Ako sa zbaviť strachu?

Maja a ešte som sa chcel opýtať, kde dávali ten film o fóbiách, bol to český program,čt? a kedy, v ktorý deň a asi večer, alebo naobed o dávali.
A myslím si, že keď to vyskúšaš, tak za to viac menej ani nič nedáš a skúsenosťami uvidíš, či to zaberá ...

A ešte ma napadla jedna vec, zamyslel som sa nad tou depresiou a mnou v minulosti a napadlo ma, že keďže tá depresia ti berie energiu, tak je možné, že o to ťažšie bude použiť to Mám právo... Preto nezabúdaj dýchať, aby si sa viac uvoľnila, tak ako som písal.

Díky, že si s tým nemala väčší problém. Pozriem si to ,času mám síce málo, čo sa týka tej techniky, čo si spomenula, to by ma zaujímalo:

......Ide o zrkadlovú hypnózu. Postavíš sa pred zrkadlo a začneš sa nahlas povzbudzovať. Napr. pri sociálnej fóbii máš hovoriť, že ti nevadí rozprávať s ľudmi, že sa chceš rozprávať s ľuďmi a takto to opakovať až kým tomu sám neuveríš. Takmer všetkým to pomohlo, asi len dvom nie ale tí už boli ťažší prípad. Takže podľa mňa to znie zaujímavo a navyše povzbudzujúco.

Škoda, že som to nevidel. Možno som, keď som bol mladší niečo aj skúšal, ale asi bol problém v tom, že som moc neveril tomu, čo hovorím a zrejme som to neskúšal dostatočne dlho. Inak povzbudzovanie samého seba môže ovplyvniť v dobrom komunikáciu s ĺuďmi a tí, čo chodia po domoch profesionálne predávať napr. plyn, elektrinu, počul som aj ich prípravu, ktorá vyzerá tak, že sa povzbudzujú ráno v kancelárii a hučia na seba a to im zlepšuje náladu.

A ako dlho to oni pred zrkadlom skúšali? Inak teraz som si spomenul, že ja ráno sa do zrkalda veľmi ani nepozerávam. Iba tak nachvú A to asi ešte odvtedy mám taký zvyk, keď som sa za seba hanbil. Ja keď sa pozriem na senba, tak si myslím, že čo je na mne také zaujímavé, atď ... Napadajú ma všelijaké myšlienky. Ale preto som sa moc nepozerával, lebo kedysi, aj teraz si to trochu myslím, že na mne nič nie je pekné. Teraz si to už síce ani nemyslím. A keď sa pozriem do zrkadla, tak neviem, čo je to pekný a pomyslím si niečo v duchu - Vyzerám. Ako keby som mal ešte slabú odvahu sa na seba pozerať a povedať si Toto som ja... Lebo neviem, čo si mám myslieť o sebe. Ja si myslím, že každý človek je dôležitý a snažím sa za dôležitého aj pokladať. A keď sa pozerám na seba, tak ako keby som sa ani nechcel vidieť. Asi by som sa to mal naučiť. Ale pri pozeraní sa na seba sa snažím o to, aby som si dostatočne uvedomil, že Ja som dôležitý, ale bez ohľadu na to, ako vyzerám. Lebo na základnej a strednej som to dosť riešil, takže som sa z toho musel dostávať a smiali sa mi aj baby za to, ako vyzerám. :-(

Tvoje odpovede si prečítam, keď bude čas, zatiaľ neviem, kedy, ale ja ti potom dám ďalšie otázky, ale už iného rázu :-))). Budú ale podobné tým, ktoré som ti dával na úplnom začiatku, keď sme s bavili o depresii.
No a ďakujem za úprimnosť, čo sa týka odpovedí.

Pokúsim sa dať ti otázky na konci týždňa, možno ešte nejaké doplňujúce k týmto , čo som ti dal naposledy. Inak okrem iného preto som sa pýtal aj na tú citlivosť, lebo aj ja som citlivý, a tiež sa ma aj v minulosti hocičo dotklo, čo bolo namierené proti mne. A mám také tušenie, že práve citliví ľudia sú náchylní na kritiku a hodnotenie inými ľuďmi a práve zo strachu pred reakciami tých ľudí sa postupne mohla vytvoriť aj soc. fóbia. Je tam aj viac činiteĺov, ktoré naseldujú po tom, ale myslím si, že to má veľký vplyv. Ja by som sa chcel zase naučiť viac plakať, lebo vraj plačom sa uvoľňuje emoc. napätie.A vraj muži keď plačú, tak sa to prejaví aj na ich zdraví. Chcem si to viac naštudovať. Môj názor je taký, že by sme sa nemali moc hanbiť za to, že plačeme, ale o tom možno potom :-))

Ja ju mám už od strednej a prikláňam sa podľa teórie k tej Endogénnej.
čiže hovoríš, že nemajú podĺa teba na depresiu vplyv ľudia. Je to tak? Prišla odniekiaľ zvnútra. -???

A ešte teraz mal en tak napadlo, aj ty so bola v škole, či už na ZŠ al. SŠ taká tichá, že si väčšinou času len presedela v lavici ? A aj hovorili o tebe, že ty si taká tichá? A aj si o tebe spolužiaci mysleli, že si taká vážna ? Preto sa s tebou radšej nerozprávali? Mal asi negatívne pocity voči spolužiakom, neznášala si ich niektorých vo svojich myšlienkach kvôli ich povahám , aj keď ti niektorí z nich priamo nič nehovorili? A ďalšia vec, aj si sa sama rozhodla, že s tým sa ja nebudem baviť, lebo ten mi raz povedal to a to,že si mala voči nemu taký vnútorný odpor, hnev ?

A keď si sama, tak, máš viac depresiu, keď pomyslíš na to, že nikoho nemáš? Ak áno, tak je to preto, že nemáš o tom s kým hovoriť?
......No skús odpísať, a ďalšie otázky by som ti chcel dať koncom týždňa, prípadne až začiatkom budúceho. Maj sa !

Cliattsi: Dobre prečítam si aj tvoje ďalšie príspevky. Mám právo si inak opakujem v robote, keď mám chvíľu čas a pomaly sa do toho dostávam.
To je pravda, ja hneď premýšľam nad tým, čo najhoršie sa môže stať a potom panikárim a neriešim problém.
Skúsim pri situáciach s ľudmi aplikovať to čo si mi písal už predtým, to s tými bublinami, že sa len budem posúvať v deji ale nebudem myslieť na koniec. Inak keď píšeš o sociálnej fóbii, tak ma ešte napadlo, že som pozerala cez víkend jeden dokument, čo s našou témou vôbec nesúvisel, ale snažili sa tam pomôcť ľuďom, ktorý trpeli rôznymi fóbiami (prehnané čistenie vecí- neviem ako sa to už odborne povie, klaustrofóbia, strach z výšok, strach z vody, strach z ovocia atď). Boli tam dvaja ľudia, ktorý mali prehnanú trému z komunikácie z ľuďmi a zaujala ma technika ako sa ich pokúšali vyliečiť. Ma zaujíma čo si o tom myslíš, lebo by som aj to chcela skúsiť. Ide o zrkadlovú hypnózu. Postavíš sa pred zrkadlo a začneš sa nahlas povzbudzovať. Napr. pri sociálnej fóbii máš hovoriť, že ti nevadí rozprávať s ľudmi, že sa chceš rozprávať s ľudmi a takto to opakovať až kým tomu sám neuveríš. Takmer všetkým to pomohlo, asi len dvom nie ale tí už boli ťažší prípad. Takže podľa mňa to znie zaujímavo a navyše povzbudzujúco.
Ďakujem za príklad, dobre skúsim si tak nebrať neúspech a začala som čítať aj Racionálne emocni behavorialni psychoterapie a hneď ma tak zaujalo ako tam píšu aby si človek nebral nezdar k srdcu, aby si nepripúšťal, že je kvôli jednej chybe celý nemožný a neschopný. Som si tak uvedomila, že viac premýšľam nad tým, čo urobím zle ako to čo urobím dobre a viac je tých dobrých vecí v robote ako toho zlého, to ja len tomu zatiaľ prikladám väčšiu váhu.
Pekne si mi tie práva rozpísal, lepšie sa mi s nimi spája, keď ich mám k čomu priradiť. Len ako píšeš na začiatku to bude ťažšie ale dúfam, že to pôjde ľahšie po viacerých skúsenostiach.
Ale myslím, že je tu aj ten problém, že som dosť empatická na to aby som povedala, že viac si od nich už neobjednám, lebo nechcem aby sa ho to dotklo, že kvôli nemu má firma problém. Možno mu to je jedno, ale tak ja premýšľam.
To je pravda, keď som bola v kontakte s ľuďmi takmer dennodenne, tak som sa cítila medzi ľuďmi uvoľnenejšie, len keď už som dlhodobo bola bez komunikácie s nimi, tak som zas spadla tam kde som bola. Ja som taká povaha, že väčšinou sa vždy usmievam, keď sa stretnem s novými ľuďmi, tak to nebude problém.
Dobrý nápad, to oslovovanie neznámych ohľadne času by som mohla aplikovať.
Hej, presne toho sa bojím, že príde taký človek, ktorý ako si písal vystupuje s väčším sebavedomím a vzbudzuje väčší rešpekt. Ale nebudem na to myslieť, ako píšeš.
U mňa to ako vystupujem hrozne závisí od toho ako sa s tými ľuďmi cítim. Potrebujem im veriť a cítiť sa s nimi fajn aby som začala rozprávať do aleluja, ale inak som aj celé hodiny ticho a len počúvam.
Nezažila som niečo také dramatické, jedine čo som neurobila raz štatnicovú skúšku a z toho som bola nešťastná, ale nejakú hlavnú príčinu moja depresia nemá. Ja ju mám už od strednej a prikláňam sa podľa teórie k tej Endogénnej.
Jasné, nemyslím si, že sa nado mnou vyvyšuješ. Pýtaj sa čo ťa zaujíma.

