Ako sa zbaviť strachu?

Cliattsi, iste, podpora podobnými ľuďmi je nielen príjemná, ale aj potrebná. Ale aby človek nezakrpatel a neokrivel, musí sa naučiť žiť aj bez nej. Treba denne čeliť výzvam, zdolávať aspoň malé prekážky, učiť sa, premáhať sa. Inak si človek zavrie dvere, možno navždy.

Spomínam si, že keď som nastúpila do práce, prvé mesiace to bolo peklo. Ale vydržala som a stálo to za to.

sob rudolf - píšeš:
Premýšľala som nad tým, či je naozaj dobré, aby sa ľudia so sociálnou fóbiou viac stretávali - v zmysle vzájomného kontaktu, nejakej "skupinovej terapie" a pod. Nad tým, kedy ešte kontakt s podobnými ľuďmi pomáha a kedy už škodí.

Uvažujem nad tým berúc do úvahy vlastné - osobné skúsenosti. Ak mi niečo v živote naozaj pomohlo, tak stretávanie sa, obklopovanie sa ľuďmi, ktorí boli odo mňa diametrálne odlišní.

- moj názor: teraz si tu spomenula to, čo som tu ja moc priamo nespomenul, ale to, čo si uviedla ty, ako to n´vidíš, tak aj ja som kedysi mal ten názor. Je aj možné, že by mal človek viacej strachu z toho. Ale to, čo tu aj prezentujem niektorým ľuďom pri hanblivosti je aj to, nech sa pozerajú na to, ako to robia tí, čo sa nikoho neboja. Lebo tie vzory, z ktorých by si mohli zobrať príklad, sú práve u tých ľudí, ktorí nemajú problém sa ukázať, povedať, čo si myslia, neboja sa. Ja, keď vidím niekoho, kto nemá prílišný rešpekt pred inými ľuďmi, pozorujem a ak sa aj dozviem, že si len tak nenechá niečo povedať na svoju osobu, tak sa o neho vnútorne zaujímam a snažím pochopiť. Ak sa aj s niektorým takým človekom zoznámim, tak sa ho aj tak, či už priamo, alebo nepriamo opýtam, ako to robí, prečo tak robí, niekedy poviem mu, že ja často neviem povedať to, čo si myslí.
Niekedy nič nehovorím, len odpozerávam u extrovertov ich správanie a snažím sa to aplikovať v praxi. Ako čítam aj na internete, práve odpozorovaním, prípadne zblížením sa s extrovertmi sa môžeme viac priblížiť k tomu, ako oni komunikujú s okolím a na základe toho sa k nim priblížiť. Takže súhlasím s tým, že takíto ľudia ťa môžu posunúť tam, kde by si chcela.

Ale zase samotný človek so soc. f. ti môže dať najavo svoje pocity a pochopiť ťa viacej ako ten, ktorý ju nemá a môže ti dať tipy a prístupy, o ktorých si doteraz nemusel počuť, čítať.

sob rudolf - píšeš:
Premýšľala som nad tým, či je naozaj dobré, aby sa ľudia so sociálnou fóbiou viac stretávali - v zmysle vzájomného kontaktu, nejakej "skupinovej terapie" a pod. Nad tým, kedy ešte kontakt s podobnými ľuďmi pomáha a kedy už škodí.

Uvažujem nad tým berúc do úvahy vlastné - osobné skúsenosti. Ak mi niečo v živote naozaj pomohlo, tak stretávanie sa, obklopovanie sa ľuďmi, ktorí boli odo mňa diametrálne odlišní.

