Obsedantno - kompulzívna porucha, som na dne, nezvládam to

Príspevok v téme: Obsedantno - kompulzívna porucha, som na dne, nezvládam to
loserwithstupidmind

Zdravím.

Som na dne z toho ako sa každý deň snažím bojovať so svojimi vlastnými myšlienkami. Nezvládam to, je zo mňa troska bez vidiny lepšej budúcnosti. Mám 16 rokov a táto choroba sa zo mňou ťahá od mojich 13 rokov. Ku psychológovi ísť nechcem, mám z toho strach, nechcem o svojom probléme rozprávať. O OCD nevedia ani moji rodičia, ktorí by mi ani neverili, lebo ich už natoľko poznám. Nechcem skončiť na liekoch, ani chodiť na terapie, lebo to ešte viac umocní vo mne pocit, že som obyčajný stroskotanec, ktorý celý svoj život bude bojovať so šialenými myšlienkami. Neustále ma napádajú myšlienky, ktoré sú úplne nezmyselné, neprajné, napr.že niekoho preklajem, že niekoho urieknem, že potom niekto ochorie, že sa stane niečo zlé, že niekto havaruje...bojím sa svojím pohľadom, alebo svojimi myšlienkami niekomu počarujem. Samozrejme, že k žiadnemu človeku nepociťujem zášť, na nikoho nežiarlim, ale aj tak ma napádajú tieto hrozné myšlienky. Stále sa modlím rôzne modlitby ktoré sa týkajú zrušenia prekliatí, stále prosím Boha o odpustenie, nech sa na mňa nehnevá, že ma takéto myšlienky napádajú. Ja nikomu nechcem ublížiť, ale naozaj nedokážem pochopiť, prečo práve mňa, ktorá sa snaží ľuďom pomáhať, napádajú takéto hrozné myšlienky. Strašne sa bojím, že ozaj aj napriek zrušeniu týchto prekliatí a neprajných myšlienok sa stane...pritom tie myšlienky sú nelogické, nepravdivé, úplne ale úplne bludné, furt ma otravujú a kazia mi život. Nevládzem sa xyz razy modliť, už ma unavuje to isté opakovať dookola, nie je to normálne, ja si to plne uvedomujem, ale ten strach a tie hlúpe myšlienky ma ale predsa napokon donútia sa furt modliť, lebo sa ozaj bojím že sa niečo stane. Neviem, ako mám tie myšlienky zastaviť...prečo musím takto trpieť? Obmedzuje ma to v učení, aj na školských záchodoch sa modlím, je to HROZNÉ. Pomôžte mi prosím Vás.

Messje

Ako dlho si skusala?Vies,aj horucka ti neklesne z minuty na minutu.Psychicke problemy su dlhsia zalezitost liecenia.A to ty masPreco sa tomu tak vyhybas?Sama sa s tym nepobijes.Na jednej strane ziadas o pomoc a na strane druhej ju odmietas.Tu su len obycajni ludia, ktori ta mozu tak maximalne podporit a nakopnut vyhladat odbornika,ale nie ti vyliecit tvoju hlavicku.

Messje

Klikni na ten link.Su to mladi ludia ktori ti poradia ako a co mas robit.Nic zato nedas.Ked nie,kliknes znovu a vypnes.

loser*

Ale ja nechcem tuto chorobu stale riesit...ja potrebujem odreagovanie sa..nemysliet na toto..proste zit bez tychto myslienok..nebojovat..ale nechat to tak...zmenit svoj pristup k tejto chorobe a myslienkam..nie bojovat, ale naucit sa zit s tymito myslienkami..lebo zle myslienky ma mozno budu napadat az do konca zivota...ale ten pristup potrebujem zmenit

Messje

Je mi smutno ked vidim ako tak mladi ludia maju taketo problemy.My starsi sa s problemom nejak popasujeme,ale mlady clovek este len zacina zit.Nenicte si ho odmietanim pomoci.Presli ste si ako malinki tym strachom,ked mama za vami v skolke zatvorila dvere a nechala vas s cudzou pani učiteľkou. Mama sa vratila po vas.Znovu skola,viac cudzich ludi,nikto na blizku,skusky v skole,testy,,,vzdy ste sa vratili domov a zacali prichadzat nato,ze sa tam nic nedeje a vas doma vzdy niekto počká, pofuka,pohladka.Prejdite tou skuskou znovu.Tentoraz s tym blizkym,kto pri vas vzdy stal.Otvorte tie dvere psychoterapeutovi a postazujte sa,povedzte vsetko.Kazdy z vas sa raz stratil ako dieta na ulici,v obchode...nebali ste sa cudziemu cloveku povedat...kde je moja mama.
Skuste to aspon na skusku a uvidite ci sa vam ulavi.Nedrzte to v sebe.