nevieš. :oP
Ja nemám dôvod ťa odsudzovať, ty si neni zlá, si len mladá a hlúpučká, ale z toho raz vyrastieš. :o)