Obsedantno - kompulzívna porucha, som na dne, nezvládam to

Príspevok v téme: Obsedantno - kompulzívna porucha, som na dne, nezvládam to
loserwithstupidmind

Zdravím.

Som na dne z toho ako sa každý deň snažím bojovať so svojimi vlastnými myšlienkami. Nezvládam to, je zo mňa troska bez vidiny lepšej budúcnosti. Mám 16 rokov a táto choroba sa zo mňou ťahá od mojich 13 rokov. Ku psychológovi ísť nechcem, mám z toho strach, nechcem o svojom probléme rozprávať. O OCD nevedia ani moji rodičia, ktorí by mi ani neverili, lebo ich už natoľko poznám. Nechcem skončiť na liekoch, ani chodiť na terapie, lebo to ešte viac umocní vo mne pocit, že som obyčajný stroskotanec, ktorý celý svoj život bude bojovať so šialenými myšlienkami. Neustále ma napádajú myšlienky, ktoré sú úplne nezmyselné, neprajné, napr.že niekoho preklajem, že niekoho urieknem, že potom niekto ochorie, že sa stane niečo zlé, že niekto havaruje...bojím sa svojím pohľadom, alebo svojimi myšlienkami niekomu počarujem. Samozrejme, že k žiadnemu človeku nepociťujem zášť, na nikoho nežiarlim, ale aj tak ma napádajú tieto hrozné myšlienky. Stále sa modlím rôzne modlitby ktoré sa týkajú zrušenia prekliatí, stále prosím Boha o odpustenie, nech sa na mňa nehnevá, že ma takéto myšlienky napádajú. Ja nikomu nechcem ublížiť, ale naozaj nedokážem pochopiť, prečo práve mňa, ktorá sa snaží ľuďom pomáhať, napádajú takéto hrozné myšlienky. Strašne sa bojím, že ozaj aj napriek zrušeniu týchto prekliatí a neprajných myšlienok sa stane...pritom tie myšlienky sú nelogické, nepravdivé, úplne ale úplne bludné, furt ma otravujú a kazia mi život. Nevládzem sa xyz razy modliť, už ma unavuje to isté opakovať dookola, nie je to normálne, ja si to plne uvedomujem, ale ten strach a tie hlúpe myšlienky ma ale predsa napokon donútia sa furt modliť, lebo sa ozaj bojím že sa niečo stane. Neviem, ako mám tie myšlienky zastaviť...prečo musím takto trpieť? Obmedzuje ma to v učení, aj na školských záchodoch sa modlím, je to HROZNÉ. Pomôžte mi prosím Vás.

Salmonella1

Pamätám si tu z fóra jednu, čo si preliepala izolepou pohlavné orgány pred rande, aby si bola istá, že sa nič nestalo..a aj tak si istá nebola. Tiež sa odmietala liečiť a tiež tam tak či tak napokon skončila.
Looser, je len otázkou času, kedy na psychiatrii skončíš, ty však máš možnosť ovplyvniť, či tam pôjdeš slobodne a dobrovoľne a tak isto slobodne a dobrovoľne budeš užívať lieky a chodiť na ambulantné kontroly a terapie, alebo to necháš vyšpičkovať do takého štádia, že príde taká kríza, že ti okolie zavolá rýchlu záchranku a ty poputuješ na psychiatrické oddelenie a bude sa to s tebou vliecť veľmi dlho. Máš možnosť voľby a ty si zjavne a nepochopiteľne vyberáš radšej tú druhú možnosť. Pretože, aby ti bolo jasné, možnosť, že to prejde samé za pomoci nejakých rád z internetového fóra, NEEXISTUJE.

anjelik *

Salmonella má pravdu, Ty stále nevieš a nechceš pochopiť jedno. Ak sú v pudingu pudingové hrudky a tie hrudky sa rozhodnú bojovať proti pudingu..kto bude víťazom?? Ty nevidíš, že tie hrudky sú rovnako pudingom ako puding, proti ktorému bojujú? Tak aj ty sama bojuješ so sebou samou..ty sama si svoje myšlienky vytvorila, sama si im dala opakovaním silu a ako chceš potom nad nimi zviťaziť??? Koho porazíš?? Bez odbornej pomoci to nejde, zašla si už priďaleko, toto už nie je žiadna hra a ty si len úbohá malá nula a tak, ako nemáš na to, myšlienkami niekomu ublížiť, rovnako nemáš silu, sama nad tým zvíťaziť. Daj si, prosím, už konečne povedať a rovno choď za mamou. Možno už o mesiac by si mohla opäť spokojne dýchať, žiť, tešiť sa. Je to len na tebe. :o)

Salmonella1

no to máš pravdu, nevyliečiš sa, pretože liečbu odmietaš. Ešte som nevidela, aby sa vyliečil pacient, ktorý vedome a aktívne liečbu odmieta. Ako si ustelieš, tak budeš spať.

