Mám 28 rokov. Nemám ukončené ani len bakalárske štúdium a to som študoval už na štyroch vysokých školách. Okrem absolventskej praxe a letných brigád v USA som ešte nikdy nepracoval. Mám silné úzkostné stavy, kvôli čomu nedokážem ani šoférovať auto. Mám 0 priateľov. Mám veľmi nízke sebavedomie. Mám depresie. Nedokážem pociťovať radosť. Nedokážem sa prinútiť ani športovať. Rád by som hral tenis, ale nemám s kým. Rád som behával na lyžiach a chodil na turistiku. Rád a veľa som čítaval, ale teraz sa nedokážem sústrediť. Mám pocit, že všetko, čo som sa naučil, som už zabudol. Som veľmi pomalý a mám pocit, že nemám čo ponúknuť na trhu práce. Nepredstavujem žiadny prínos pre spoločnosť. Nevidím skorú zmenu mojej životnej situácie. Chcel by som zmenu legislatívy, aby aj psychicky chorí ľudia mohli podstúpiť eutanáziu. Mám skúsiť samovraždu? Ďakujem za pozornosť a za prípadné odpovede.
Zrelý na samovraždu
bella, aj ja si myslím, že je to "pan. d" spred troch rokov :-)
A k téme: Ak ešte žiješ, určite si to dobre premysli. Zabiť sa môžeš len ráz. Skús sa napríklad venovať svojmu záujmu, vyrábaj niečo, pozeraj porno. Je toľko vecí, ktoré dokážu spraviť s veľmi otrasného života aspoň mierne otrasný život.
Ak už nie si medzi živými, odpočívaj v pokoji, snáď si ho už našiel...
Nomen omen, vidíš všetko až príliš čierne. Máš predpokladám strednú školu, takže to nie je také zlé. Pracoval si cez leto v Amerike - na to bolo treba istú odvahu,klobúk dolu. Ja sama by som tak ďaleko a do cudzieho prostredia nešla, bála by som sa. Človek si musí vedieť poradiť, takže určite až taký nie si, ako sa opisuješ.
Ako som už písala, dôležité je poznať príčinu silných úzkostí, ktoré máš. Ak ich spustila nejaká bolestná udalosť v Tvojom živote, treba sa k nej vrátiť (najlepšie pod vedením odborníka), znova ju prežiť a správne spracovať. A často aj odpustiť tomu, kto Ti bolesť alebo traumu spôsobil. Nesprávne spracovaná rana je ako nezahojená rana pod chrastou, ktorá hnisá. Navonok sa zdá, že rana je zhojená, ale tam vnútri sa to kvasí. Pomalosť, neschopnosť sústrediť sa či prežívať radosť môže byť dôsledkom nejakej silnej emocionálnej rany z minulosti, ktorú si v sebe nosíš a s ktorou si sa doteraz nedokázal správne vysporiadať.
Určite vieš presne, ktoré situácie v živote Ti vyvolávajú úzkosti - napr. to spomínané šoférovanie atď. Tieto situácie je potrebné logicky rozanalyzovať, či to, čoho sa bojíš, má reálny základ, čiže či tie obavy nie sú prehnané a ak áno, potom tie úzkostné myšlienky nahradiť logickými myšlienkami. Toto sa robí na psychoterapii.
Označil si sa ako psychicky chorý, predpokladám, že máš psychiatrom stanovenú nejakú diagnózu a vieš, aké sú prejavy tej choroby. Dôležité je mať so sebou trpezlivosť a lekárovi všetko povedať a nezatajovať podstatné veci.
Ak si náhodou doteraz nebol u psychiatra, určite by si mal za ním zájsť. Depresia sa lieči liekmi, takisto silné úzkosti sa dajú tlmiť medikamentózne, lieky však môže predpísať len psychiater, to psychológ nemôže. Ak reálne uvažuješ o samovražde, nečakaj a choď k lekárovi (psychiatrovi), a ak k nemu chodievaš, povedz mu, ako sa cítiš a nad čím uvažuješ.
V tomto stave nie je dobré, ak si sám, ak nemáš nijakého priateľa. Ak by si rád chodieval na turistiku, môžeš sa pridať k nejakému turistickému klubu v okolí, určite nejaký existuje. Pôjdeš s nimi raz na nejakú kratšiu túru a uvidíš, ako sa Ti bude páčiť. Ak sa Ti nebude páčiť, necháš tak, ale nemáš sa čoho báť, treba to skúsiť. Urobíš niečo pre telo i pre ducha a aj spoznáš nejakých nových ľudí. Tam nikto nebude riešiť, či máš alebo nemáš VŠ alebo či máš úzkosti, tam sa budú riešiť krásy prírody a iné oddychové témy.
Čo sa týka športovania, to môžeš aj doma. Na začiatok postačí, ak sa prinútiš na 3 minúty denne trochu pocvičiť. Stopni si to, 3 minúty nie je tak veľa, po čase to môžeš predĺžiť. Cvičením sa Ti vyplavia endorfíny, budeš sa cítiť lepšie, keď už nie pre iné, tak pre to, že si sa premohol a urobil niečo pre svoje telo. Môžeš chodievať vonku zabehať si (hoci len na 5 minút), alebo sa prejsť aj sám, neznamená to, že keď nemáš s kým, že musíš ostať doma.
