Strach z neistej buducnosti

Triandafilia, uvedomujem si, že do toho moc vŕtam, ale aj tak sa spýtam - keď máte intímnu chvíľku - nevyznávate si vzájomne svoj vzťah?

Keď sme my s manželkou spolu, hovoríme si také vety ako: Chcem byť navždy iba tvoj, buď navždy iba moja, patrím navždy iba tebe, ľúbim ťa navždy.

Keď to medzi nami zaškrípe, tak spolu nie sme - vtedy nevieme byť spolu. Keď sme spolu, tak je to znak, že sme svoji a vyznávame si to. Neviem si predstaviť, že by sme spolu spávali a moju manželku by bolel žalúdok zo strachu o budúcnosť nášho vzťahu...podľa mňa tuto sa u vás stala nejaká chyba. Ty by si nemala prežívať strach o vzťah, keď ste obidvaja šťastní.

Inak, aj to bývanie spolu, keď človek ani nevie kam ten vzťah ide. Okolo mňa sa v poslednej dobe porozchádzalo niekoľko párov, čo spolu bývali. Tie trápne týždne kým sa to bývanie doriešilo... Najmä bolestivé pre toho, ktorý bol odmietnutý...
Sama s tým máš skúsenosť. Neviem. Ja zas tiež nefandím takému vzťahu, že poďme spolu bývať, ale bez záväzku.
Keby ma o to v minulosti požiadal partner, bez toho aby som vedela, že si ma už vybral na život, tak by som do toho asi ani nešla.
Tým chcem len povedať, že každý v tom máme iné hranice, iný pohľad, a niekto túži po spoločnom bývaní hneď a pritom vzťah neberie až tak vážne, a niekto iný zas berie vzťah vážnejšie no do bývania sa hrnúť nechce.
Každopádne poznať jeho názor v tomto by si mala. Pokiaľ by bol proste pohodlný do spoločného bývania, a neplánuje nič vážnejšie v najbližších rokoch, vieš sa podľa toho zariadiť.
Ale možno to vážnejšie plánuje, ale sa do toho nevrhá emotívne a chce si byť viacerými vecami istejší.
Možno okrem toho, že ty túžiš po spoločnom bývaní, respektíve si aj odpovedz po čom túžiš viac - po spoločnom bývaní, alebo po tom aby to on chcel? ;)
Tak trocha preskúmaj aj svoje vlastné motívy. Prečo po niečom túžiš. Či je to emotívne alebo úprimné a zodpovedné, koľko egoizmu je v nejakej túžbe, či je to k partnerovi úctivé (porovnávať úctivé nie je...), férové a rešpektujúce... Prosto zameraj sa aj na svoju lásku k nemu, nie "len" na to či on po tebe dostatočne túži v takom časom intervale aký si predstavuješ... ;)

Súhlasím s tým, že niektoré kroky vo vzťahu by mali byť iniciované mužom, ale pred tým než sa tak stane nie je nič zlé na tom, ak aj žena začne nejaký rozhovor čo sa týka toho aby spoznala aké predstavy a túžby má muž do budúcnosti, aké má názory na určité veci. Napríklad či sa vôbec chce ženiť, či chce mať rodinu a ak tak či nie až po 40tke... Spoznávajte sa! Na to nepotrebuješ spoločné bývanie aby ste sa mohli dobre spoznať. Stačí trochu rozumnosti a ide to :)
Inak popremýšľaj aj o tom, že možno keby bol on tvoj prvý partner, tak by ti ani na um nezišlo sa s ním rozísť (a nebol by ani žiadny bolebruch)lebo po vyše roku ťa sám od seba nepožiadal o spoločné bývanie... ;)

Akoze tak isto, ako s tym nechces zacinat ty, mozno ani on - nez nacne taketo temy rozoberat nejak realne, tak si musi byt isty, ze to takto chces aj ty - no a ty sama vravis, ze ani svadba, ani deti este ee, to asi vycitil (podla popisu je to chapavy chlap). Neverim, ze napr. moj muz by ma poziadal o ruku, keby nevedel aspon na 80% ze mu poviem ano...
Takze suma sumarum - ty sa este na deti a svadbu necitis, spolu ste sa ale bavili o rodine a tychto veciach v buducnosti, takze vlastne co chces? Aby o tom basnil dopredu? Jasne, ved to padne kazdemu dobre. (nemyslim to v zlom)

A pozri, my sme mali s mojim vztah na dialku, mala som problem, ze mi nevolal, nemal potrebu sa kontaktovat, tak som mu pakrrat volavala ja, ked to poriadne nefungovalo, jasne ze ma zamrzelo, ze to nechce sam od seba, ked spolu nie sme. Ale povedlaa som mu, ze je pre mna dolezite spolu hovorit, aj ked viem ze neni ten typ, tak sme nasli kompromis a ano, necitila som, ze to je jeho tuzba srdca a jasne ze mi bolo blbe hovorit s nim o niecom, co som si myslela, ze by mal citit sam. Ale kazdy sme iny, uvedomovala som si, ze ma bez ohladu na to lubi, takze som to neriesila a nakoniec mi niekedy vola sam od seba aj ked sme bez seba len par dni a viem ze to chce on.

