Obsedantno - kompulzívna porucha, som na dne, nezvládam to

Anjelik*
Mam velmi casto myslienky ktorych sa neviem zbavit a predstavujem si v nich, ze sa mi nieco stalo. V tom momente ako si to predstavujem sa to uz deje (v mojej hlave) bud si predstavujem to, ako sa prave teraz vo mne vytvorila nejaka choroba, alebo nieco sa mi poskodilo a podobne. Pravdaze to nechcem ale su to presne tie nutkave myslienky ako mavam pri ocd, takze mi to stale naskakuje a neviem sa toho zbavit. No a prave vtedy ani nemam potrebu vykonavat nejaku kompulziu, iba si proste predstavujem ze sa mi nieco stalo. Aj ked vobec nechcem. Vacsinou sa vtedy snazim ukludnit sa a pomysliet si, ze som v poriadku, pod ochranou a aj si to predstavit, nachvilu sa mi to aj podari ale potom je to vsetko spat. Citala som tvoje prispevky a celkom sa do toho vyznas, chcela by som sa spytat co by si mi poradila, staci to ak si predstavim ze je vsetko v poriadku aj ked nasledne na to my stale tie myslienky vyskakuju, bude to stacit? Je to to iste, aj ked nemam tu potrebu vykonavat kompulzie, tiez ta myslienka nemoze mne ani nikomu inemu ubizit? dakujem.

Stale je to lepsie nez to bolo predtym, Onedayiwllbyhappy. Teraz uz vies, ze to mozes dat. Kazdy den je novy pokus.

Nechaj mysllienky tiect - nikomu neublizuju, pretoze nie je za tym tvoje chcenie.

takze nechaj rieku tiect....
www.youtube.com

Mam jasny pocit ze som sa dostala opat tam kde som bola. Po par dnoch uvolnenosti a pokoja, tie myslienky opat zacinaju utocit, tentoraz su mierene proti mojej rodine

jedna z moznosti ako si pomoct je ERP (neviem ako to je v slovencine ale v anlictie skratka pre exposure and response prevention), ide vlastne o to, ze sa vystavis danej kompulzii, resp danemu momentu, ked ju prezivas a nasledne nereagovat. len priklad, mas potrebu si niekolko krat umyt ruky. namiesto toho si ich umyjes len raz alebo vobec ak nie je treba a budes pokracovat v dalsich cinnostiach. alebo ak bojujes s nejakou myslienkou, klucove je s nou nebojovat a len ju akceptovat, pretoze je to naozaj Len myslienka. neda sa vymazat, ale da sa k nej zmenit postoj. takto si uvedomis, ze ten strach tam v skutocnosti nie je a das mozgu to, co potrebuje, nie to, co chce.

K tomu futbalu. Ja keď chcem mať svätý pokoj, spravím sa sprostá. Proste dedovi povedz, nech ti vysvetľuje každý jeden pohyb na ihrisku a máš minimálne 90 minút kľud. Nemôže očakávať rozumnú odpoveď od teba, keď tomu nerozumieš, zamestnáš ho vysvetľovaním a ty si kľudne v hlave oddýchneš. :o) Nie je predsa tak ťažké nepočúvať a od teba sa ani nežiada odpoveď. :o) Alebo ich zaskoč tým, že začni mlieť ty piate cez desiate a nenechaj sa zastaviť, teraz myslím spolubývajúcich. A keď začnú vrešťať, tak sa s úsmevom odprac preč. :o) S tým, že im to dopovieš nabudúce. :o)))