Či si alebo nie si prínosom pre spoločnosť - to neprislúcha Tebe hodnotiť. Že si sa narodil, to nie je náhoda. Boh Ťa tu chcel a dal Ti dary, ktorými môžeš pomáhať a slúžiť iným. Aj keď ich v sebe nevidíš, Boh ich v Tebe vidí a dá Ti ich v pravom čase objaviť. Takže žiadne úvahy o samovražde či eutanázii. Si príliš mladý na to, aby si všetko vzdal. Nemusíš robiť veľa, na začiatok stačí urobiť len maličký krok. A potom ďalší malý krok. Pomaly krok za krokom sa dostaneš ďalej, ako keby by si ustrnul v Tvojej terajšej situácii. Určite si zatiaľ nevyskúšal všetky možnosti, aby si sa z tejto situácie dostal. Nie všetko môže byť v Tvojej moci, ale rozhýbať sa a trošku sa premôcť, to by sa hádam dalo, no nie?
V žiadnom prípade sa nepokúšaj o sebevraždu. Píšeš, čo všetko si stratil......myslím, že život ti chce v tejto fáze života ponuknuť niečo viac ako si mal doteraz, len to musíš objaviť niekde inde nie v sebalutosti, depresii a samovražde. Poobzeraj sa po okoli, čítaj nove knihy, ktoré ti otvoria ine perspektívy pre život atd. Možno sa skús zamerať aj sam na seba a zdokonaluj sa trebars v tom, čo ža ako dieťa bavilo. Bicykel, plávanie, hra na hudobnom nastroji, pomoc zvieratam.... Možností je veľa len ich treba uchopiť. Určite budeš v niečom výnimočný.
mam56, nepísal si niekedy dávnejšie pod nickom pán d.?
Ja som raz išiel do sadu s kamarátom, aby sme sa obesili. Ja som išiel prvý, lebo mám viac odvahy, akurát, že mám vyše metráka, tak sa mi tak akurát podarilo zlomiť tri konáre na jabloni, tak som mu povedal, že už nepokračujem, že nechcem polámať rodičom všetky konáre na ich ovocných stromoch. Tak potom išiel on, akurát, že on má o 40 kíl menej, tak na tom lane len tak visel a hompáľal sa zľava doprava, lebo fúkal vietor.
Tak sme sa na to vyprdli a išli sme na pivo. Odvtedy sme to už nezopakovali, resp. odborne povedané, odvtedy máme nulovú suiciditu:-))) Nový pokus o suicídum nebol zaznamenaný.
Tak som rád.
www.youtube.com
Bože, ja neviem, však keď nemáš prácu, tak niečo vymýšľaj, hocičo, nejaké hlúposti, nauč sa robiť košíky z prútia alebo vyrezávaj píšťalky z dreva. Sprav si vlastnú stránku a niečo tam rieš. Povedz im, že si napr. nejaký alternatívny šialený umelec a keď ti pošlú prachy, tak im nejako poradíš.
pozri sa do zrkadla, hlavu hore a povedz si, ze si silny clovek a dokazes cokolvek. Pozitivne mysli... otvor si profesiu. sk a listuj ponuky, chod na pohovory a doveruj si. Najdi si priatelku, lasku, zmysel zivota s nou... hlavne sa neutapaj v negativizme... sport.... rano vstan, riadne sa najedz... o dve tri hodiny si daj kazdu minutu 20 klikov, cca 15 minut takto...potom kazdu minutu 20 drepov po clenky cca 15 min, potom 20 brusakov kazdu minutu cca 15 min... rob to kazdy druhy den... ked zosilnies mesiac, dva, kup si permanentku do fitka a cvic.... silne telo, silny duch... vela stastia... a mysli pozitivne a zacni hned teraz...
Ja by som to neriešila odborníkmi, ani liekmi a rozhodne nie samovraždou. Podľa mňa veľa ľudí prešlo takýmito stavmi, ale málokto to dáva najavo. Všetko stojí veľa peňazí, treba mať snahu alebo šťastie.
Ty si najlepší odborník na seba. Čo by si chcel v živote robiť? Vieš to? Prečo si nepokračoval v štúdiu? Čo ťa zaujíma? Máš 28 rokov, ale v podstate vieš ešte 2x toľko prežiť a šťastne. Si slobodný, takže ťa nič neobmedzuje, nedrží, nemusíš sa prispôsobovať, aj keby si možno chcel, ale aj to bude. Na začiatok boli položené otázky.
Problém treba riešiť od jeho koreňa. Silné úzkostné stavy človek nemá len tak. Ani depresie. Čo je ich príčinou? Kedy začali, čo ich spustilo? Tam je koreň problému, na ktorý sa treba zamerať. Rozoberal si to už s nejakým odborníkom - psychológom alebo psychiatrom? Berieš nejaké lieky na tlmenie úzkosti?
Pre Boha ludia co je s vami ,vcera len v nasom meste dvaja mladi ludia spachali samovrazdu.Hladaj pomoc v rodine ,porozpravaj sa s niekym ,ake mas problemy,vyhladaj lekarsku pomoc,len nerozmyslaj nad tym ,ze ukoncis zivot ,ved ho mas pred sebou ,tak bojuj viem ze je to tazke ,ale vzdy je pre volaco zit a urcite bude aj lepsie velmi ti drzim palce nech sa ti to podari .
