Obsedantno - kompulzívna porucha, som na dne, nezvládam to

Príspevok v téme: Obsedantno - kompulzívna porucha, som na dne, nezvládam to
loserwithstupidmind

Zdravím.

Som na dne z toho ako sa každý deň snažím bojovať so svojimi vlastnými myšlienkami. Nezvládam to, je zo mňa troska bez vidiny lepšej budúcnosti. Mám 16 rokov a táto choroba sa zo mňou ťahá od mojich 13 rokov. Ku psychológovi ísť nechcem, mám z toho strach, nechcem o svojom probléme rozprávať. O OCD nevedia ani moji rodičia, ktorí by mi ani neverili, lebo ich už natoľko poznám. Nechcem skončiť na liekoch, ani chodiť na terapie, lebo to ešte viac umocní vo mne pocit, že som obyčajný stroskotanec, ktorý celý svoj život bude bojovať so šialenými myšlienkami. Neustále ma napádajú myšlienky, ktoré sú úplne nezmyselné, neprajné, napr.že niekoho preklajem, že niekoho urieknem, že potom niekto ochorie, že sa stane niečo zlé, že niekto havaruje...bojím sa svojím pohľadom, alebo svojimi myšlienkami niekomu počarujem. Samozrejme, že k žiadnemu človeku nepociťujem zášť, na nikoho nežiarlim, ale aj tak ma napádajú tieto hrozné myšlienky. Stále sa modlím rôzne modlitby ktoré sa týkajú zrušenia prekliatí, stále prosím Boha o odpustenie, nech sa na mňa nehnevá, že ma takéto myšlienky napádajú. Ja nikomu nechcem ublížiť, ale naozaj nedokážem pochopiť, prečo práve mňa, ktorá sa snaží ľuďom pomáhať, napádajú takéto hrozné myšlienky. Strašne sa bojím, že ozaj aj napriek zrušeniu týchto prekliatí a neprajných myšlienok sa stane...pritom tie myšlienky sú nelogické, nepravdivé, úplne ale úplne bludné, furt ma otravujú a kazia mi život. Nevládzem sa xyz razy modliť, už ma unavuje to isté opakovať dookola, nie je to normálne, ja si to plne uvedomujem, ale ten strach a tie hlúpe myšlienky ma ale predsa napokon donútia sa furt modliť, lebo sa ozaj bojím že sa niečo stane. Neviem, ako mám tie myšlienky zastaviť...prečo musím takto trpieť? Obmedzuje ma to v učení, aj na školských záchodoch sa modlím, je to HROZNÉ. Pomôžte mi prosím Vás.