Dúfam, že nevadí, že som tam nedala tie otázky a len čísla s písmenami.
Dobre, takže:
1) toto: pocity smútku, beznádeje až zbytočnosti, únavy, znížené sebahodnotenie a pokles sebavedomia, poruchy spánku--v poslednom čase bývam často námesačná, trpela som námesačnosťou ale ako dieťa a nikdy to nebolo až takto intenzívne že ani po prebratí neviem čo sa deje, rovnako sa k tomu pridali aj halucinácie, napr. vidím ako mi po posteli lezú chrobáky, ako sa mi nad hlavou spúšťajú pavúky, ako sa rúca strop a pod.. Neviem, či to súvisí z depresiou alebo je to vážnejšia duševná porucha.
2)A) najhoršie je to za posledný rok, mávam aj suicidné myšlienky, ale kvôli rodine by som to nikdy neurobila, len ma desí, že je to až také.
2)B) prestávka trvá asi hodinu, nikdy som nebola ani deň bez nej ako tak premýšľam.
2)C) intenzita depresie sa nemení ani keď som s priateľmi vonku alebo keď som doma, či v práci.
2)D) v poslednom čase nie.
2)E) ani nie.
2)F) áno myslím, že sú šťastnejší
2)G) ja sa nikomu nezdôverujem, aj keď vidím, že to tušia a stále sa ma pýtajú prečo som smutná, tak sa tvárim, že je všetko ok. Ani rodina o tom nevie, okrem sestry.
2)H) myslím, že pochopil ak by som sa niekomu zverila a snažili by sa mi pomôcť, len nechcem ľudí okolo seba zbytočne svojím nešťastným ja zaťažovať. Tak mlčím.
3) Možno som dlho sama, ale aj vo vzťahu som nebola šťastná tak neviem. Asi príčinou je že neviem nájsť proste vnútorný pokoj. Rodina na mňa tlačí aby som bola podľa ich predstáv, vydatá, deti, dokonalá práca ale mňa zaujímajú iné veci a mám trochu iné predstavy, venujem sa tomu, čo ma zatiaľ zaujíma, proste prežívam a som moc pohodlná aby som to zmenila. Chcem viac kamarátov ale nebaví ma socializovanie, chcem chodiť viac von ale nechce sa mi, keď mám príležitosť. Neviem, či som to správne vysvetlila. Na túto otázku sa môžeš ešte niečo spýtať ak chceš.
4)A) od základky som sa vyhýbala čítaniu čítaniek pred spolužiakmi, vyhýbala som sa kontaktu s ľudmi, a vlastne až doteraz aj počas školského obdobia som mala panický strach s vystupovaním pred ľudmi- spolužiakmi. Rovnako aj ísť niečo vybaviť alebo niečo riešiť.
4)B) neviem, ja som taká nervózna povaha, že som sa vždy nejako strápnila, že som v strese niečo trápne povedala alebo urobila ale odkedy to začalo neviem.
4)C1) hmmm, nech premýšľam ako chcem tak fakt ti neviem povedať.
4)C2)Jasné, otec aj mama, ale také výchovné facky, alebo z varechou. Raz ma otec poriadne vyfackal v trinástich, lebo som odvrávala a vtedy som sa veľmi skludnila. Na to si sa síce nepýtal ale stále mám voči rodičom rešpekt a stačí že trochu zvýšia hlas tak som nervózna a ustúpim.
4)C3) otcovi to určite nepoviem, a minule som sa mame priznala, že som precitlivená a povedala mi, že sa mám cez to preniesť ale potom mi povedala, že sa jej môžem vyrozprávať ak ma niečo trápi ale nechcem to s ňou riešiť, lebo asi by to buď zobrala moc vážne alebo by mi povedala, že mám bojovať.
4C4A) matka je taká, hovorí aká je nešťastná z toho ako žijem, niekedy kričí tak že ma až slzy v očiach. Tlačí na mňa dosť v tomto. Cítim sa lepšie, keď nie je doma.
4C4B) v poslednom čase áno. Pred rokom som bola emočne na tom tak, že som sa nerozplakala ani keď som silno chcela a teraz ma rozplače už takmer všetko.
4C4C) nie, neplačem pred nimi, a keď mám slzy v očiach tak to skryjem.
4C4D)--
4C4E)--plakať ma nevideli ale matka mi stále opakuje, že som moc citlivá a že taká nemôžem byť a neustále ma poúča.
4C4F)áno, chcem byť silnejšia.
4C4G) asi áno, vnímam to ako slabosť. Ale u seba nie u druhých.
4C4H) prepadla by som sa asi od hanby, a už nikdy by som sa nevládala tomu človeku pozrieť do oči.
4C4I) nechcem vôbec plakať.
4C4J) myslím,že sa to nedá. Možno keby som videla niekoho iného takto plakať tak by som si povedala, že to nie je až také strašné sa rozplakať na verejnosti, ale zatiaľ som tak nikoho nevidela tak si myslím, že je to slabosť. Dokonca som raz na jednej brigáde počula ohovárať dve zamestnankyne jednu ich kolegyňu kvôli tomu, že je vraj citlivá a hneď plače. Vtedy som si povedala, že dúfam, že mne sa také niečo nestane.
4D1) nie, myslím, že SF nie je príčinou mojej depresie.
4D2) podľa mňa to nie je prepojené.
4D3) áno, tak zmýšľam.
4E1) áno, potrebujem, lebo často som myšlienkami inde a neviem, či som zhasla svetlo, zamkla dvere, zobrala to čo som mala atd.
4E2) ja som mala vcelku šťastné detstvo, to že som stratila energiu som si uvedomila, až v puberte, niekedy okolo štrnásteho-päťnásteho roku.
4E3) ja som vo všetkom spomalená, takže áno.
4E4) zaujímavá otázka.. bola som úplne drevo na všetko.
4E5) bola ani do týmu napr. na volejbal ma nechceli.
4E6A) na základke sa mi smiali za môj čapatý nos a mala som pár divných stretnutí so staršími žiakmi, ktorý ma chceli hodiť cez zábradlie na nižšie poschodie, ale na strednej ma priamo nešikanovali ani na výške. Ale necítila som sa medzi nimi ako seberovná. Myslela som, že som menej ako oni a že to vedia, ale nik mi to priamo nedal najavo.
4E6B) áno, možno to bolo len v mojej mysli.
4E7A) nie, to som ešte nepočula od nich.
4E7B) skôr v práci by mi to vadilo, ale tam mi hovoria, že som rýchla, ale keby mi povedali, že mám pohnúť tak by sa ma to veľmi dotklo.
4F) hm, len ráno, potom už s tým nič nenarobím :)
4G) nie, snažím sa si to vyrátať a naplánovať tak aby som sa nemusela hnať, keď viem, že musím utekať, radšej si počkám na ďalší.
4H) napríklad, keď som študovala tak som si prípravu na skúšky nechávala fakt na poslednú chvíľu a aj bakalárku alebo diplomovú prácu som písala tak, že som len tak tak stihla termín. Ale v robote sa snažím všetko urobiť rýchlo.
4I) hmmmm, niekedy sa chytám a niekedy nie, ale väčšinou sa skôr potrebujem uistiť, že som to správne pochopila, tak sa na to znovu spýtam.
4J) nepamätám si.

