Mám 28 rokov. Nemám ukončené ani len bakalárske štúdium a to som študoval už na štyroch vysokých školách. Okrem absolventskej praxe a letných brigád v USA som ešte nikdy nepracoval. Mám silné úzkostné stavy, kvôli čomu nedokážem ani šoférovať auto. Mám 0 priateľov. Mám veľmi nízke sebavedomie. Mám depresie. Nedokážem pociťovať radosť. Nedokážem sa prinútiť ani športovať. Rád by som hral tenis, ale nemám s kým. Rád som behával na lyžiach a chodil na turistiku. Rád a veľa som čítaval, ale teraz sa nedokážem sústrediť. Mám pocit, že všetko, čo som sa naučil, som už zabudol. Som veľmi pomalý a mám pocit, že nemám čo ponúknuť na trhu práce. Nepredstavujem žiadny prínos pre spoločnosť. Nevidím skorú zmenu mojej životnej situácie. Chcel by som zmenu legislatívy, aby aj psychicky chorí ľudia mohli podstúpiť eutanáziu. Mám skúsiť samovraždu? Ďakujem za pozornosť a za prípadné odpovede.
Zrelý na samovraždu
Z akého si mesta?
No a to ti nevadi, ze liecba nezabera? Treba mu to povedat alebo ist za inym.
samovražba nevyrieši vôbec nič
To sa mi páči. A nechcel by si aspoň nakuknúť do kostola? A ty nie si pokrstený? Nemáš sviatosti alebo ako je to?
Áno, už to budú 3 roky čo chodím k psychiatrovi a nie, do kostola nechodím, ale počúvam kresťanskú hudbu.
Chodis pravidelne k psychiatrovi alebo inemu odbornikovi? Oni su tu na to, tak ich vyhladaj.
Radím Ti jedno: Počúvaj kresťanskú hudbu ďalej a uvidíš že na to prestaneš myslieť. A snaž sa nemyslieť na samovraždu.
Ahoj, takže ty chodíš do kostola?
Ahojte. Ešte som medzi živými, ale tým by som sa asi nemal chváliť. Moja situácia sa nezmenila. Som späť v škole, uznali mi skúšky a som v tretom ročníku. Musel som robiť prijímačky a tie som urobil. Mal som z toho aj trochu radosť. No ale teraz v škole sa neviem ani sústrediť a bojím sa, že to znovu nezvládnem. Cítim úplnú prázdnotu. Celé dni sa učím do školy, ale mám pocit, že tomu vôbec nerozumiem. A tak len počúvam kresťanské piesne na YouTube. Lieky beriem len sporadicky a asi znovu skončím na psychiatrii, ale ja tam skončiť nechcem. Mám už strach aj chodiť do školy, mám pocit, že tam nepatrím a mám strach si hľadať aj zamestnanie, keďže moje CV je na smiech (alebo na zaplakanie). Ako sa z toho dostať?
* ...z veľmi... (aby sa neozvali slovenčinári)