- moj názor: teraz si tu spomenula to, čo som tu ja moc priamo nespomenul, ale to, čo si uviedla ty, ako to n´vidíš, tak aj ja som kedysi mal ten názor. Je aj možné, že by mal človek viacej strachu z toho. Ale to, čo tu aj prezentujem niektorým ľuďom pri hanblivosti je aj to, nech sa pozerajú na to, ako to robia tí, čo sa nikoho neboja. Lebo tie vzory, z ktorých by si mohli zobrať príklad, sú práve u tých ľudí, ktorí nemajú problém sa ukázať, povedať, čo si myslia, neboja sa. Ja, keď vidím niekoho, kto nemá prílišný rešpekt pred inými ľuďmi, pozorujem a ak sa aj dozviem, že si len tak nenechá niečo povedať na svoju osobu, tak sa o neho vnútorne zaujímam a snažím pochopiť. Ak sa aj s niektorým takým človekom zoznámim, tak sa ho aj tak, či už priamo, alebo nepriamo opýtam, ako to robí, prečo tak robí, niekedy poviem mu, že ja často neviem povedať to, čo si myslí.
Niekedy nič nehovorím, len odpozerávam u extrovertov ich správanie a snažím sa to aplikovať v praxi. Ako čítam aj na internete, práve odpozorovaním, prípadne zblížením sa s extrovertmi sa môžeme viac priblížiť k tomu, ako oni komunikujú s okolím a na základe toho sa k nim priblížiť. Takže súhlasím s tým, že takíto ľudia ťa môžu posunúť tam, kde by si chcela.

Ale zase samotný človek so soc. f. ti môže dať najavo svoje pocity a pochopiť ťa viacej ako ten, ktorý ju nemá a môže ti dať tipy a prístupy, o ktorých si doteraz nemusel počuť, čítať.

Premýšľala som nad tým, či je naozaj dobré, aby sa ľudia so sociálnou fóbiou viac stretávali - v zmysle vzájomného kontaktu, nejakej "skupinovej terapie" a pod. Nad tým, kedy ešte kontakt s podobnými ľuďmi pomáha a kedy už škodí.

Uvažujem nad tým berúc do úvahy vlastné - osobné skúsenosti. Ak mi niečo v živote naozaj pomohlo, tak stretávanie sa, obklopovanie sa ľuďmi, ktorí boli odo mňa diametrálne odlišní. Tak som si vybrala aj prácu. Aby ma nútila vyjsť z ulity, socializovať sa, správať sa čím viac extrovertne. V súkromí je to inak, nikdy by som nevedela žiť s nejakým ťažkým extrovertom. Ale ak by som sa izolovala vonku aj vnútri, tak by som od toľkej izolácie zrejme umrela.

Nenavštevoval som psychológa. Snažil som sa všetko nejako pochopiť. Ale čítal som aj nejaké knižky, určite nie veľa. čo je dôležité, všímal som si aj ľudí okolo , ktorí nemali problém komunikovať, hovoriť o svojich chybách, hovoriť o tom, čo chcú, čo sa im nepáči atď. Týchto ľudí, ak som aj náhodne stretol, pozoroval som ich a vnútorne som si hovoril, že aj ja by som chcel taký byť. Zistil som možno 10 rokov dozadu, že podstatou sebavedomých ľudí je to, že oni v sebe nerozoberajú to, čo si o nich budú iní ľudia myslieť, ak sa budú chcieť oni prejaviť podľa seba. Tu je základ vo vedomom prístupe pochopenia, ako to funguje. Je to síce o niečo zložitejšie, než som to tu ja uviedol, ale zaujíma ma podstata môjho strachu.
Psychológovi som nešiel, lebo som sa nechcel otvoriť cudziemu človeku o tom a skúšal som na sebe hocičo. Dúfam, že si si prečítal niečo z mojich skorších príspevkov.
To, čo tu ja uvádzam, čo mi pomohlo aj vychádza z nejakých skúseností iných ľudí, ale škoda je, že som si postupne nezapisoval zdroje. Ale tiež sa nemôžem zaručiť, že to bude fungovať a že to bude bezpečné.
Vieš, ja som taký analytik, snažím sa pochopiť, prečo sa bojím. A pekne objektívne, nič nezveličujem. Pri strese skúšam rôzne techniky, najviac to, že pozornosť SILOU vôle sa snažím odviesť od toho, že sa stane niečo zlé pri kontakte s danou osobou, a pozornosť zameriam na niečo iné. Tiež je dobré pred kontaktom s osobou, z ktorej by si mohol mať rešpekt, sa porozprávať v krátkosti s iným človekom. Neviem, prečo to funguje, ale zistil som, že platí, že keď sa naladíš na nejakého iného človeka predtým, tak ti aj KLESNE STRES PRI ŚOCIÁLNEJ ÚZKOSTI – strachu. Tiež treba zhlboka dýchať.