loser;

Ja chapem ze tu pisem ako nejaka hysterka, ale to co prezivam...tie uzkosti, nepokoj, neistotu, strach..to si nikto z vas nedokaze ani predstavit..jedine co mi chyba je istota ze aj napriek takymto myslienkam sa nikomu nic nestane. Ludia ktori tymto netrpia si len sotva uvedomia co vo vnutri zazivam...je to utrpenie, neistota, priserna uzkost..neviem ako dalej s tymto budem bojovat, ako budem dalej zit, aka bude moja buducnost..mam chut si niekedy rozbit hlavu len aby som tie myslienky nemala. Ako ma nieco take moze napadnut, nechapem...ci je to zo stresu, dedicne ci ako..je pravda ze nevyrastam zrovna v priatelskom rodinnom prostredi, otvorene napisem ze moj otec je kus idiota, ktory okrem nadavania a ponizovania nic nevie. On by si zasluzil taketo utrpenie, nie ja. Vzdy sa iba dobri ludia trapia a takito chmulovia budu 100 rokov zit. Uz ani neverim ze sa z tejto srajdy vobec dostanem. Modlim sa 10 razy denne, aj hodinu, a co mam z tych modlitieb? Chvilu klud, potom zase mi je na hovno. Ale ked sa nepomodlim tak mi je este viac na hovno. Je to sk.rveny bludny kruh, nemozem si pozriet film s oblubenym hercom, lebo co ak ho pohladom alebo myslienkou urieknem? Nemozem chodit do nakupneho centra, co ak preklajem nahodneho cloveka? Po skolskych zachodoch sa modlim a prosim o odpustenie, nedokazem komunikovat s ludmi, s ucitelmi, s kamaratkami, (to vlastne ani niesu kamaratky, ale falosne kopie), som proste shit. Nemozem si ani precitat knihu, nic...tato choroba ma obmedzuje vo vsetkom. Co ak som prekliala Boha? Co ak som ja sama prekliata? Co ak sa uz nikdy nevyliecim?

lolinka

Neche sa mi čítať tých 190 ďalších príspevkov ale odpíšem ti na otázku. Keby si mala chrípku alebo zápal pľúc, tak tiež nejdeš k lekárovi, lebo sa budeš cítiť ako stroskotanec? Tiež si budeš vsugerovávať, že je to tvoja vina že si chorá a boh sa na teba za to hnevá? Choroba je ako choroba, niekto má fyzickú chorobu, niekto psychickú. Choroba si nevyberá. Vy veriaci to máte ťažšie, že psychickú chorobu beriete ako trest od boha, príp. ako vlastnú vinu a že boh sa na vás za to určite nahnevá. Za niečo, za čo v skutočnosti nemôžete. Keby existoval boh a keby bol spravodlivý, tak by na ľudí nezosielal psychické choroby. Niektorí sa už narodia s psychickou chorobou a čím sa asi tak bábätko v brušku mohlo previniť, že ho boh takto potrestal. Ale musia s tým žiť celý život a trpia. Modlitba ti v tomto nepomôže, pomohla by ti len odborná pomoc. Kým si to neuvedomíš, z choroby sa nevyliečiš a budeš trpieť.

loser'

Bella: dakujem Ti za dlhy a vystizny prispevok. Bojujem uz velmi dlho s touto chorobou, je to velmi casto nezvladnutelne, a najhorsie ze tato porucha sa aj po par dnoch kludu vracia. Je to ozaj bludny kruh. A najhorsie ze tie myslienky sa castokrat tykaju aj Boha, su to velmi neprijemne obsesie, alebo sa tykaju mojich najblizsich a to je tiez velmi hrozne. Napriklad aj ked som v hneve, v strese alebo sa niekde ponahlam, tak vtedy ss na mna zosype vlna hroznych myslienok.

Takze nemam vykonavat kompulzie? Lebo kompulzie u mna predstavuju modlitby. A rada by som sa pomodlila aj bez toho aby to bolo "ritualizovane". Ale ked sa zase zacnem modlit, tak ma napadne este viac zlych myslienok a mozem zacat odznova. Preto som rozmyslala ci nie je dobre riesenie 1 modlitba za tyzden, aby som nemusela to iste opakovat 10x denne.