Tymto pomerne chaotickym popisom som chcela povedat, ze sa ti zda, ze by to mal chciet on, ale porozpravat sa o tom predsa mozete, najrpv budes panikarit sama pred sebou, ze ho NUTIS ale ak to podas spravne a zmieris sa s tym, co ti povie, k natlaku je este velmi daleko. Opytat sa na smerovanie vztahu a komunikacia vlastnych tuzob este nie je natlak, zalezi, ako s tym potom nalozis, neboj :)

Pre filipa - pozname sa tri roky a dlho sa o mna snazil. Taktiez si dlhsie pockal aby sa mohol "priblizit".. ak by som bola tehotna neviem co by bolo. Ak by mi povedal ze nie je pripraveny byt otcom samozrejme ze odchadzam. Ale to si nemyslim. Neviem vobec som na to este nemyslela co by bolo. Ale ja by som to tragicky nejako nebrala. Viem ze by sme boli spolu stastni. Sme stastni. Ja som prvy krat a on stale tvrdi ze je velmi stastny tak dufam :-)

Samozrejme ze si to vazim a to dvojnasobe. Viem ze sa snazi, uci sa a "cita" moje potreby... preto si to vazim ... je to prvy krat v jeho zivote a o to ma to tesi este viac. Ale nechcem tlacit..nedokazete pochopit to ze tuzim po tom aby to urobil lebo je presvedceny ze nasiel to co hladal a urobil to sam..nie kvoli tomu ze to chcem ja..tak ako skoro vsetci muzi.

tradične a romanticky môžeš od neho dostávať kvety (mimochodom, už to urobil, ked videl že si smutná, váž si to, lebo mám pocit že ti nedochádza akého chlapa máš), darčeky, večeru pri sviečkach, tradične ťa môže požiadať o ruku (ak bude vedieť, že to chceš, len o tom sa tak isto budeš musieť zmieniť).. nikto od teba predsa nechce aby si kupovala kvety ty jemu, alebo ho požiadala o ruku. To je naozaj na hlavu postavené. Ale praktické veci ako je bývanie, či chceme svadbu a kedy, či chceme deti a kedy, kde budeme bývať, v byte alebo dome.. to riešia vo vzťahu OBAJA vtedy, keď to JEDEN Z NICH potrebuje vedieť a mať v tom jasno. Na praktických veciach neni nič romantické ani tradičné. Proste si to treba ujasniť a hotovo! Je úplne jedno, kto s tým začne.

Triandafilia bol by som inak zvedavý, čo by ste robili, keby si zostala tehotná.

Pár, ktorý spolu pravidelne spáva, musí rátať s tým, že sa stane aj toto.

Osobne sa vždy čudujem, keď vidím, že žena sa dá na intímne spolužitie bez toho, aby sa predtým svojho milého opýtala, či to s ňou myslí vážne.

Veru drahý veriaci, tak ako po dvoch rokoch sa dá rozumne dospieť k spoločnému bývaniu, sa to dá aj nerozumne po pol roku. Nie je možne nemyslieť a nenavrhnúť spoločné bývanie ak niekoho skutočne miluješ a chceš ho cítiť. Už keď toto píšem uvažujem že buď cíti v tebe neistotu a vyčkáva ako to dopadne, aj napriek tomu že ta má rád. Alebo sú na to možno len finančné dôvody. Predsa bývanie dačo stojí a je jeden z mála, čo by to chceli sami zatiahnuť. aale o tejto možnosti pochybujem. Drahá zameraj sa na seba prečo váhaš a napadá ťa rozchod. Možno to cíti. Máš kopec možností, ako ovládnuť situáciu, si žena, nemusíš isť na to čelom, skús náznaky. A konkrétne pre teba rada nebuď labuť, ak hej, tak nevydržíte ani pol roka. Pochybnosti do vzťahu nepatria. Michal Hatala Nečesaný

z tvojho opisu mi on pripada ako celkom rozumny chlap.
ale ty sama mi pripadas ako trochu detinska osoba.
mozno mu prekaza prave tato tvoja vlastnost.

Nečítala som príspevky od ostatných, takže neviem čo ti poradili. Ten tvoj prístup že nechceš s ním začať hovoriť na túto tému, že budeš čakať ešte pol roka a keď to nepríde od neho tak že sa s ním rozídeš, je postavený na hlavu. Moja to sa budeš vždy s niekým rozchádzať keď náhodou budeš mať nejakú potrebu niečo dôležité v živote riešiť a tvoj partner o tom nezačne ako prvý? Ak ty máš problém porozprávať sa otvorene na túto tému a opýtať sa ako sa on nato pozerá tak ti poviem, že máte vo vašm vzťahu veľmi veľký problém.