Pokazené sviatky

Ahojte,
mám 24 rokov a žijem so svojimi rodičmi, ktorí žijú dosť neusporiadaný život. Počas celého roka to nevnímam, lebo študujem na VŠ a žijem na 400 km od doma a to na internáte.
Na Vianoce chodievam domov, ale z roka na rok je to horšie. Pre našich akoby sviatky ani neexistovali, takmer nikto si na nás cez sviatky ani nespomenie, nikto k nám nechodí.
Moje dni pred sviatkami vypadajú rovnako, upratujem, varím, pečiem, aby aspoň bol nejaký náznak sviatkov, ale už jednoducho nevládzem a už ma to ani nebaví, lebo po zvyšok sviatkov som unavená ako pes.
Teraz to bolo narovnako. Otec sedel pri pive, mama stála nadomnou a lamentovala aká je chorá, ako nevládze a pod.. Popritom keď som jej povedala, že idem do mesta ešte čo to pokúpiť, už bola zdravá. Večer ohŕňala nosom nad večerou, sadla si k stolu v teplákoch a nebola schopná si odložiť po sebe ani tanier.
Dnes vstali pred chvíľkou a ja od 6tej stojím pri sporáku.
Mám priateľa, ale bojím sa ho doniesť domov, lebo viem, že by potom zdrhol. Ja sa za svoju rodinu hanbím, ale čo mám robiť?
Oni ma volali na sviatky, ale predsa už na Vianoce k nim nepatrím a nepatrí sa tam chodiť.
Čo by ste robili vy na mojom mieste? Aj ja túžim mať už normálne sviatky, ale u nás je to nemožné.