5A) skôr keď som v strese, ale to asi každý. Ale ako som písala vyššie mávam tie divné sny, námesačnosť a halucinácie.
5B) áno, mám búšenie srdca, ale asi iba v napätom období (často som to registrovala pri skúškovom), teraz to nie je také.
5C) nezobudila som sa na tlkot srdca. Aspoň si nepamätám.

6A) áno, myslím, že je to horšie a treba s tým niečo robiť.
6B) dúfam, že mi je pomoci, a podľa mňa ak by som to naozaj nejako riešila tak by sa to zmiernilo.
6C1) áno, veľmi.
6C2) áno.
6D) dúfam skôr v liečbe bez liekov. Takže áno, myslím, že by mi mohli aj bez liekov pomôcť. Dobre :)
7) PON +++ UTO +++ STR ++ ŠTV ++ PIA ++ SOB ++NED ++ ----asi tak nejak moc si tie dni ani nepamatam, ale tieto dva dni boli takto PO ++ UTO+++ (dnes to bolo intenzívnejšie)
8A) raz som to spomínala segre, lebo ona je na tom podobne, ale viac sme to neriešili
8B) sestra
8C) nie, bojím sa, že by sa skôr ku mne správal inak. Myslím, že by sa veľmi zaujímali o mňa a snažili by sa ma stále povzbudzovať a tak. Nechcem to.
8D) skôr nie.
8E1) podľa mňa to je ochorenie a nemyslím si že je ten človek nula, skôr ho ľutujem a dúfam, že sa z toho čoskoro dostane
8E2) podľa mňa tí ľudia čo to kritizujú to vôbec nechápu a ani nechcú pochopiť.
8F) nemyslím si vôbec, že človek s depresiou je nula. Je to duševná choroba tak ako existujú fyzické choroby.
8G) nie.
8H1) X
8H2) nie.
8H3) nie.
8H4) ešte som nezažila že by niekoho s tým zosmiešňovali, tak neviem posúdiť.
8I1) myslím, že áno.
8I2) áno. Aj keby nie povedala by to len človeku, ktorému by som to asi tiež potom povedala.

9A) nevyrovnaná, nešťastná, cítim beznádej, že som nanič, neschopná, menejcenná, neužitočná, zbytočná atď.
9B) neviem.
9C) to ani nie.
9D) necitím nič.
9E) X
Mám síce isté zdravotné problémy, ale nie to na čo sa pýtaš.
9F) hmm, neviem. Občas mám také mrle, že by som aj niečo robila ale potom to prejde. Tak neviem či si myslel to.

Dobre, prečítam, ďakujem. Ako úprimne ťa veľmi obdivujem, že sa ti chceli vymýšľať tie otázky a že sa niekomu cudziemu tak venuješ a chcú sa ti čítať moje odpovede. Ďakujem. V pohode, snáď to nikto z mojich blízkych nečíta aby ma mohol k tomu priradiť :)

A ešte jedna vec, neviem, či som tu o tom písal ,ale ak sa rozhodneš na nejaké otázky neodpovedať
, tak neodpovedaj a daj za tým pomlčku.

Ahoj, Nasledujúce slová sú moja reakcia na tvoju poslednú reakciu:
To, že ja pomáham pre mňa je dobré v tom, že vidím, ako na to reaguje iný človek. Je to pre mňa spätná väzba a to je dôležité, takže ja som aj rád, že ti píšem. Lebo som si povedal, že keď ten systém pomohol mne, tak by mohol aj ostatným.. čo sa týka časti VEĽMI STRUČNÉ PRAVIDLÁ:, to čo je tam napísané, by si mala aplikovať v rámci slušnosti, ak si v práci. A odporúčam slušnosť aj mimo práce. Systém, ako funguje to Mám právo... som tu už opisoval na mojich iných príspevkoch, bolo by dobré, aby si si to pozrela, keď som radil iným ľuďom, nielen v tejto téme. Tiež tam platí tá relaxácia. Ťažko sa mi to takto vysvetľuje, ale z týchto práv by malo vychádzať tvoje konanie. Lepšie povedané z uvedomenia si týchto práv a vnútorného stotožnenia sa s nimi v danej chvíli. Zostaňme pri príklade tej pizze.

MENšie odbočenie:
Chcem ťa upozorniť, že to MÁM PRÁVO NEMYSLIEŤ NA TO, ČO SI INÍ MYSLIA – je postavené na tom, že ty sama sa môžeš rozhodnúť, či budeš myslieť na to, čo prebieha v hlave tomu človeku. Práve ľudia so S. F. majú s tým veľký problém, preto som dal toto na prvé miesto, lebo aj často krát cúvnu pred riešením problému, lebo PRÍLIŠ myslia na to, čo si iní budú o nich myslieť a boja sa odmietnutia (ovplyvňuje to mozg. štruktúra amygdala, ktorá vyhodnocuje podnety z okolia ako nebezpečné ohľadom na doterajšie skúsenosti z minulosti). Musím povedať, že je to veľmi ťažké, ale tréningom s ľuďmi v rôznych situáciách sa to môže zlepšiť. A je tu ešte jedna dôležitá vec – My ľudia myslíme na to, čo si iní myslia a na základe toho upravujeme svoje konanie, aby sme sa vlastne vo svojej prirodzenosti mohli stýkať s ľuďmi a komunikovať s nimi a dávať im na základe nášho konania spätnú väzbu o nás. Čiže cieľom tohto Práva nemyslieť na to,čo si myslia iní.... NIE JE ABSOLÚTNE 100%-né NEMYSLENIE NA TO, ČO SI INÍ MYSLIA (aj keď aj to sa dá), pretože myseľ analyzuje podnety zvonka, asi na to ju aj máme :-)). Ale cieľom je vedome obmedziť toto myslenie primerane na minimum hlavne v situáciách, kde pociťujeme strach z tých situácií, ako to dopadne. A jediný spôsob, ktorý sa mne osvedčil je snažiť sa koncentrovať svoju myseľ na to, aby sme na to vôbec nemysleli. Je to ale veľký boj, ja to chápem, ale ja osobne som nič iné nevyskúšal, ale to zas neznamená, že neexistujú aj iné spôsoby. Skús si zadať do Google: Sociálna fóbia a nájde ti to viac informácií, bude lepšie, keď sa budeš informovať aj z iných zdrojov, než odo mňa.

