Ahojte.. dlho rozmyslam nad tym ci sa podelit so svojim strachom. Mam 33 r, priatel ma 31 a sme spolu rok a pol. Ja osobne sa nejak necitim este na deti ani nic ale musim sa priznat ze ma trosku stresuje to ze vela mojich znamych uz deti maju alebo sa chystaju alebo sa vydavaju alebo sa stahuju s priatelmi pod jednu strechu. Nedavno mi moja velmi dobra kamoska povedala ze jej priatel jej to po 3! mesiacoch navrhol. A mne je smutno. My o tom este ani nerozpravame. Aj ked je pravda ze sa o mna stara, vela casu travime spolu, takmer kazdy den a ak nie sme kazdy den spolu tak viber, kazdu hodinu, tel. a tak. Poznam jeho rodinu, priatelov. Urcite nepatrim medzi zeny ktore nutia svojich priatelov do niecoho takeho al. "narazaju" na takuto temu. Vsetky moje byvale vztahy boli blizko ku svadbe nakoniec som sa s nimi rozisla lebo som necitila ze chcem s nimi byt na cely zivot, nebola som natolko stastna. Teraz ale som, mame pekny kludny vztah, bez hadok, s porozumenim atd.. ktory nas oboch naplna. Baby co mam robit. Napada mi iba jedine - ze tomu dam este taky pol rok a ak nenavrhne nic ohl. spolubyvania tak to asi ani nikdy neurobi a tak sa s nim rozidem. Sama nedokazem a ani nechcem navrhnut spoluzitie a buducnost. Stresuje ma to, boli ma z toho zaludok. Mozno je navine jeho vek, je to prvy krat kedy mam mladsieho partnera ale v porovnani s byvalymi ktori obli starsi odo mna aj o 8 rokov je neporovnatelne zrelejsi a seriozny. Obaja mame dobru pracu a nic nam nechyba. Prosim poradte, budem cakat na vase nazory lebo uz naozaj neviem ako to riesit..len mi nehovorte aby som to prediskutovala s nim to urcite nie. Prosim aj muzsky pohlad. Vopred dakujem
Strach z neistej buducnosti
Neboj sa a netrápi sa ten pravý ešte len čaká na teba. Hore hlavu. Ja som mala tiež vzťahy od nevidím do nevidím. Napokon som svojho našla keď som mala 32 r a sme doteraz spolu po ne celom roku som sa ku nemu na sťahovala a plánujeme spoločnú budúcnosť. Odpočin si a uvidíš budeš aj ty mať to šťastie. ..
Galapagos - nie pre mna ale pre NAS by urobil vsetko... ja viem... preto som odisla...
Radim ti nájdi si iného ten chlap nie je pre teba a ani pre budúcnosť s inou ženskou. Si mu ľahostajná keď by ťa úprimne miloval tak by robil pre teba všetko
dvojpes - vyskúšaj si byť prvorodičkou v štyridsiatke a bude ti všetko jasné :)
Ak by teda Triandefilii vôbec túto možnosť dal...
Filip nenavrhla som mu manzelstvo...rozpravali sme sa cisto teoreticky ako to vidi on vo svojom zivote...dva - tri roky su pre mna uplne normalne..taktiez ma zaujimalo co by teda robil ak by som teraz bola napr. tehotna..a odpovedal ze na to nie je vhodny cas, ze by som musela ist na potrat ze si urobime dieta o rok alebo dva.. a potom to ostatne.. aku chybu som urobila? Ak milujes takuto vec nikdy nevypustis z ust. Aku chybu som teda urobila???
Trianda mu navrhla manželstvo a rodinu. On to odmietol bez toho, aby uviedol dôvod.
Trianda navrhla, že na neho počká. On odpovedal, že nevie ani v budúcnosti, či ju bude chcieť.
Ja tomu rozumiem tak, že Trianda bola ako partnerka na život odmietnutá. Podľa mňa chlapec urobil chybu a dmietol ženu svojho života. Dávam tomu však ešte určitú nádej, že si to v hlave urovná.
ano, ten citat je zaujimavy, a pouziva sa vylucne len vtedy, ked jeden partner (skoro vzdy zena) chce od druhého, aby sa zmenil.
je to skryta forma citového vydierania a natlaku.
autorka, vysvetli nam, preco sa nezmenis ty? preco nezmenis svoje plany ohladne deti ci byvania, ak ho tak velmi milujes?
aj ja si myslím, že trianda urobila chybu. Nikdo nemôže dopredu trvdiť, že o dva roky už bude asi pripravený na deti a žiadať od druhého, aby tak isto hovoril DOPREDU, čo už bude chcieť o 5 rokov... neviem neviem, pre mňa sú to prázdne bláboly. Stačí vedieť ako si ten druhý TERAZ predstavuje svoj život, či vôbec niekedy chce deti a chce sa ženiť alebo nie. A ono k tomu človek dozreje (alebo aj nie). Ale žiadať od niekoho plán päťročnice a aby sa ho držal... neviem.
Aj chlapi čo túžia po deťoch mojú strach zo zodpovednosti a záväzkov, aj keď chcú mať rodinu, boja sa či to zvládnu, lebo také niečo sa nedá zažiť na skúšku, či opraviť a prežiť odznova krajšie...
Nič to, aj chyby sú dobré. Podľa mňa si sa rozišla z úplne smiešneho dôvodu, z komára urobila slona.. ak sa dvaja ľúbia a je im spolu dobre a majú podobné sny v živote, tam neni dôvod sa rozchádzať. Najprv kvôli tomu, že nenavrhol spoločné bývanie VTEDY KEDY TY CHCEŠ, potom kvôli tomu, že nevie DOPREDU povedať čo chce o 5 rokov... proste si si vycucala z prstu nejaký dôvod, hlavne že je chyba na jeho strane. A pritom ten citát "Ja tvrdim ze ak ja naozaj milujem tak zmenim radsej svoje konanie a zmyslanie aby som nestratila cloveka ktoreho milujem." - ten citát sa na teba veľmi hodí. Naozaj porozmýšľaj nad sebou, prečo nechceš zmeniť svoje zmýšľanie a vymýšľaš si dôvody na rozchod s človekom, ktorého VRAJ miluješ. Nuž, keby si ho naozaj milovala, nenechala by si ho odísť. Jednoduché.
Sany, kde sa prosim ta este ludia cuduju 30 rocnej prvorodicke? Schvalne som sa pozrel do statistiky - 31% prvorodiciek na Slovensku ma viac ako 30 rokov.
Trianda, prečítal som si Tvoje posledné príspevky a súhlasím so všetkým. Iróniou je, že vlastne ten člen vzťahu, ktorý mal záujem o hlbší vzťah, čo sa chcel tomu druhému viac darovať a viac zaviazať je považovaný za toho, čo opustil a zanechal.
Asi si budeš teraz nejaký čas upratovať svoje spomienky a bude sa ti meniť uhol pohľadu na všetko, čo si s ním zažila. Hneváš sa na neho? Možno má len nejakú slobosť a je nešťastný sám zo seba. Prejavoval sa inak tak mužsky - vedel rozhodovať a viesť?