anjelik *

Marion, tvoja diagnóza je Osobnosť. Do tej si si uložila, v čom je hodnota človeka, ako sa má správať k druhým, aby ho mali radi. :o)
Vieš, postrádaš, nie vlastnou vinou, mnohé vedomosti, Trebárs aj o tom, ako fungujeme. Jednou z našich priorít je sebapotvrdenie. Že sme dobrí, múdri, šikovní, milovaní, atď. Deje sa to cez rečový kanál. Jednoducho povedané, musíme sa s druhými rozprávať. Základným pravidlom rozprávania, konverzácie je, vyrovnanosť. To znamená, koľko vravíš, toľko počúvaj. Lenže, Sú proste typy, ktoré je ľahšie zahlušiť, ako im tú hubu nevymáchanú zatvoriť. Vtedy platí to povestné, Babo, raď. No ja baba nie som, ale poradím ti. Vlastne som ti už poradila...nesmieš negatívne zareagovať, Ak zareaguješ, prehrala si. Uvedom si jedno, tí dedkovci a babky sú sami, nemajú nikoho, tak komu budú vykladať, ako sa obsluhuje mikrovlnka?? No kocúrovi ťažko. Ten ju má, mimochodom, zakázané používať. Že sa ty urazíš? To nebol ich zámer. Ich zámer bol, prejaviť sa, získať tvoju pozornosť. Dodrbkala si to a dodrbkávaš to len a len ty. Tvoji spolubývajúci, detto. Sú asi v podobnej robote ako ty, tiež zažívajú to, čo ty...možno aj rečová bariéra...tak za kým asi tak pôjdu?? Len za tebou. A keďže ty si tupelko, miesto aby si si presne určila..OK, táraj si, ale teraz it´s my turn!!, tak sa naserieš, ublížiš si a zaklincuješ to, že začneš niečo robiť. Čo ťa má akože dobyť na energii. V predstavách, asi vražda, alebo čo, dotyčného.
Počula, alebo čítala som už podobnú sprostosť, že introvert má ísť nasilu do spoločnosti, aby sa zocelil. Hej, ale musí byť vyzbrojený poznaním, nie ilúziami o vlastnej akože sile. Aj ty sa očividne zoceľuješ, ale v tom že ti začína z tých ľudí prepínať. :oP To asi zámer nebol. ;o) Takže, milá Marion, kľudne si nechaj vysvetliť, ako sa používa aj bidet, v duchu sa podiv nad neznalosťou babičky, ale to je tak všetko. Všetko. Žiadny emocionálny záchvev, že TO čo si dovoľuješ??? Ja som koruna tvorstva a bidet máme už od Doby ľadovej, tu na Slovensku. Potok sa to volalo. :o)) Chápeš? Ak už musíš silou mocou prejaviť nejakú emóciu, tak nech je to radosť. Dôvod na radosť sa predsa vždy nájde, tak si na nejaký spomeň.:o) Inak platí, čo som písala. Problémy sa neriešia kompulziami, ale odhalením príčiny, čo ťa do takého stavu dostalo a bohužiaľ, bola si to ty sama a len ty sama to vieš zmeniť. :o) Problém s radosťou je ale ten, že je to vyššia vibrácia ako strach. Je do nej sa horšie dostať, treba na to energiu a ty ju premrhávaš hnevom, zášťou a inými skvelými stavmi. :o)

V zásade, čo pre teba, platí aj pre slečnu Skoro šťastnú. Lepšie jedna hodinová kompulzia, ako tri hodinové kompulzie. Hlavne to nevzdávaj a miesto modlenia si skús prečítať, čo sme ti radili. :o) Len si z toho nevytvor ďalší návyk. :o))

Filip TT

Neboj Onedayiwllbyhappy, ono sa s tym neda skenut zo dna na den. Vcera si to zacala, ked vytrvas, tak sice budes padat ale vzdy menej a menej.

Vytrvaj Onedayiwillbehappy - neboj sa, tie myslienky nie su tvoje, je to len pokusenie Nikoho nepreklinas, ty mas ludi rada a zalezi ti na nich. Spomen si na ten deviatnik....

loser-

Marion: nevadi, pis co len chces, nevadi mi to vobec :)

Ja viem ze to nemam robit, ale este stale nemam rozvinutu pevnu volu nerobit tie kompulzie. Stale mi to nejde, a ta hodina ..to je dost :-(

marion78

prepac loser,alebo radsej happy,trochu som sa ti tu natlacila s mojimi myslienkami pre anjelika..nebude to lahke,ale musis si verit,zvladnes to.musis sa len pokusit tie kompulzie nevykonavat,iba tak prestanu aj tie obsedancie..nech sa robi,co sa robi,skus sa niecim chytro zamestnat..hodinova,to je kratsia ako obvykle?