A teraz ideme na toho pizzéra :-)))
Povieš pizzérovi ..... môže aj naliehať na to, že on chybu neurobil, že ty si sa pomýlila. V tom prípade povedz: "Ja viem, že ste mi vydali zle, nechcem sa vás dotknúť, ale dnes som cez vás nakupovala naposledy (a je možné, že dám o vás vedieť vašej firme, ako ste mi vydali). – Takže pri vyslovení tejto vety si si uplatnila-využila tieto práva: ČO SI INÍ MYSLIA JE MI UKRADNUTÉ = MÁM PRÁVO NEMYSLIEŤ NA TO, ČO SI INÍ MYSLIA. – povedala si mu to bez ohľadu na to, čo si on o tebe bude myslieť. On ťa v tomto momente ani nepozná, ani nevie, aká si povaha, ani nič. Všetko závisí od teba čo povieš a ako to povieš, aj keď ti vtom bude chcieť strach zabrániť, aby si to tak povedala. Je to jednoduchšie nemyslieť pri Ňom, ako pri nejakom človeku, ktorý ťa už trochu pozná. Ale práve tréningom na tých ľuďoch, ktorí ťa už trochu poznajú a povieš im svoj pohľad na vec nezávisle od nich, získavaš veľmi cenné skúsenosti a myslím si, že budú mať pre teba väčší význam ako tí cudzí ľudia. To by ti malo umožniť sa viac presadiť – tým, že im povieš čo si myslíš a oni ťa budú potom aj viac poznať a nebudú si musieť o tebe nič domýšľať. Čím viackrát sa ti podarí prekonať v tomto strach, tým lepšie. Ale nežeň sa príliš dopredu, buď skromná v tomto, a hlavne si nenadávaj za to, že si to zas nezvládla, pekne to rozdýchaj a radšej na to nemysli, čo sa stalo, ak to neprebehlo ani čiastočne podľa tvojich predstáv. Ale akýkoľvek, aj maličký úspech si ceň. Ak sa nebudeš cítiť na situáciu, tak je často krát lepšie rezignovať, než sa silou mocou na to siliť. A nehovor si, že si neschopná. :-)) . Ja viem, že to ale nebude jednoduché ... MÁM PRÁVO ROBIŤ SI ČO CHCEM. . povedala si mu to, čo chceš, MÁM PRÁVO ROBIŤ ROZHODNUTIA NEZÁVISLE OD INÝCH ĽUDÍ – urobila si vlastné rozhodnutie nezávisle od neho, MÁM PRÁVO POVEDAŤ KOMUKOĽVEK ČOKOĽVEK.-povedala si pizzérovi (ktokoľvek) to, čo si chcela (ČOKOĽVEK), ZA SVOJE ROZHODNUTIA NESIEM JA ZODPOVEDNOSŤ, NIE ĽUDIA OKOLO MŇA, PRETO NETREBA NA TÝCHTO ĽUDÍ MYSLIEŤ, ČO BY SI ONI O TOM MYSLELI. – si zodpovedná sama za seba keď to hovoríš, za nikoho iného, MÁM PRÁVO NA NIČ NEMYSLIEŤ.. toto je celkom zaujímavé právo, keď mu to hovoríš, môžeš myslieť len na to, čo mu hovoríš a nie na následky, ale je to ťažké, ĽUDIA VO VŠEOBECNOSTI MA AJ TAK NEPOZNAJÚ, MÔŽU SI O MNE LEN NIEČO MYSLIEŤ, NA TO MAJÚ PRÁVO A JA MÁM PRÁVO NEMYSLIEŤ NA TO,ČO SI ONI (ASI) MYSLIA :-). – ten pizzér ťa nepozná a keď mu niečo povieš, tak je málo pravdepodobné, že si pomyslí, že si tichá, ak mu to povieš relaxovaným, uvoľnenejším hlasom. MÁM PRÁVO NEVYSVETĽOVAŤ ČLOVEKU PREČO SOM POVEDAL TO, ČO SOM POVEDAL – jednoducho mu to nebudeš z ľútosti vysvetľovať, prečo si mu to povedala, ale iba jednoznačne vyslovíš tú vetu., MÁM PRÁVO S ČÍMKOĽVEK NESÚHLASIŤ – jednoducho vyslovením vety "Ja viem, že ste mi vydali zle, nechcem sa vás dotknúť, ale dnes som cez vás nakupovala naposledy tým vyjadrením ako keby si nesúhlasila s tým, že on ti vydal dobre. Vďaka tomuto právu môžeš človeku povedať to, čo by on od teba nečakal a môžeš čakať, že ti aj povie, že to od teba nebolo pekné, MÁM PRÁVO NEREAGOVAŤ NA PODNETY INÝCH ĽUDÍ. – tým podnetom môže byť povedzme rozhadzovanie rúk pizzéra, keď bude rozrušený z toho, že od neho pýtaš tie peniaze, to ti pomôže sa izolovať aj od emócií iných ľudí. MÁM PRÁVO MYSLIEŤ LEN NA SEBA. – vôbec nemusíš brať na neho ohľad, keď ti nevrátil peniaze. Je to veľmi dôležité právo, lebo veľakrát ťa iní ľudia v živote využili. Aby sa to nestalo sa hlavne pri peniazoch, treba pozerať na seba, lebo tu ide hlavne o teba, o tvoje záujmy., MÁM PRÁVO NEMYSLIEŤ NA TO, AKÉ POCITY V ĽUĎOCH BUDEM VYVOLÁVAŤ, AK (IM) NIEČO POVIEM, AK ICH ODMIETNEM, AK NIEČO UROBÍM (ALEBO BUDEM ROBIŤ) , ALEBO AK SOM SA PRE NIEČO ROZHODOL (PRÍPADNE SA BUDEM ROZHODOVAŤ). – vôbec nemusíš riešiť jeho pocity, keď mu to hovoríš, MÁM PRÁVO ROBIŤ NEOBVYKLÉ ROZHODNUTIA. – ťažko nazvať, čo je neobvyklé , ale spomeň si na toto právo, keď ti chlapík naznačí niečo v zmysle : „Tak toto sa mi teda ešte nestalo“ a začal by krútiť hlavou. Ja by som mu ešte k tomu aj dodal : „No vidíte, stalo sa. Sú veci, ktoré sa vám stanú prvýkrát.

Ďalšia vec:
Maja, myslím, že si to a j ty sama zistila je, že keď sa cez deň budeš rozprávať s čo najviac ľuďmi, prechádza tvoja „nálada, alebo myslenie“ – neviem to totiž presne pomenovať do takého stavu nabudenosti, že si môžeš pripadať ako viac extrovertná, aj keď si od prirodzenosti introvert. Toto som si uvedomil už v dávnejšej dobe, ale zdôrazňujem to hneď na úvod a je vhodné to aplikovať aj u teba. To môžu byť rôzne reči s inými ľuďmi pred tým, než sa v ten deň stretneš s klientmi. To ťa tak nabudí, že budeš „v hlave“ naladená na komunikáciu a zistil som „experimentom sám na sebe“, že takéto činnosti odbúravajú čiastočne aj strach a umožňujú ti ľahšie prejaviť sa. Čiže potvrdilo sa mi, to, čo tvrdia psychológovia v knihách, že častejšie stretávanie s neznámymi, ale aj známymi ľuďmi má podstatný vplyv na zníženie strachu v spoločenských situáciách. A nezabudnite sa usmievať, hlavne pri kontakte s inými ľuďmi, ako sa to dá a je to vhodné. Budeš mať viac radosť z komunikovania, budeš sa menej báť a budeš viac sebaistá. Ak ti niekto povie niečo veselé, otvor sa tomu, tej emócii, prijmi ju a zabav sa. To ako keby úplne odľahčí tvoju tieseň-úzkosť. Je to také naladenie sa na toho človeka a pozitívne prežívanie interakcie s ním bez zbytočného rozpracovávania tejto situácie v hlave (čo býva pre veľa introvertov typické). To je veľmi podstatné a želám ti, aby sa to aj tebe darilo. A tá tvoja komunikácia s nimi bude práve vychádzať u toho mám právo. Zistil som tiež, že pri častejšom komunikovaní sa introvert – teda ja menej sústreďuje na to, aké pocity bude vyvolávať v ľuďoch, ak im niečo povie. Nie je to totiž strašne moc výrazne oslabené, ale je to tam čiastočne prítomné. Introvert analyzuje podnety zvonka a ak je málo komunikatívny tak jeho vnútorná chémia (asi v mozgu ) sa dostane do takého stavu, že začne veľa premýšľať. A tým že začneš s ľuďmi hovoriť, tak táto analýza sa obmedzuje, je utlmená a ty sa viac otváraš komunikácii s ľuďmi. Ja môžem zo svojich pozorovaní len vyvodiť, ŽE POCIŤUJEM TAKÉ AKO KEBY NASTAVENIE, ALEBO „NADNESENIE“ v mojej mysli, aby som komunikoval. Cítim to ako keby vpredu hlavy, také nabudenie. Dostaneš sa na takú úroveň komunikácie s ľuďmi, že proste ako keby si bola bez zábran. Preto je dôležité stretať cudzích ľudí a občas sa aj niečo opýtať, napr. aj jednoduché: „Dobrý deň, prosím vás, neviete mi povedať, koľko je hodín?“ „Je štvrť na šesť“ „Ďakujem“ (tiež je dobré, keď budeš v tom relaxovanom stave a neprihovorila sa človeku v podriadenom – pasívnom prístupe, ale v takom rovnocennom). A pri tejto jednoduchej komunikácii sa podľa mňa v mozgu aktivujú oblasti, ktoré ťa dostanú do určitého maličkého nabudenia smerom ku komunikácii s ľuďmi. Ak si toto nabudenie budeš stále prehlbovať s komunikáciou ďalšími ľuďmi, budeš za ten deň podľa mňa cítiť menej obavy z ľudí a budeš menej riešiť seba, a veci, ktoré sú v komunikácii nepodstatné.
Ja sa niekedy v komunikácii s ľuďmi cítim ako odtrhnutý z reťaze. Ale nezabudni ešte stále na jednu vec - môže prísť človek, z ktorého môžeš mať strach a bude problém pre teba sa prejaviť a príde ten stres. V to prípade platí stále to, čo som ti písal inokedy: Nejako to dopadne. Alebo druhá možnosť je – Vyhnúť sa situácii. Ale už sa nechcem o tom rozpisovať....
A najviac ma prebudia ku komunikácii ľudia, ktorí sa radujú z komunikácie, ktorí ťa nehodnotia (najlepšie cudzí, ktorí ťa nepoznajú), sú otvorení. Práve takíto ľudia, ak sa s nimi bavíš, ti dajú najlepšiu vstupenku do sveta extrovertov a otvorenej komunikácie. To, čo som tu opísal vyššie aj súhlasí s tvrdením, ktoré kedysi niekto málo komunikatívny napísal na fóre, a to niečo v zmysle: „Ja keď sa ROZBEHNEM, tak ide mi tá komunikácia skvelo, inokedy som ale strašne ticho...“

K tej depresii...
Dúfam, že ťa tie moje príspevky moc nevyvedú z rovnováhy, ale budem to písať tak, ako to vidím ja....