No ak ťa to má priviesť do cvokhausu, tak si hľadaj radšej inú prácu. :o)
Jasné, že je to ťažké, ja som nevravela, že je to jednoduché. Len vieš, Marion, niekto predsa musí začať chovať sa kultivovane a nie ako zviera odtrhnuté z reťaze. Musíš sa naučiť aj odmietnuť počúvať a pevne si za tým stáť. Nie je to tak zložité..proste oznámiš, Pauza..vrátim sa, keď sa skľudníš, keď mi dáš šancu odpovedať a tak. Zase nežiješ medzi neandrtálcami, na desiaty pokus to už pochopia. :o)) Proste sa nauč zabávať ...najmä na sebe, lebo sa berieš príliš vážne a zodpovedne...svet sa nezrúti, ak sa zdvihneš a odídeš. Že sa nemáš nasierať? Dôvody som ti vysvetlila, netreba si poškodiť zdravie za debilov. Ak sa nemáš kde vykecať, tak sa skús vypísať...píš si denník a tam vylej zo seba všetok ten hnus. Kľudne, aj keď ti budú do hlavy zase popritom niečo hučať. Ja rozumiem, že je otravné byť hromozvodom a bútľavou vŕbou, ale tak, povedz si, že viem sa zdvihnúť a odísť a bez toho, aby som sa nasrala. Možno to párkrát nevyjde, ale skúšať to môžeš. zase lepšie ako kaličiť si zdravý rozum. To pán tvorstva bolo ironicky myslené...:o)))...aby si sa nebrala tak dôležito. Veď ty sama predsa vieš, akú máš hodnotu a keď to niekto nemá ako pochopiť, tak ho vypni...prestaň počúvať a iba priebežne prikyvuj, keď ti budú nadávať, aká si neschopná.:o) Sama vieš, že nie si. Máš môj úprimný obdiv, že robíš tak náročnú prácu. :o)
Svojim spôsobom je náš život len taká hra..hráme sa na lásku, hráme sa na maminy a ocinov, hráme sa na dôležitých a lúzrov...nebolo by načase sa zobudiť a začať hrať hru na pochopenie? Začať od seba a keď zvládneš seba, garantujem ti, že zvládneš kohokoľvek. Aj keby to bol upír starší ako táto galaxia.:o)
Už len tým, že si čítaš, čo ti píšem, tvoríš v sebe iné spomienky. Raz sa ti stanú návodom. teraz to ešte možno až tak ľahko nefunguje, ale raz isto bude. :o) Keď zase o niečo viac zosilnieš v poznaní a pochopení toho, čo sa v tebe odohráva. :o)

dievcata,tieto obsedancie ma vela ludi,mnohi si to ani neuvedomuju alebo nepriznaju,ze to maju.niekto tri krat ide skontrolovat,ci vypol plyn,zazila som cloveka,co neustale stal nad sporakom a cistil ho,aj ked sa leskol,aj poruchy travenia maju podobny spad,ako tu uz bolo spomanute,,niekto musi mat sosku na polici postavenu uplne presne,inak nezaspi a tak.takze sa netrapte a necitte,ze ste nejake divne.je vela ludi,co to maju a nepriznaju..kde to,ale vznika to neviem :/ mozno len stres a za tym spustajuce sa ukludnovanie..

