Ahojte.. dlho rozmyslam nad tym ci sa podelit so svojim strachom. Mam 33 r, priatel ma 31 a sme spolu rok a pol. Ja osobne sa nejak necitim este na deti ani nic ale musim sa priznat ze ma trosku stresuje to ze vela mojich znamych uz deti maju alebo sa chystaju alebo sa vydavaju alebo sa stahuju s priatelmi pod jednu strechu. Nedavno mi moja velmi dobra kamoska povedala ze jej priatel jej to po 3! mesiacoch navrhol. A mne je smutno. My o tom este ani nerozpravame. Aj ked je pravda ze sa o mna stara, vela casu travime spolu, takmer kazdy den a ak nie sme kazdy den spolu tak viber, kazdu hodinu, tel. a tak. Poznam jeho rodinu, priatelov. Urcite nepatrim medzi zeny ktore nutia svojich priatelov do niecoho takeho al. "narazaju" na takuto temu. Vsetky moje byvale vztahy boli blizko ku svadbe nakoniec som sa s nimi rozisla lebo som necitila ze chcem s nimi byt na cely zivot, nebola som natolko stastna. Teraz ale som, mame pekny kludny vztah, bez hadok, s porozumenim atd.. ktory nas oboch naplna. Baby co mam robit. Napada mi iba jedine - ze tomu dam este taky pol rok a ak nenavrhne nic ohl. spolubyvania tak to asi ani nikdy neurobi a tak sa s nim rozidem. Sama nedokazem a ani nechcem navrhnut spoluzitie a buducnost. Stresuje ma to, boli ma z toho zaludok. Mozno je navine jeho vek, je to prvy krat kedy mam mladsieho partnera ale v porovnani s byvalymi ktori obli starsi odo mna aj o 8 rokov je neporovnatelne zrelejsi a seriozny. Obaja mame dobru pracu a nic nam nechyba. Prosim poradte, budem cakat na vase nazory lebo uz naozaj neviem ako to riesit..len mi nehovorte aby som to prediskutovala s nim to urcite nie. Prosim aj muzsky pohlad. Vopred dakujem
Strach z neistej buducnosti
Aha pochopil som co hovoris - on chce 5 rokov cakat, ci sa neobjavi nieco lepsie a ak sa neobjavi, potom by si bola dobra aj ty.
V tom pripade teraz zvazuje ake su sance ziskat nieco lepsie a ci to, co mu na tebe zrejme vadi, ci by sa s tym dalo zit.
Tak to je to muzske racionalne uvazovanie, ktoremu rozumiem. Vie, ze ho chces, tak asi tusi, ze par tyzdnov uvazovat moze.
Ako by si sa zachovala, keby dajme tomu za dva tyzdne prisiel s tym, ze mu chybas?
Mne osobne by take vysvetlenie nestacilo "Bojim sa ze nebudem pripraveny na rodinu." Coho KONKRETNE sa boji?
Ved ma manzelku, s ktorou ma vyborny nekonfliktny dlhodoby vztah. Ktora je ochotna byt mamou a prevziat materske povinnosti a viest domacnost.
Coho sa boji? Ze to neutiahne financne? Ja tomu nerozumiem. Normalny clovek sa boji, ze zostane bez rodiny, sam. Ne ze zahodi dobry vztah z dovodu, ze sa boji ist do rodiny.
Keby prisiel sem do fora, by som sa ho povypytoval.
A o tej bolesti Triandafilia co ti poviem, to bude na mesiace. Ak ste sa stretavali v tvojom podnajme, tak by som ti odporucil ho zmenit. Bude ti pripominat co si s nim prezila.
Ak chces je tu zalozena jedna tema, kde 28 rocna dievcina trpi po rozchode, tak ze nechala ona jeho. Oni sa rozisli niekedy v juli. Z jej reakcii vidim, ze ma dost empatie voci tym, ktori maju podobny problem ako ona. Mozno u nej by si nasla tak najviac pochopenia a podpory.
Ale v tvojom pripade sa to este moze zmenit. To este uplne stratene nie je.
Proste ze mi to nemoze zarucit. No to ani ja nemozem zarucit ze budem chciet s nim byt. Chcel tym povedat ze ak k tomu nakoniec nedojde? Ze ma miluje naozaj ale nechce mi ublizit. Aj ked ja si taku naozajstnu lasku prestavujem prave naopak. Ze jednoducho daleko od milovaneho cloveka nemozes zit. Let's face the truth..proste nechce ma. To je uzaver. Tazko sa mi s tym bude zit ale prezijem to. Boliiiii to
Filip samozrejme ze som ho nechala necham sameho. Nemame vobec kontakt. Jeho rodicia ziju spolu a normalne, pekne. Boji sa toho ze mozno ani o tie dva-tri roky nebude pripraveny na rodinu. Boji sa ze budeme spolu a ja stratim cas. Predtym tvrdil ze s nim cas nestracam. Neviem...asi ani nema vyznam vrtat sa v tom. Ale kedy to prestane boliet??? Mam si s niekym vyjst a prejst na ine myslienky??? Aby som si sama sebe pomohla?