K tej depresii by som chcel ísť s tebou POSTUPNE, ale priprav sa na to, že to bude dosť osobné a aj nepríjemné. Čo sa týka môjho riešenia tvojho problému, rozhodol som sa tvojou depresiou zaoberať preto, lebo máš S. F., a tak si myslím, že by ti mohlo pomôcť to riešenie, ktoré som zvolil ja, vzhľadom na to, že tieto 2 problémy môžu spolu súvisieť.

Inak je viac druhov depresií. Táto tvoja depresia je podľa mňa EXOGÉNNA.
Trochu teórie:
Exogénne depresie bývajú reakciou na nejakú negatívnu udalosť v živote, alebo viacero udalostí hromadiacich sa v priebehu rokov – napríklad smrť blízkeho, rozvod, nevera partnera, strata zamestnania, ochorenie dieťaťa.... V takejto situácii vzniká depresia ako reakcia na vonkajšiu, reálnu udalosť v živote. Ľudia s ENDOGÉNNOU depresiou akoby nemali „reálnu“, vonkajšiu príčinu pre depresiu. U týchto ľudí dochádza z rôznych, doposiaľ nie úplne známych príčin k zmene niektorých funkcií v mozgu, ktoré spustia depresiu.
www.zzz.sk – tento článok by si si mohla aj prečítať

Inak týmito nasledovnými otázkami, ktoré ti pokladám, sa nevyvyšujem nad teba, neukazujem ti, aká si zlá, menejcenná, alebo neviem aká, lebo je možné, že by sa ťa to mohlo dotknúť. Ak sa ťa to aj dotklo, je to prirodzené, aj mne sa to stávalo. keď som bol v depresii, aj pred ňou a už po prehodnotení seba po rokoch už nie som taký „dotknuteľný“ hodnoteniami iných ľudí, ako kedysi. Preto ti chcem napísať, že na to, aby sme mohli problémy riešiť, musíme ich najskôr odhaliť a popísať.
Si pre mňa rovnocenná osoba a z tohto pohľadu rovnocennosti ti kladiem otázky (1), 2A), 2B), 2C)... ) a chcem, aby sme sa postupne dopracovali k tomu tvojmu problému.
Odpovede mi nemusíš dať ihneď, len aby to bolo rýchlo, ale si dobre premysli, čo napíšeš a sústreď sa na seba. Máš naozaj čas, netreba sa nikam hnať. Aj keby ti to trvalo týždeň, než mi odpovieš kvôli času, tak mne to vadiť nebude. Len chcem, aby si sa nad sebou poriadne zamyslela. Keď nejakej otázke nebudeš rozumieť, tak sa ma opýtaj, alebo napíš mi jej označenie, alebo mi ju sem skopíruj a ja ti ju tak vysvetlím, aby si ju pochopila. Každá otázka je samostatná, tie značenia sú vymyslené tak, ako ma to napadlo, dúfam, že ťa to nepomýli. V označovaní kombinujem čísla s písmenkami. Je to preto, lebo niekedy ma napadli ďalšie otázky, tak som ich tam vložil dodatočne, aby to zapadlo do kontextu otázok. Možno sa ti bude zdať môj prístup dosť odborný, ale ešte raz pripomínam, nie som žiadny špecialista na depresiu, ale na základe mojich otázok by som tvoj stav chcel viac spoznať, aby som ti viac rozumel a následne na to aj pomohol, čo sa týka mojich poznatkov a skúseností :-) A dám ti jednu radu – kľudne sem napíš to, čo sem máš napísať a nerieš to, čo by si o tebe mysleli iní, ak to budú čítať na fóre :-) Nikto nie je dokonalý, ani ja, ani ty, ani tí ďalší ... Máš čas. Je lepšie si to celé dať do Wordu a zamyslieť sa v kľude nad tým, než to čítať z fóra, lebo si to vyžaduje čas.