anjelik,haha som sa pobavila :) ale asi to nedam.cize napisem to takto strucne,ked mi niekto povie 3x za den,ze som trdlo neschopne,mam si len povedat,ze som pan tvorstva a nechat tak?chapem,ze tu zlost si vytvorim sama,ale nemusim sa vobec obranovat a mat k sebe nejaku uctu?lebo,ked si to necham,bude sa to stupnovat.ja mam problem s tou komunikaciou,to je pravda.. robim nieco zle,lebo mam okolo seba vela osamelych ludi,ked odratam tych dedkovcov a babky,dobre oni si platia zato,aby som im robila spolocnost, pocuvala..este su tu rodicia,ktori medzi sebou nekomunikuju ani s mojim bratom,cize iba ja s nimi rozpravam a nezvladam to,pocuvat ich.ako na seba navzajom nakydaju.dobre,stale je to rodina,ale ako s cudzimi ludmi napr.ti spolubyvajuci?neraz som byvala tak,ze ludia sa uz nezniesli,tak nekomunikovali,a ja som sa snazila s kazdym vychadzat a potom ako jedna kamoska,nemala s kym kecat,prisla som domov a ona ide ako vyrklik,vsetko co ma na dusi zacne vypustat a ja len pocuvam a pocuvam a ked nieco chcem povedat,zacne jacat ako vysinuta,ze nechaj ma dohovorit a ide nikdy nekonciaci monolog.a takychto ludi mam okolo seba vela.mam pocit,ze sa mi z tych vztahov nic nedava a neviem tu mieru urcit,pokial mam pocuvat niekoho.nemaju byt vztahy medzi ludmi nejako vzajomne sa naplnujuce?a zial jediny sposob ako sa niekoho zbavit je prave ta nasratost,vtedy mi daju vsetci pokoj,lebo,ked som mila,tak neviem najst kusok samoty.dava to zmysel?ako,ked mi niekto vadi si mam vytvorit v sebe tu radost,ved to by sa ani vztahy nerozpadavali,keby to ludia dokazali.ved teraz sa rozchadzaju vsetci,jak na beziacom pase,lebo si proste lezu na nerv?to je umenie asi toto :) dalsia vec,napr.kukam s dedom huciacu telku,lebo oni su nahluchli,potom dalsie veci robim,ktore nemam rada,ale musim,lebo si zato platia.dobre da sa to chvilu,ale po case jednoducho ti ebne,ked ten telkac huci ako najaty a musis,hladiet napr.futbal cely den,no ako sa od tohoto odosobnit,ked by si uz vrazdil :))? potom pridem domov,niekto trepe hrncami o tretej rano,urobi si party,kazdy druhy den,hulaka,no ved to je na psychiatriu :)) aj ked od niektorych veci sa mi podarilo odosobnit,ale ma to nasere,ze do pekla,nikto nema kusok respektu..ako si vobec moze napr.ten dedo mysliet,ze ma ma bavit futbal? a oni si to fakt myslia a ked povies,ze ta nebavi,tak sa urazia..ja to s ludmi neviem anjelik :( riesim riadne vtakoviny,viem presne,co by som mala urobit,ale nejak to nedokazem v praxi :/

ja tiez nechodim do spolocnosti, takmer vobec. ako som skoncila strednu skolu uz ani nestretavam priatelov. vysku som nedokoncila....a uz teraz viem, ze to tak bude aj nadalej, o partnerovi uz ani nerozmyslam. aj ked mam len 19.... s mojou povahou by pri mne aj tak nikto nevydrzal. chcem ti len poradit, ze pokial mozes a mas silu chod von, za kamaratmi... mozno nebudu az taky blizky a nebudu ti vediet tak poradit, ale zmenis myslienky, pojdes medzi ludi...hned je svet iny. prestanes na to mysliet....a to ze si mala ten stav opat, ono je to zacarovany kruh ale urcite sa to posunulo dalej aj ked nachvilu sa ti obsesie vratili. drzim ti palce.
inak, neviem ci s tou SF ma nieco spolocne ocd, asi hej lebo tiez to tak citim. a hlavne mam pocit, ze som ludmi ignorovana. bud neviem o svojich problemoch hovorit, alebo to mam v sebe. ani nie ze by ma vyslovene nemali radi, ale este horsie- totalne ma ignoruju. neviem ci to tak citis aj ty. ja mam sama zo sebou co robit do konca zivota...uz od detstva. )

Mozno by mi pomohlo keby som mala po svojom boku nejakeho dobreho priatela, alebo kamaratku, ktora by mi nedala dovod na nudu, a proste mat pri sebe cloveka, ktory by ma podporil, tak ako vy - na fore. Vy ste mi fakt velmi pomohli, to sa neda opisat ako moc. Este asi nikto mi psychicky tak nepomohol. Asi by som sa fakt odkraglovala.

Len v realite som citovo chladna, neviem ci niekedy budem schopna vobec niekedy s niekym zit, mam aj miernejsiu formu SF, ale tym som vas nechcela este viac zatazovat, lebo by ste si este mysleli ze som hypochonder :-D do spolocnosti takmer vobec nechodim, takze vacsinou som len sama doma, so svojimi myslienkami.