Obsedantno - kompulzívna porucha, som na dne, nezvládam to

Príspevok v téme: Obsedantno - kompulzívna porucha, som na dne, nezvládam to
loserwithstupidmind

Zdravím.

Som na dne z toho ako sa každý deň snažím bojovať so svojimi vlastnými myšlienkami. Nezvládam to, je zo mňa troska bez vidiny lepšej budúcnosti. Mám 16 rokov a táto choroba sa zo mňou ťahá od mojich 13 rokov. Ku psychológovi ísť nechcem, mám z toho strach, nechcem o svojom probléme rozprávať. O OCD nevedia ani moji rodičia, ktorí by mi ani neverili, lebo ich už natoľko poznám. Nechcem skončiť na liekoch, ani chodiť na terapie, lebo to ešte viac umocní vo mne pocit, že som obyčajný stroskotanec, ktorý celý svoj život bude bojovať so šialenými myšlienkami. Neustále ma napádajú myšlienky, ktoré sú úplne nezmyselné, neprajné, napr.že niekoho preklajem, že niekoho urieknem, že potom niekto ochorie, že sa stane niečo zlé, že niekto havaruje...bojím sa svojím pohľadom, alebo svojimi myšlienkami niekomu počarujem. Samozrejme, že k žiadnemu človeku nepociťujem zášť, na nikoho nežiarlim, ale aj tak ma napádajú tieto hrozné myšlienky. Stále sa modlím rôzne modlitby ktoré sa týkajú zrušenia prekliatí, stále prosím Boha o odpustenie, nech sa na mňa nehnevá, že ma takéto myšlienky napádajú. Ja nikomu nechcem ublížiť, ale naozaj nedokážem pochopiť, prečo práve mňa, ktorá sa snaží ľuďom pomáhať, napádajú takéto hrozné myšlienky. Strašne sa bojím, že ozaj aj napriek zrušeniu týchto prekliatí a neprajných myšlienok sa stane...pritom tie myšlienky sú nelogické, nepravdivé, úplne ale úplne bludné, furt ma otravujú a kazia mi život. Nevládzem sa xyz razy modliť, už ma unavuje to isté opakovať dookola, nie je to normálne, ja si to plne uvedomujem, ale ten strach a tie hlúpe myšlienky ma ale predsa napokon donútia sa furt modliť, lebo sa ozaj bojím že sa niečo stane. Neviem, ako mám tie myšlienky zastaviť...prečo musím takto trpieť? Obmedzuje ma to v učení, aj na školských záchodoch sa modlím, je to HROZNÉ. Pomôžte mi prosím Vás.

loser*

zdravim,

po dlhsej dobe prispiem sem do temy, aby som opisala ako sa mam. priznam sa ze nie je to jednoduche, stale ma napadaju tie myslienky, tentoraz to uz ani niesu nejake myslienky, skor vizualne predstavy, napr. ze moja rodina ochorie, ze su chori, na vozicku,...a podobne. Je to otras, viem ze je to uplne nelogicke, ale snazim sa dako bojovat. Uz sa tolko nemodlim, lebo modlitba mi tie myslienky nejako az vyburcuje a zhorsi cely moj stav, uz sa mi ani neda modlit, uz to skor akoby nechavam tak, i ked sa veelmi bojim. Neviem ci sa mam teda nejako modlit, alebo tie myslienky a predstavy nechat tak....

Kajo489

Ahoj, mám 16 rokov, za chvílu 17. Mám presne rovnakú diagnózu a taktiež som mal nábožnenské a násilnícke obsesie. Ak by si sa potreboval porozprávať a chcel by si nejaké rady, napíš mi na e-mail: kajko456@gmail.com. Viem o tejto chorobe z vlasntných skúseností dosť.

Kajo489

Ahoj, mám 16 rokov, za chvílu 17. Mám presne rovnakú diagnózu a taktiež som mal nábožnenské a násilnícke obsesie. Ak by si sa potreboval porozprávať a chcel by si nejaké rady, napíš mi na e-mail: kajko456@gmail.com. Viem o tejto chorobe z vlasntných skúseností dosť.

iamnotloseranymore

Zdravim opat po dlhej dobe.

OCD je este stale sucastou mojho zivota, samozrejme ze este stale niesom totalne vylieceny stastny usmievavy clovek, ale kazdym dnom zistujem ze fakt je cela tato porucha totalne nezmyselna, uz nevladzem ani dalej vykonavat kompulzie, uz citim ze za tie roky toho bolo dost. Vdaka vsetkym ze ste ma podporovali, dufam ze sa kazdy z tejto sr*ckovitej choroby dostane, ja uz nebudem viac trpiet, prezila som si vela pekla, viem ze tato choroba pravdepodobne este stale bude ako nechutny tien v mojom zivote, ale ja uz nebudem viac sracka. Viac tu uz prispievat nebudem, mozno len prilezitostne, na maily neodpisujem, potrebujem totalny pokoj od vsetkych, totalne odreagovanie od vsetkeho, preto zacinam novy zivot a chcem mat pokoj od uuuplne vsetkych hovadin. Dakujem, majte sa kraasne