Na úvod by som tu najprv t zadefinoval, čo je DEPRESIA:
Depresia je bežná porucha, ktorá postihne niekedy počas života takmer každého piateho človeka. Rôzne príznaky depresie sa môžu vyskytnúť až u tretiny obyvateľstva. Môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, únavy, znížené sebahodnotenie a pokles sebavedomia, poruchy spánku a rôzne, často mnohopočetné bolesti. Zo stránky www.dusevnezdravie.sk Uvádza sa inde, že tento stav by mal mať trvanie min. 2 týždne, ale mne o to moc nejde.
1.) Ktoré z týchto problémov vyššie sa ťa týkajú (pocity smútku, beznádeje, únavy, znížené sebahodnotenie a pokles sebavedomia, poruchy spánku a rôzne, často mnohopočetné bolesti) ?
2A) Ako dlho pociťuješ tieto problémy? Je to aj viac ako 2 týždne, alebo presnejšie, ak dlho si v tomto stave? 2B) Stane sa, že máš aj prestávku, keď depresia nie je (koľko dní asi tak približne – aká dlhá býva tá prestávka ?- čiže približne koľko dní máš depresiu a koľko dní ju potom nemáš?)? 2C) Mávaš depresiu viac vtedy, keď si medzi ľuďmi (nemám na mysli ľudí, s ktorými bývaš doma, ale napr. ľudí v práci, v meste, okolo ktorých chodíš)? 2D) Mávaš výraznejšiu depresiu, keď chodíš pomedzi ľudí v meste? 2E) Alebo aj keď cestuješ MHD, autobusom? 2F)Myslíš si, že tí ľudia, ktorí vtedy chodia okolo teba sú šťastnejší než ty? 2G) Myslíš si, že ťa vôbec nikto nechápe? 2H) Myslíš si viac menej, ak by si komukoľvek povedala, čo cítiš, aj tak by to nepochopil? Takže nemá význam o tom komukoľvek hovoriť ?
3. Prečo si myslíš, že máš depresiu=čo je podľa teba príčina tvojej depresie??? Ak je táto otázka pre teba ťažká a nenapadne ťa nič, alebo sa ti moc nechce rozmýšľať, tak nemusíš odpovedať, ale skús, ak chceš. Môže to byť akákoľvek odpoveď, ja sa ti nevysmejem.
Tvoje odpovede:
4. Spomínala si, že máš soc.fóbiu. 4A)Kedy vznikla u teba ?, 4B) Čo sa stalo-čím to podľa teba začalo a 4C1) Pred koľkými rokmi začala tvoja s. f., bolo to asi úplne odmalička, alebo kedy vlastne ? 4C2) Bil ťa doma niektorý z rodičov? 4C3) Myslíš si, že by ťa aspoň jeden rodič pochopil, keby si mu povedala, že máš depresiu a nezľahčoval by situáciu? 4C4A) Máš doma minimálne jedného rodiča, ktorý ti diktuje, ako máš žiť, a keď neurobíš tak, ako je podľa neho, tak tento rodič na to búrlivo reaguje, prípadne sa ti aj občas vyhrážal, že ťa vyhodí z domu? 4C4B) Keď si doma, aj sa rozplačeš ? (myslím, že si písala, že áno) 4C4C) Videl ťa aj nejaký rodič plakať, al. súrodenec ? 4C4D) Smiali sa ti za to, že plačeš a hovorili ti že si moc citlivá a nemali záujem ťa podporiť? 4C4E) ...alebo ti len povedali, že si moc citlivá, nemali záujem ťa pochopiť a súčasne sa ti za to nesmiali ? (táto otázka sa trochu líši od predchádzajúcej, dúfam, že si si všimla rozdiel :-) ) 4C4F) Berieš to ako svoju slabosť, nevýhodu v porovnaní s ostatnými, že si citlivá? 4C4G) Myslíš si o sebe, že si menejcenná, za to že si citlivá? 4C4H) Cítila by si sa trápne, keby si sa rozplakala pri nejakej situácii (nemám na mysli teraz nejaké mešťastie ako pohreb, alebo niejakú tragédiu) a ten človek, čo by to videl, by o tebe niekomu povedal – „Nezvládla to, je moc citlivá...“ ? 4C4I) Bola ba si rada, keby si sa rozplakala niekde na verejnosti, keď sa ťa niečo dotkne a nemusela by si sa za to hanbiť? 4C4J) Myslíš si, že sa to dá, nehanbiť sa za to, že plačeš a prijať sa v tom okamihu takú, aká si aj s tvojím plačom? 4D1) Myslíš si, že soc. fóbia by mohla byť príčinou tvojej depresie? 4D2) Ak si to myslíš, tak si sa zamýšľala nad tým, ako by to mohlo byť navzájom prepojené, alebo skôr ani nie? 4D3) Zaoberáš sa príčinami vzniku svojich negatívnych myšlienok , napr. svet je zlý, všetko je na nič, som neschopná, alebo skôr ani nie ?4E1) Máš zvýšenú potrebu kontrolovať napr. svoje doklady, či ich máš pri sebe, alebo či si niekde niečo nezabudla? Alebo napr. častokrát viac razy skontroluješ, či si zamkla dvere, aj keď si letmo pamätáš, že si ich zamkla, potrebuješ sa uistiť? 4E2) Máš pocit, že máš málo energie od 2. stupňa ZŠ, ale nevieš, prečo ? 4E3) Máš spomalené reakcie (akoby si pomaly reagovala na situácie okolo teba)? 4E4) Keď si chodila do školy (na strednú a lebo základnú, vysokú), tak si nebola dobrá v športoch.? 4E5) Bola si často nešikovná? A ak si ty myslíš, že si nebola, tak čo hovorili ostatní, 4E6A) Ak si aj nejako priamo šikanovaná nebola, pociťovala si , ako keby sa ti ostatní smiali, ako keby si ťa ľudia nevážili, a dali ti to aj občas najavo? 4E6B) Alebo skôr to bolo v tvojej mysli, často si si myslela, že si ťa ľudia nevážia, aj keď ti niektorí z nich priamo neublížili ? 4E7A) Hovoria ti aj doma, keď robíš nejakú prácu niečo v zmysle: „Pohni si trocha života do toho? 4E7B) Vadí ti to dosť, keď ti to povedia? 4F) Myslíš si, že až častokrát sa kontroluješ, či si dobre upravená? 4G) častokrát si nechávaš veci na poslednú chvíľu, napr. utekáš často na autobus, aj keď by si tam mohla byť kľudne skôr, a nemusela by si sa hnať ? 4H) Keď máš niečo robiť, čo je pracovné, alebo inak dôležité, častokrát to necháš na poslednú chvíľu a potom ponáhľaš s tým, keď ti „prihára“ a blíži sa ten čas, aby to už bolo hotové? 4I) Keď ti niekto niečo vysvetľuje, tak ti to pomaly dochádza ? A potrebuješ to ešte raz vysvetliť, lebo si nezachytila pointu? 4J) Ak si odpovedala, že ÁNO, tak stávalo sa ti to aj pred depresiou?
5A) Mávaš aj problémy so spánkom počas depresie? 5B)Mávaš aj búšenie srdca, predtým než zaspávaš 5C) Stalo sa ti, že si sa aj zobudila v období depresie, že si sa v noci zobudila a cítila si tlkot srdca? Ak by sa to aj stalo, tak koľkokrát asi?
6A) Myslíš si, že sa ti depresia vymkla spod kontroly, ako keby to neišlo vôbec zastaviť? 6B) Myslíš si, že ti asi už nie je pomoci? Aký je tvoj vlastný osobný názor na to? 6C1) Bojíš sa toho, že to zle skončí ? 6C2) Máš z depresie taký strach, že ťa ako keby ona sama ovládala? 6D) Veríš lekárom, že by ti mohli pomôcť aj inak než liekmi? – toto je len taká otázka, čo sa týka tvojej dôvery vo vyliečenie tvojej depresie lekárom. Teraz sa tu ani nezaoberám tým, či chceš , alebo nechceš ísť lekárovi (viem, že si povedala, že nechceš, ale o tomto aj tak nebudú moje rady, aby som ťa niekam posielal, lebo ja pôjdem podľa seba, čo som ja urobil pre to bez psychológov, aby som sa z nej dostal, aj keď určité postupy vychádzajú aj z rád niekt. psychológov – spomínaný A. Ellis), ale tým, aká je tvoja viera v to, že by ťa mohli vyliečiť, ak by si k nim teoreticky aj išla.
7) Ak si premietneš tento týždeň vedela by si mi povedať, v ktoré dni si mala depresiu a akej intenzity? Chcem to len tak orientačne vedieť PON 0+++ UTO 0+++ STR 0+++ ŠTV 0+++ PIA 0+++ SOB 0+++NED 0+++
Vedľa dňa napíš, ak si ju nemala – 0, ak bola slabej intenzity +, strednej ++, vysokej +++ (napíš len tak podľa seba odhadom. To, čo tam nepatrí, odtiaľ vymaž)
8) otázky v tejto časti budú trocha komplikovanejšie :-)
8A)Hovorila si doma s niekým o svojej depresii ? 8B) Vie o tom niekto iný okrem teba vo všeobecnosti? (nemám na mysli toto fórum :-))) ) 8C) Bojíš sa veľmi toho, že ak by to niekto o tebe vedel, mohol by to proti tebe zneužiť? 8D)
pokladáš za slabosť mať depresiu? – myslím tým, či sa pokladáš za slabého človeka kvôli tomu, že máš depresiu, ak by o tom vedelo tvoje okolie 8E1) Aký je tvoj osobný-vlastný VŠEOBECNÝ (nie teraz, čo sa týka teba, ale skôr taký všeobecný pohľad, čo sa týka iných ľudí, čo majú depresiu) názor na depresiu, je to podľa teba slabosť v zmysle že je ten človek ako keby nikto, psychicky slabý a že je menejcenný a nezaujímavý pre ľudí v porovnaní s ostatnými ľuďmi, ktorí ju nemajú – čiže je to psychický stav človeka o ktorom si ty myslíš, že keď má depresiu, tak je ten človek len nula, lebo sa tom hovorí medzi ľuďmi a tým pádom to aj musí byť pravda / ...Alebo si myslíš, že depresia je ochorenie (čiže nemyslíš si, že je to niečo ako človek s nízkou hodnotou, ale je to ochorenie) ? 8E2) Ak si v predch. odpovedi uviedla, že „Depresia je psychický stav človeka o ktorom si ty myslíš, že keď on má depresiu (niekto iný, kto prežíva depresiu, alebo aj ty sama), tak je ten človek len nula, lebo sa tom hovorí medzi ľuďmi a tým pádom to aj musí byť pravda.“ , tak je to tvoj názor. Ale opýtam sa ťa: Máš niekde vo vnútri seba mierny pocit, že tí ľudia, čo kritizujú ľudí s depresiou (teraz nemyslím teba, že ty to kritizuješ, ale tí ostatní), sa aj tak mýlia, len to akosi nechceš priznať ? 8F) Stáva sa ti, že si myslíš, že je depresia aj jedno aj druhé ? (čiže je ten človek čo má depresiu menejcenný, je o ničom, je to obyčajná nula, lebo sa mu smejú ostatní a ukazujú na neho prstom a súčasne je nemocný, čiže trpí duševným ochorením) 8G) A stáva sa ti, že súčasne si myslíš v jednom momente obidve naraz a sama nevieš, čo si o tom máš myslieť? 8H1) Ak si odpovedala v 8G ÁNO, tak s ohľadom na tvoju poslednú odpoveď sa pýtam: Nevieš, čo si o tom máš myslieť, lebo v spoločnosti sa hovorí o psychickej slabosti a labilite človeka, a že si on za to môže sám a hovorí sa o tom, aký je on neschopný a pod. ? ÁNO . znamená, že Neviem, čo si mám o tom myslieť.... Ak by bola tvoja odpoveď iná ako ÁNO, tak tam daj X 8H2) Alebo v skratke povedané – Ovplyvňuje tvoj názor podľa teba to, čo sa hovorí v spoločnosti o depresívnych ľuďoch, že ide o psychicky labilných ľudí ? a 8H3) ovplyvňuje tvoj názor aj to, že sa ľudia zvyknú nad týmito ľuďmi povyšovať, hodnotiť ich v negatívnom zmysle a vysmievať sa im za to, že trpia touto chorobou? 8H4) Zhoršuje tvoj psychický stav aj to, keď sa zamyslíš nad tým, že ľudia sa povyšujú a zosmiešňujú a nechápu ľudí s depresiou ? 8I1) Čo si myslíš, že by to povedala najdôveryhodnejšia osoba, keby si mala depresiu, myslíš si že by ťa pochopila a 8I2) udržala by tajomstvo ?
9) Pocity pri depresii 9A) Ako sa cítiš, keď máš depresiu? – vlastnými slovami. Viem, že sme to tu už čiastočne preberali, ale skús teraz vlastnými slovami 9B) Cítiš nejaké tlaky na svojom tele, keď máš depresiu?, Ak áno, tak kde, v ktorej oblasti, kde ťa to ťaží? 9C) Pociťuješ taký tlak v oblasti tela, ktorá sa nazýva plexus solaris? – to je oblasť medzi rebrami, kde je brucho priložil som ti obrázok dole. 9D) Ak pociťuješ tento tlak, je to akoby sa tam chcelo niečo rozpínať? Pociťuješ tam napätie? Alebo ako to vlastne pociťuješ ? 9E) Je podľa teba toto napätie veľké? - podľa tvojho názoru
9F) Máš pocit, akoby sa v tvojom tele niečo búrilo ?, Máš pocit, ako keby tam bol nejaký vnútorný zápas, ako keby išlo niečo proti niečomu, ale ty nevieš čo ? – toto je otázka, na ktorú keď nebudeš vedieť odpovedať, tak nevadí, neodpovedaj, ale skús sa nad tým pocitom, keď budeš mať depresiu zamyslieť, máme čas :-)