A ten esenciálny temor máš odkedy prosím ťa ? Bol u teba prítomný ešte pred soc. fóbiou? Čo ti spôsobilo soc. fóbiu ?Bili ťa doma rodičia, kričali na teba ? Ako vyzeráš na svojej fotke z detstva, keď si bol malý? Mal si ruky spolu? Plakal si vtedy ? Bývaš aj často unavený, ako keby sa ti nechcelo ani do života ? Sú to pre mňa veľmi dôlež. otázky, skús mi na všetky odpovedať. Keby si chcel, môžeme sa stretnúť a trochu o tom pohovoriť, nie sme ďaleko od seba. Viem si predstaviť, že by si sa mohol roztriasť, ale mne by to nevadilo, viem, čo to je a viem, ako som sa je poriadne triasol, keď to na mňa prišlo a musel som sa rozprávať pracovne s jednou budúcou kolegyňou. Musel som jej povedať . „Vieš, ja mám niekedy trému“ A trvalo to aj 20 minút, čo som s ňou hovoril roztraseným hlasom aj ruky sa mi triasli, a aj po tých 20 minútach som odchádzal od nej ako ten najväčší debil na svete, želal som si, aby sa roztvorila zem podo mnou a tam by som skočil a potom by sa tá zem zacelila tak, aby ma už nikto nikdy nevidel na tomto svete. Strašný trapas. Je to jeden z mojich najhorších zážitkov.
Tu ty opisuješ tento tras, ktorý nastupuje podľa mňa pri strese v spoloč. situáciách, -ESENC. TREMOR , vzniká to, aj keď si doma ?. Napísala ti neurologička, že to dáva do súvisu so soc. fóbiou ?

Zaujímalo by ma, či sa považuješ za inteligentného človeka, či máš analytické myslenie podľa seba, skús odpovedať, nie podľa toho, čo iní hovoria. Napíš.
Napíš mi, aké knihy čítaš, ak čítaš, aká tématika, čo ťa baví ???
Ak si vieš zohnať knihu A. Ellis - Racionálně emoční behaviorální terapie. Tam sa nachádzajú prístupy, z ktorých som aj ja vychádzal a aj vychádzam, napr. aj na odstránenie depresie, alebo prístupy k soc. fóbie, ako k sebe pristupovať.
Mňa zaujíma rozprávať sa o tomto strachu, lebo ma sprevádza odmalička a chcem to celé pochopiť, prečo to je a na základe pochopenia sa z toho dostať a ukázať aj iným, čo mi pomohlo

Cliattsi si navštevoval psychologa a tak sa ti to podarilo dať do
"normálu" ? , alebo si si povedal dosť nebojím sa mam to na háku ?

Zmenou myslenia sa to ovplyvniť dá. Ja som už pokročil a pátram v tomto smere ďalej. Mal som ešte na základnej takú silnú sociál. fóbiu, že som sa vyhýbal ľuďom na ulici tak, že som išiel radšej po druhej strane cesty a hlava dole. Za všetkým tým sú aj vaše názory, postoje na situácie, ktoré sa vám stali a nie samotné situácie. Toto spracuje váš mozog a potom, keď sa dostanete do podobnej situácie, mozog to vyhodnotí ako nebezpečenstvo a začne búchať srdce a ide stres do akcie. Toto sa ale dá niekedy ovplyvniť aplikovanou relaxáciou. Mario, píšeš:“ Potom som bol aj u psychologičky tá ma naučila nejaké relaxačné cvičenia ale nejako moc to nefunguje“. Práve úspech podľa mňa spočíva v tých relax. technikách, opisujem to na tých linkoch nižšie.