anjelik *

Väčšiu silu a váhu a energiu má myšlienka, ktorá má väčšiu gravitáciu, príťažlivosť. Ak ty pochopíš, čo je pre teba rozumné, podporné, tak opakovaním takýchto myšlienok vytvoríš spomienky, ktoré budú stáť na tvojej strane. Ale tým, že si už od detstva tvorila rovnaké spomienky strachu, úzkosti, pridávala si im na gravitácii svojou opakovanou pozornosťou a tak nateraz ťa veľmi rýchlo dokážu pohltiť. Oni sa nestratia nikdy, ale musíš k nim vytvárať protiváhu..myšlienok, v ktorých si veríš, že aj keby si oslepla, ohluchla, okrivela, žila by si rovnako kvalitne ďalej. Proti strachu sa dá postaviť len jedno jediné, nedá sa s ním bojovať. Lebo ty si ten strach, tak ak ho porazíš, kto je víťaz? Proti strachu môžeš postaviť len odvahu. To je vyššia vibrácia ako vibrácia strachu, v ktorej sa tvoja duša chveje a zomiera a otravuje telo. Je to vibrácia radosti, zdravia a nádeje, pevnej viery v svoje sily. :o) Svoj strach si si kedysi dávno vymyslela, teraz rovnako vymysli odvahu a tej sa drž. :o)

tiezmamOCD

Moje obsesie sa vobec smrti netykaju, nemam z nej strach resp. nevidim v nej dovod bat sa, pretoze mam svoju vieru a predstavy ako to po nej asi funguje a to ma vobec nevystrasi, mna bavi zivot a chcem aj zit a smrt beriem, ze ok musi prist. Tym nechcem povedat ze som s nou zmierena alebo podobne, iba to ze mam strach z uplne inych veci. Ked uz sa bojim o smrt, tak smrt niekoho blizkeho.... nie, ja sa bojim napriklad bolesti alebo uzkosti. Uzkosti zit z obmedzenim zivota napriklad. Takze ja sa nebojim smrtelnych chorob ako su napriklad rakovina ale chorob ktore obmedzuju zivot az natolko, ze nemozes zit. napriklad sa bojim toho, ze oslepnem a podobne. zo vsetkeho co nuti cloveka trpiet. bojim sa strasne ludi, ze mi ublizia a podobne. ja fakt neviem, kde sa vo mne tieto myslienky beru, ale mam ich fakt od detstva. proste som sa s nimi uz narodila. ja neviem bojovat s nutkavymi myslienkami, neviem ich zastavit, ovlada ich strach a ja ten strach budem mat dovtedy, dokedy bude dovod bat sa. ak ta myslienka ma taku silu ze dokaze ublizit, tak sa jej proste nedokazem zbavit. na tom to je postavene. takze budem musiet len dufat, ze okrem predstav ktore mi ublizuju mam aj take kde si predstavujem ze som ok a dufam ze vyhraju tie. inak uz neviem.

anjelik *

No jo, toto je presne otázka z kategórie, zbieraj fialky na mínovom poli.:o)) Keď mám ukľudniť strachopuda a nevystrašiť ho ešte viac.
Pozri, ľudia sú vo všeobecnosti strašní babráci, Vôľa im horko ťažko vystačí na to, aby sa priebežne neposierali. Bohužiaľ, ale keďže sa približujeme k tvorom mysliacim, tiež sme obdarení mysľou. Ale k tomu daru sme nedostali manuál a ťažko povedať, kde by sa tak dalo tento nedostatok reklamovať a pýtať vrátenie peňazí za spôsobenú škodu, pohreb a kar, kde sa všetci ožrali, trebárs. :o))
Či si schopná alebo nie si schopná si ubližovať tými myšlienkami, či sa ti môže alebo nemôže niečo stať. Ako ti to napísať...to máš, ako keby si šťuchala do osieho hniezda. Môžeš ich rozčúliť a zaútočia na teba, alebo aj nemusíš..pokiaľ majú práve povinný odpočinok. Nedovolím si ťa klamať, aj keby ťa to malo ukľudniť..naozaj nie je rozumné smerom k svojmu telu vytvárať hororové scenáre...Ja neviem a ty už dupľom, aký je tvoj potenciál, hĺbka. Preto je lepšie a rozumnejšie uvažovať sebapodporne. Prečo, keď už teda máš možnosť snívať, predstavovať si niečo, nepredstavuješ si niečo pekné? Trebárs, ako ti telom prúdi zdravá krv, ako sa bunky tetelia blahom z čerstvo prinesených živín, ako tukové bunky zákerne číhajú na svoju príležitosť a okamžite chmatnú po akejkoľvek prebytočnej energii, aby si ju uložili. Ako sa pľúca nadychujú a vydychujú, ako srdce veselo a rázne tlčie. Ako sa žalúdok plní tráviacimi šťavami, ako sa ti hovienko formuje a posúva sa s trúbením k terminálu?? A tak nejak podobne. :oP Miesto toho si predstavuješ kktiny, a pičoviny...ako sa ti v tele rodí prvá a druhá a x-tá rakovinová bunka?? Zbohom, zdravý rozum, že? Preto, keď už teda podľahneš nejakej tej kktnej predstave, zastav ju čím skôr a v momente zapoj do boja svoju skvelú predstavivosť a rýchlo tie škody eliminuj. Tak ako to robíš. V predstavách si to spustila, v predstavách to naprav. :o)
Osobne by som ti ale odporúčala, neprejebavať si život a svoj čas na tejto skvelej Zemi podobnými aktivitami. Je toľko na poznávanie, toľko na zažitie a aj ty máš svoju šancu to zažiť a prežiť čo najkrajšie. Len nezabúdaj, túžba po tom nestačí..lebo ak si stále vravíš, chcem..tak sa ti to chcenie realizuje. Výsledok ale žiadny. Radšej uvažuj..konám tak. myslím ako ja chcem a nie ako som myslela doteraz. Bola som len slabá a hlúpučká a to viem zmeniť a aj to mením,, V každej jednej sekunde. :o)

PS: Smrti sa báť nemusíš, ale k tejto téme sa vskutku nebudem vyjadrovať, nech nemám na svedomí rapídny úbytok čitateťov fóra. :o)) Už to goji je ťažko stráviteľné. :oP