Ano, tie tri otazniky je ta prava otazka. Kto ale na nu vie odpoved...
Podla mna, ak chces pocut od neho ano, musis dat do toho trochu zenskej taktiky.
Chlapec ma zjavne problem s rozhodovanim. Muzi obvykle nehovoria take ze "neviem ci budem chciet". Ak take muz povie tak iba vtedy ak momentalne nema dost vstupnych informacii ale predpoklada, ze neskor ich bude mat. Normalny muz, ktory netrpi nejakou zavislostou alebo fobiou, je racionalny tvor a nerozhoduje sa podla pocitu ale ako pocitac zozuje vstupne data a vypluje vysledok. Nehovori teda, "neviem, ci budem chciet" ale "neviem, ci to bude vyhodne/spravne".
On, ked hovori, ze ho to stresuje a nevie "ci bude chciet" tak to sa mi zda, ze ma nejaku fobiu. Mne z muzskeho pohladu sa to nezda byt v poriadku. Podla mna tam volaco bude. Ako fungovala jeho rodina? Ako ziju jeho rodicia?
Podla mna by si sa s nim mohla porozpravat este raz, tak empaticky, kde by si preskumala, co za tou jeho nerozhodnostou je. Keby sa ukazalo, ze ma obavu z niecoho konkretneho, mohli by ste riesit tu konkretnu oblast.
Co sa tyka tej taktiky, podla mna teraz je namieste prerusit kontakty, aby mal pred sebou jasny obraz ako to je s tebou a ako bez teba. Teba ako zenu to bude boliet viac, ale musis byt teraz silnejsia ako on. Teraz je zrejme cas na to trpezlive cakanie, ktore si navrhovala.
kazdy jeden chlap povie ked sa s nim rozchadzas ze robis chybu ze to budes lutovat, ale mnohi sa mylia :)
Vies Filip ked som sa s nim v maji rozisla prave kvoli tomu ze je mlady a ze ja o detoch este nerozmyslam ale o take dva roky uz budem si myslim, tak tvrdil ze aj on bude.. a ze robim chybu ze ho opustam. A tiez som mu povedala ze ked sa ozeni s inou budem velmi smutna..tak mi povedal ze nech sa vratim a este to stihmem... asi je v soku. Neviem. V hlbke som to citila naozaj. Myslis ze nad tym porozmysla a zisti ze ma chce a ze urobil chybu??? Viem ze ma miluje aj ja jeho... este taky pekny vztah nemal a nikdy nelubil... neviem ani opisat tuto bolest.
Hm, mala si pravdu Triandafilia, tvoje obavy mali realny zaklad. Tiez vidis, ze bolo dobre sa o tom otvorene porozpravat, nie potichu cakat.
Sucitim s tebou. Kolka ze je toto uz tema o tom, ze chlap nechce prijat zavazny vztah....
Zostan este tu v teme Triandafilia, toto bude pre vas oboch tazke obdobie.
Ahojte, tak uz to je clear. Rozpravali sme sa, prisla proste taka debata o susedoch ktori maju uz deti a tak.. Zaver je taky, ze on rozmyslal zeby sa mohol zenit tak o take 2-3 roky. Ale ze ho to stresuje ze mi nemoze nic prislubit ( co som ani nechcela) a ze sa boji ze co ak sa nebude ani po tych troch rokoch isty ze to chce. Ze ma velmi miluje a chce byt so mnou ale boji sa ze ma oberie o cas. Ked som sa ho spytala ako vidi svoj zivot o pat rokov povedzme tak mi povedal ze o pat rokov si mysli ze bude rozmylat o zalozeni rodiny. Ja o 5 rokov budem mat 38 a v tom case by som uz chcela mat aspon jedno dieta.. snazil sa mi vysvetlit ze to tym myslel, ze by uz mohlo byt na ceste. A ja som zena ktoru chce ale ze proste ho to stresuje. A tak som mu povedala ze bude lepsie ukoncit to. Lebo ak niekoho naozaj milujes, nestresuje ta to ale si si isty ze to urobis len nevies kedy...ze proste raz. Ale si si isty ze to chces s tou osobou. Obaja sme plakali... citim sa akoby mi vyrvali srdce. Ale 5 rokov cakat na to aby si bol isty ze chce mna to nie. Dufam ze ma nezabijete. Ale 5 rokov chces ak zacinas vztah v 25 napr. alebo 20 nie po 30...tak aspon som nestratila viac casu. Ale boli to hrozne.
Pre tineee: filip.trnavsky@zoznam.sk