Bol by som veľmi rád, ľudia, ak by sme sa nejako spojili a komunikovali so sebou tak, ako to napísal MajkyC: spravme si organizáciu a spoznajme sa. Lebo stále je to tu len o tom, že niekto sem príde na fórum, potom zase odíde, príde ďalší atď.
To by malo podľa mňa byť – nejaké združenie, konečne to tu niekto napísal.
My vieme o sebe a tiež je podľa mňa nepríjemné, ak aj vidíte niekoho utiahnutého a vy sami ste utiahnutí, tak máte problém sa aj k nemu prihovoriť, lebo MYSLÍTE NA TO, ČO SI ON O VÁS BUDE MYSLIEŤ, či to nebude trápne. Potom sa s ním ani nespoznáte, a to je veľká škoda. Ja som sa akosi zextrovertnil v poslednom čase a vyzerá to tak a chcel by som na ulici aktívne vyhľadávať introvertov a sledovať ich reakcie na to, že sa im priznám, že som introvert. A popýtať sa ich na to, ako oni vidia to, alebo ono. Lebo takto len okolo seba chodíme ako „hluché bábiky“ – žiadne lepšie pomenovanie ma nenapadlo :-))) . Tvárime sa že je všetko OK, ale pri tom nám mnohým chýba kontakt a porozumenie. Pretože to nedostaneme, radšej ostaneme doma, a rozmýšľame nad životom. Pritom sami dobre vieme, že nám podobní ľudia behajú po ulici a veľakrát sa hanbia za to, kto sú a majú problém sa prihovoriť iným, radšej sa pozrú do zeme. To nás od seba len izoluje. Introverti by sa mali navzájom pochopiť a nie navzájom zhadzovať, tak ako to veľakrát vidím u extrovertov a vôbec tomu nerozumiem. Ja sa na to pozerám s otvorenou hubou, keď to vidím, lebo to vôbec nechápem- Mám pocit, že my introverti pozorujeme tento svet plný extrovertov, extroverti ho vypĺňajú svojimi bezobsažnými rečami a týmto rečiam sa my nevieme moc prispôsobiť. A ak nevieme hrať ich PREJAV, tak radšej zakryjeme ten svoj vnútorný svet, aby ho nebolo vidno, aby sa nám nesmiali tí, ktorí nášmu svetu nerozumejú. Pritom si myslím, že my by sme práveže mali rozprávať, aj verejne, o svojom vnútornom svete aj pocitoch. A nemalo by nám to byť na HANBU vyjadriť svoje pocity, ALE MALI BY SME BYŤ NA TO HRDÍ, ŽE HOVORÍME O TÝCHTO VECIACH – to je len môj názor.

Talia píšeš - Pre mňa je napríklad dosť ťažké spoznať takých introvertov ako som ja, je nás asi málo.
No ja som presvedčený o tom, že nie je nás zas až tak málo. Podľa jedného zdroja má soc. fóbiu jeden zo 100 ľudí. Tu na tomto diskus. fóre to dlhšie sledujem, ale vypadá to tak, že je nás veľa, iba sa bojíme ozvať, lebo sa bojíme toho, ako nás prijmú ostatní.
A práve kľúčom k tomu, aby sme sa toho nebáli je podľa mňa zmena myslenia - MUSÍTE SA NAUČIŤ NEMYSLIEŤ NA TO, ČO SI O VÁS BUDÚ MYSLIEŤ OSTATNÍ.
Veľa sa tu o tom nechcem rozpisovať, už som to tu riešil, skúste si pozrieť moje príspevky, napr:
www.zdravie.sk
www.zdravie.sk

Ako si možno všimnete, ja používam tento systém Mám právo... Ale aj napriek tomu, ako keby som mal nejaké bloky v pocitoch, inak mi ale ide komunikácia s ľuďmi lepšie. A chystám sa aj s ľuďmi zoznamovať, ale nie tu, ale v realite.
Ahojte a napíšte mi názor na to, čo ja odporúčam, či je to podľa vás dobré :-))) !

Lebo by som sa chcel s tebou porozprávať, zaoberám sa tým a aj ja mám s tým vlastnú skúsenosť

Cliattsi som, prečo sa pýtaš?

Mario, si ešte tu ?