marion78

anjelik,rozumiem,uvedomujem si,ze sa zo mna stal samonasieraci typ :) nechcem nikoho vinit,ani tie babky,preto chcem na sebe popracovat..ono to zacalo tak,dlho,dlho som bola typ,co si nechal nakydat a ked tak,som si poplakala v kute,ked sa ma nieco dotklo a islo sa dalej.ludia mi casto vraveli,ze som flegmatk,akoto,ze ta nic nerozhadze,ty si vsetko nechas..no a potom to zacalo,rozhodla som,ze si proste musim seba zastat! zrazu mi zacalo vsetko vadit,ale nevedela som to stale tomu dotycnemu cloveku nejak povedat,cize vlastne vsetko dusim v sebe a potom zacnu tie myslienky,proste ma prenasleduje,co vsetko by som najradsej komu povedala.proste mi vadi,ze neustale niekto sa do mna starie,nedaju mi zit.musi to byt nieco,co vysielam..s tymi starymi ludmi,oni to az tak hnusne nepovedia,aj ked najdu sa vselijaki,ale proste ma naserie,ked mi zacne napr.vysvetlovat,tak toto je mikrovlnka,to sa zapne tak a tak,proste sme pre nich stale akysi z dzungle a vo mne uz zacne vriet,proste sa ma to dotkne a chcem sa seba zastat,ze ja predsa nie som hotentot a na slovensku take mame tiez.a zacne kolobeh myslienok..a taketo drobnosti ma vytocia..bude to asi fakt tym,ze mozno aj sama si to o sebe myslim,ze som odpad na utieranie zadkov,sluzka,otrok a preto sa ma to dotyka.lenze ja sa tak citim skoro v kazdej praci,ale to je o inom..so spolubyvajucimi,to je tiez tak,poviem,chcem si na chvilu oddychnut,idem do izby a hned ,naco ides do izby,co tam budes robit,ked vyjdem po dvoch hodinach,som trebars na nete,pocuvam hudbu atd,proste hned mi je dakto za ritou,co som robila,tak dlho,co robim v izbe,vojdem do kuchyne,uz dakto sliedi,co varim,proste mi vadi,ze sa nemozem nadychnut a neviem si uz v hlave vytvorit tu bublinku.ono sa to chvilu da,ale potom mi rupne a zacnem mat tie myslienky,ze by som najradsej vsetkych poslala do prdele,nech mi daju pokoj.a to je vlastne ten bod,ze sa podari ma nasrat a dusim sa vo vlastnej stave.ked aj nieco poviem,nikto to proste neberie do uvahy,aj tak mi budu za ritou spehovat.proste som ponorkovy typ,a introvert ako sa vravi,introvert potrebuje svoj pridel samoty,inak je to nebezpecne pre nho aj pre okolie :) na druhej strane som,ale svedkom,ze ludia si casto takto lezu na nervy aj iny.lenze ja dostanem taky akysi odpor ktomu cloveku,ze ho uz nechcem ani vidiet,kolko razi sa radsej taram po obchodoch,aby som nemusela byt doma.prestahovanie pomoze,tak na chvilu,potom sa mi to vrati a zas mam ponorku na niekoho :/ sama si nemozem dovolit platit byt.ked si to po sebe precitam,viem,co mam robit,proste si nikoho nevsimat a byt silna a ja to tak chvilu vydrzim,ale akoby som v sebe len potlacala nejake pocity,presviedcala sa,ze ich nemam a potom proste vybehnu na povrch a zacnu tie otrasne myslienky,ktore nejdu z hlavy von :/ neviem,ci takuto haluz uz tu niekto riesil,vacsinou tu vsetci riesia,ze sa citia sami a ja to mam naopak :)) inak som aj socialny fobik,pravdepodobne to ma suvis,no take,ze vrhaj sa do situacii,ktore su ti nie prijemne,to ma dostalo do tohto stavu,ze mam odpor..co myslis anjelik aku mam diagnozu:) ?mizantrop:)

i'mhappy-

Po dlhej dobe mozem povedat, ze moj stav sa zlepsil. Viem ze som este nevyhrala, ale nevzdavam sa a budem silna. Dakujem vsetkym za pomoc, za vsetky rady i za povzbudzujuce rady. A vobec za vase dlhe povzbudzujuce prispevky a za to ze ste vobec drali klavesnicu. Bola som fakt na pokraji zufalstva, teraz sa citim lepsie o milionkrat. Dufam ze to nieje docasny stav, pevne verim ze ocd ma uz nebude prenasledovat. Citim sa slobodnejsia, nieco sa vo mne pohlo, i ked tien strachu je stale pritomny, ale hadam to porazim.