Dakujem za rady moc moc. Velmi mi pomaha ten fakt ze tie myslienky su neskodne.

modren

Niekedy sa mi stanú samé zlé veci a níč sa mi nedarí. Ja verím , ženám môže niekto zlé priať a to sa stane - ale zároveň to zlé sa vracia aj k tomu ,čo to praje a samého ho to zničí. Preto používam
tzv. pozitívne myslenie -pozitívne afirmácie . Možno, keď to človek prvý raz počuje neverí, lebo ta nezačne pôsobiť okamžite. Možno prvý mesiac som si to odriekal , ale som tomu neveril , ale predsa za pokus nedám nič. Trebárs : "JA Som tvorca svojej budúcnosti, preto sú moje myšlienky len pozitívne." Po troch mesiacoch som sa začal meniť , ale čo je čudné začal som tomu čo som si ráno a večer odriekal začal veriť. Dokonca som sa začal som sa aj tak správať. Ľudský mozog hlavne podvedomie je ako počítač. Záleží ako si ho naprogramujeme a záleží aj aby sme tomu verili. Samo naše podvedomie nás začne usmerňovať.

bella21

loser, spomínala si Boha a modlitby, si veriaca? Ak áno, možno prijmeš iný pohľad - ktorý možno v tejto diskusii zatiaľ neodznel.

Určite budeš súhlasiť, že skutočné prekliatie je hriech. Hriech je niečo, čo sa Bohu nepáči. Aby však nejaká myšlienka, slovo či skutok mohol byť hriechom, musia byť splnené 2 základné podmienky: človek sa musí prehrešiť proti Bohu
a) vedome a
b) dobrovoľne = so slobodnou vôľou.
Ak to má byť ťažký hriech, pridáva sa ešte tretia podmienka: vo vážnej veci.
Ak len jedna z prvých dvoch podmienok nie je splnená, už to nie je pred Bohom hriech.

Ty môžeš povedať: ja viem - som si vedomá, že prekliať niekoho je zlá vec, čiže prvá podmienka je splnená. Lenže samotná prvá podmienka nestačí. Je tu ešte podmienka dobrovoľnosti - a tu je už "problém": Ty to nechceš, nesúhlasíš s tým. Nech by boli tie myšlienky akokoľvek hrozné a predstavy akokoľvek príšerné, nič im to nie je platné, lebo nemajú Tvoj súhlas, nemajú Tvoje áno. Môžu sa Ti tie myšlienky rojiť v tvojej mysli ako v úli, môžu sa Ti tie predstavy vynárať a striedať ako scény v nejakom filme, absolútne nič to neznamená. Ty to nechceš a tým to padlo. Niet čo riešiť. Nie je to hriech pred Bohom a nič sa nemôže stať - nikomu. Samotná myšlienka či predstava nestačí. Basta, finito.

Boh sa na to, čo prežívaš, takto pozerá. A ak je On v pohode, prečo by si sa mala Ty stresovať? Hádam len nie je Tvoj názor lepší ako názor Boha. Toto Ti potvrdí každý doktor teológie, že je to takto. Ty nie si múdrejšia ako oni ani ako Boh.

Pozrime sa ešte na tú vážnu vec. Naozaj si myslíš, že takéto myšlienky, ktoré nechceš a ktoré máš v dôsledku obsedantno-kompulzívnej poruchy, by Boh hodnotil ako vážnu vec? Nie, takto sa vážne nedá zhrešiť, pretože to ani nemyslíš vážne, nechceš to, a pre človeka, ktorý o tomto prvýkrát počuje, to vyzerá skôr ako Tvoja vnútorná myšlienková hra - niečo Ťa napadne a Ty to neguješ.

Ak by si však náhodou mala ešte pochybnosť ohľadom tej dobrovoľnosti, nech Ťa upokojí toto:
Aj keby si pod náporom tým obťažujúcich myšlienok či predstáv povedala áno, nestane sa aj tak nič. Pretože Ty máš OCD a už zo samotnej podstaty tejto poruchy vyplýva, že nie si slobodná, si pod veľkým tlakom obsedatných myšlienok. A samotné slovo obsedantné znamená, že je to niečo, čo je proti vôli človeka. Čiže ani v tom prípade s tým Boh nebude mať problém, lebo On chápe Tvoju situáciu. A On by nedovolil, aby nejaká myšlienka jeho dieťaťa, ktoré trpí na OCD, spôsobila jeho inému dieťaťu prekliatie či iné zlo.

Buď preto pokojná. Aby si niekoho prekliala, musela by si mať v srdci skutočné zlo a nenávisť - a to Ty nemáš. Myšlienky a predstavy môžu byť strašné, ale nič neznamenajú, lebo sa nemôžu oprieť o Tvoju zlobu a skutočné chcenie a prianie niekomu ublížiť. Za takýchto podmienok sa naozaj nedá nikoho prekliať, nie je to možné. Preto najlepšie je nechať, nech si tie myšlienky a predstavy robia, čo chcú, veď s nimi aj tak nesúhlasíš, neprikladať im dôležitosť. Ak zistia, že sa kvôli nim netrápiš, prestanú Ťa napadať. Čo ich podporuje, je Tvoj veľký strach z nich. Prestaň sa ich báť a prestanú Ťa obťažovať.

PS: Klobúk dole pred Tebou, si veľká bojovníčka. Sama bez pomoci psychológa/psychiatra si toho dosť dokázala, nevadí, že sa to opäť vrátilo, netreba sa vzdávať.