Písal som tu o plexus solaris, ja sa ti priznám, že sa moc nevenujem skúmaniu vplyvu tejto oblasti na psych. stav. Ale chcel by som si to viac doplniť. Sú na to rôzne názory. Ale uviedol som to preto, lebo v tej oblasti a jej okolí som ja pociťoval takú tiaž, keď som mal depresiu. Ak chceš, môžeš si niečo prečítať z tej stránky, odkiaľ som stiahol ten obrázok Je to stránka anitram.wordpress.com . Len ťa chcem upozorniť, že môj postup nebude celkom vychádzať z toho, čo sa tam píše a nie je to nič, čo by malo súvisieť s náboženstvom, alebo taoizmom. Keď chceš, môžeš si to prečítať pre informáciu. alebo si daj do Google plexus solaris, ak ťa to bude viac zaujímať. Čo sa týka ale mňa a môjho postupu, tak ani nejde príliš o tom, aby si o tom nejako príliš vedela, ale bolo by dobré, aby so mala o tom aspoň nejaké informácie. Tiež sa niečo píše aj tu: Ale pravda je, že sa pripisuje dôležitosť tejto oblasti pri prežívaní emócií a iných zdravotných záležitostiach a že je napojená blúdivým nervom na mozog – ale ako hovorím, nie som na to odborník.
zlin.cz - tento článok som objavil len teraz na nete, myslím si, že sú tam určité veci pravdivé a mohla by si si ho prečítať. Teraz mi ani moc nejde o to, aby si všetko hneď chápala, ide len o to, aby si vedela, že existujú aj takéto informácie.

Toto, čo je tu ako posledné je predloha, kde napíšeš svoje odpovede, ak si na to trúfneš a budeš chcieť. Celé si to skopíruj do Wordu a dopíš tam vedľa toho označenia svoje odpovede, napr. 4C3) ÁNO 4C4) ÁNO... . Smelo do toho! Ak by so vyslovene nechcela odpovedať na nejakú otázku, tak daj za tým označením 0 (nula). Dúfam, že keďže si tu anonymne, tak by nemal byť problém odpovedať pravdivo :-).
1)
2A) 2B) 2C) ÁNO / NIE 2D) ÁNO / NIE 2E) ÁNO / NIE 2F) 2G) 2H)
3)
4A) 4B) 4C1) 4C2) 4C3) 4C4) 4C4A) 4C4B) 4C4C) 4C4D) 4C4E) 4C4F) 4C4G) 4C4H) 4C4I) 4C4J) 4D1) ÁNO / NIE / NEVIEM 4D2) 4D3) 4E1) 4E2) 4E3) 4E4) 4E5) 4E6A) 4E6B) 4E7A) 4E7B) 4F) 4G) 4H) 4I) ÁNO / NIE 4J)
5A) 5B) 5C)
6A) 6B) 6C1) 6C2) 6D)
7) PON (5.10. 2015) 0+++ UTO 0+++ STR 0+++ ŠTV 0+++ PIA 0+++ SOB 0+++NED (11.10.2015) 0+++
8A) 8B) ÁNO / NIE 8C) ÁNO / NIE 8D) ÁNO / NIE / NEVIEM 8E1) 8E2) 8F) 8G) ÁNO / NIE / NEVIEM 8H1) ÁNO / X 8H2) ÁNO / NIE / NEVIEM 8H3) 8H4) ÁNO /NIE 8I1) ÁNO / NIE / NEVIEM 8I2) ÁNO / NIE / NEVIEM
9A) 9B) 9C) ÁNO / NIE 9D) 9E) 9F)

Cliattsi: Tú techniku ma naučila psychologička , dokáže ma ukludniť doma popripadne mi vie nahradiť pár hodín spánku-dodá mi energiu, ale v stresových situaciach mi moc nepomáha, snažím sa z hlboka dýchať opakovať že mi je dobre ,nič sa nestane čo sa ani nestane a pritom sa stále bojím ani neviem čoho ...

Možno že potrebujem dosiahnúť nejaký \"úspech\" aby som si začal veriť .
Po maturite som sa cítil výborne , prijali ma na výšku ale tam prišli stresy. Za ten 1 semester som sa učil asi ako za všetky 4 roky na strednej dokopy ,nezvládol som hned prvý semester tak som si našiel prácu zo začiatku v pohode-konečne som mal peniaze ,ale na druhej strane už som nemal čas ísť večer von a ked sa mi niekto konečne ozve, že pome niekam tak vtedy mám nočnú alebo iba odo mňa niečo potrebuje. Ked robíš 2 roky stále to isté zavretý v hale na 3zmeny už máš toho plné zuby a možno z toho mám teraz tak zbytočné stresy/depky že nikomu nechýbam som iba duch a nechce sa mi ani nechcieť.

Cliattsi: Skúsim zájsť aspoň na jedno sedenie. To s tou knihou je dobrá rada, to by som aj mohla vyskúšať. Veľakrát mi aj pomáha, keď nastupujem do autobusu (lebo väčšinou využívam len SAD) tak sa cestou cez uličku sústredím len na lístok a nevnímam pohľady ľudí na okolo. A vďaka za rozpísanie tej relaxačnej techniky a asertívneho práva. Tú techniku vyskúšam ale trochu sa obávam toho asertívneho práva, ono je to pre mňa ťažké byť drzá, takže istý čas mi bude asi trvať kým sa naučím aj povedať nie. Ale veľmi sa mi to pozdáva a myslím, že by ma to výrazne posunulo dopredu.
Knihu od Elisa som si našla v knižnici, v pondelok si idem pre ňu a naštudujem si ju, takže veľká vďaka za odporúčanie.
Áno myslím, že prvýkrát to bude katastrofa ale postupne sa to dúfam zlepší, napríklad dnes za mnou prišla kolegyňa, že mi niekto volá a mne až zle došlo, že či už ma zháňajú ľudia ale pritom myslela len môj súkromný telefón. Takže keď už takto prudko reagujem tak očakávam, že keď prídu ľudia z vonka tak to prvé stretnutie bude neisté a nervózne. Tá technika, čo mi odporúčaš mi myslím veľmi pomôže, lebo môj problém je aj v tom, že sa prvého kontaktu s ľuďmi najskôr zľaknem a preto stúpne aj stres a tie ďalšie následky. Inak ako si to riešil, keď si vedel dopredu, že musíš komunikovať s ľuďmi? nachystal si si v duchu nejaké modelové vety, čo použiješ v prípade ak sa ťa spýta alebo ti povie niečo čo očakávaš? alebo to skôr nechávaš na náhodu?
Kolísa mi nálada to je pravda. Hlavne teraz keď som v tej novej práci a som zo všetkého taká vyplašená.
Ak ti tá technika toľko pomohla, tak ju budem určite praktikovať, pretože musím sa viac osmeliť a je super, že môžeš povedať, že sa prekonávaš. Presne, povedali mi, že za mnou môžu chodiť aj advokáti a vyhrážať sa mi, takže je dosť možné že v takých prípadoch to bude ťažké vzhľadom na to, že budem mať voči nim obrovský rešpekt, ale pokúsim sa nemyslieť hneď na to najhoršie a nejak to ustáť.
Jasné, odpisuj keď máš čas, aby som ťa moc nezaťažovala.
Tie cvičenia vyskúšam doma ale asi aj v práci, lebo niekedy ma nechávajú aj osamote dlhšie, takže si myslím, že to môžem vyskúšať aj na pracovisku ak bude kľudnejšie.
Nie, advokácií sa vyhýbam oblúkom, zastupovanie ľudí na súdoch by som asi psychicky nezvládla. Ja budem robiť viac menej len so spismi, budem rozhodovať, či su právne relevantné a keď nie tak budem žiadať od ľudí aby doložili ďalšie veci alebo ich vec zruším. Takže určite budem mať dosť konfrontácií pri tých prerušeniach a zastaveniach, preto potrebujem nejaké rady, ako sa vyrovnať s takými situáciami ako nekonfliktný introvert, keď mi príde človek, že prečo to nemôžem posunúť ďalej a prečo ma zas niečo vybavovať alebo prečo som to zastavila.
Pripravuješ stránku? A keď sa o to tak zaujímaš, neláka ťa študovať psychológiu? To Mám právo si budem asi čítať každý deň než vstúpim na pracovisko. Myslím, že keď si to zafixujem do hlavy, tak mi to dosť pomôže.
Som prvá skutočne? Tak potom som rada, že si napísal na toto fórum, lebo neviem čo by som asi bez takejto pomoci robila. Skúsim tie techniky a prečítam si tu knihu a určite ti dám vedieť po prvej komunikácií s ľuďmi :)
Tichá, áno taká som. Aj vedúca mi povedala, že moc ukecaná nie som. Neviem ako to mám od nej brať, ale moc nemám rada, keď to poznamenajú, lebo už mi aj povedali, že som ako otvorená kniha a to nie je dobré. Presne, keď spravím chybu tak si to dosť beriem.
Jasné, ďakujem, že mi toľko píšeš a pomáhaš :)

A aby som bol korektný, tak ten autogénny tréning je prevzatý zo stránky: www.dusevnezdravie.sk - Liga za duševné zdravie

Maya, inak čo sa týka tej relaxačnej techniky, tak tá najjednoduchšia je taká, že sa najskôr uvoľňujú určité časti tela, je tam zameranie sa na tiaž končatín a potom to prechádza postupne na celé telo. To by som ti odporučil ísť aspoň na 1 sedenie psychologičke, lebo ja som v živote bol len na jednom aj to s iným problémom a prvé, čo ma naučila bol práve autogénny tréning. Sadneš si na stoličku a postupne budeš uvoľňovať jednotlivé časti tela. Keď budeš robiť ten tréning, tak jej skús opísať tú techniku, čo som ja písal, lebo je založená práve na tom, že si v relaxovanom stave(inak pre priblíženie, ak čítaš nejakú knihu čo ťa zaujíma s nič ťa neruší, rovnako si v tom prípade v relaxovanom stave aj bez relaxačnej techniky! Ak máš napr. soc. fóbiu, vyskúšaj ísť do autobusu, al. električky s tým, že sústavne čítaš knihu a nedáš sa ovplyvňovať ľuďmi. Tvoj mozog bude zameraný na knihu/časopis a ľudí okolo seba nebudeš riešiť toľko a nebude narastať ani úzkosť z ľudí, ale to závisí od miery sústredenia sa výlučne na knihu).
Silu introvertov som nečítal. Ale pre teba ba mala byť dôležitejšia od toho Ellisa. Tú si môžeš vypožičať v knižnici, aj keď by sa mala ešte predávať. ide myslím o rozumové rozanalyzovanie tvojich súčasných iracion. presvedčení, ku ktorým si dospela počas života a tieto negatívne ovplyvňujú tvoje konanie a myslím, že aj pocity.

No vieš, čo práve teraz večer ma napadlo niečo čo mi už niektorí ľudia odporučili a to sú RODINNÉ KONŠTELÁIE. V tvojom prípade by malo ísť o to, že napr. ty ako právnička budeš niekoho fiktívne zastupovať , napr. oprávneného, bude tam aj že to povinný a jeho právnik. Lenže, keďže to bude len akože, tak namiesto tých druhých osôb budú iní ľudia ako ty z terapie a ty budeš medzi nimi robiť svoju robotu. Vypočuješ si kritiku na seba a budeš na ňu reagovať v tej konštelácii. neviem, možno by ti to pomohlo. Ale robí sa to myslím súkromne.

A čo sa týka techniky blokovania strachu, dávaj si pozor, lebo nie je to tak veľmi účinné, že budeš zvládať hravo každú situáciu. S tým, že sa ti bude triasť hlas radšej počítaj, lebo naozaj neviem, ako zareaguješ, chcem ťa preto dopredu upozorniť, že máš podľa mňa náročnú prácu, nevedel som totiž, že budeš niekoho obhajovať.
Je aj možné, že to nezaberie vôbec a je možné, že to zaberie len na 50%. Pri začiatku by som inak veľké úspechy nečakal. Viem, že by som ti to neželal, ale prvé razy, sú prvé razy. Ďalšia vec je, že predpokladám, že ti kolísa nálada. Vtedy je možné, že bude veľmi Ťažké niečo v úzkostnom stave, keď sa na to necítiš, niečo z toho presadiť. Určite to ber ako POMÔCKU NA prácu so strachom a nie niečo 100%-né, aj keď mne sa s tým v poslednom čase, keďže to používam dlho darí robiť také veci u takých ľudí, že ja fakt nechápem. A už ani nehovorím o tom, že poviem aj to, čo by som za normálnych okolností pri ľuďoch ani nepovedal. Začínam sa v poslednom čase dosť prekonávať. Lebo čím ťažšia stresová situácia a čím lepšie ju prekonáš, tak tým máš s technikou lepšie skúsenosti a tým lepšie sa môžeš cítiť, že si to dokázala a to ťa trošku, pripomínam, TROŠKU nakopne dopredu v tom. A tá troška je veľmi dôležitá. A všetko je o koncentrácii a uvoľnení. Ale upozorňujem ťa, v tvojom živote zrejme bude veľa ľudí, z ktorých budeš mať silný rešpekt. V tom prípade môže byť tvoj strach taký veľký, že mu nezabrániš. Lebo je to aj o konkrétnom človeku, z ktorého môžeš mať strach už len tým, že tak vyzerá, neohrozene, sebavedome a budí rešpekt aj bez toho, aby niečo vyslovil.
O tej depresii skúsim cez víkend. Dnes už mám dosť, čau!

A neviem, či si si čítala v mojich starších príspevkoch Mám právo nemyslieť na to, čo si iní myslia – pozri si tie výroky.

VEĽMI STRUČNÉ PRAVIDLÁ:
ČO SI INÍ MYSLIA JE MI UKRADNUTÉ = MÁM PRÁVO NEMYSLIEŤ NA TO, ČO SI INÍ MYSLIA.
MÁM PRÁVO ROBIŤ SI ČO CHCEM.
MÁM PRÁVO BYŤ TICHO.
MÁM PRÁVO ROBIŤ ROZHODNUTIA NEZÁVISLE OD INÝCH ĽUDÍ.
MÁM PRÁVO ODMIETNUŤ AKÚKOĽVEK POŽIADAVKU, A TO BEZ UVEDENIA DÔVODU.
MÁM PRÁVO POVEDAŤ KOMUKOĽVEK ČOKOĽVEK.
MÁM PRÁVO POŽADOVAŤ ČOKOĽVEK OD KOHOKOĽVEK, ALE NEMUSIA MI VYHOVIEŤ.
ZA SVOJE ROZHODNUTIA NESIEM JA ZODPOVEDNOSŤ, NIE ĽUDIA OKOLO MŇA, PRETO NETREBA NA TÝCHTO ĽUDÍ MYSLIEŤ, ČO BY SI ONI O TOM MYSLELI.
MÁM PRÁVO NA NIČ NEMYSLIEŤ.
MÁM PRÁVO POMÁHAŤ INÝM ĽUĎOM, IBA AK SA PRE TO SÁM ROZHODNEM.
ĽUDIA VO VŠEOBECNOSTI MA AJ TAK NEPOZNAJÚ, MÔŽU SI O MNE LEN NIEČO MYSLIEŤ, NA TO MAJÚ PRÁVO A JA MÁM PRÁVO NEMYSLIEŤ NA TO,ČO SI ONI (ASI) MYSLIA :-).
MÁM PRÁVO POVEDAŤ – NECHCEM SA S VAMI (O TOM) ROZPRÁVAŤ (BEZ UVEDENIA DÔVODU). DOVIDENIA.
MÁM PRÁVO NEVYSVETĽOVAŤ ČLOVEKU PREČO SOM POVEDAL TO, ČO SOM POVEDAL, ALEBO PREČO SOM UROBIL TO, ČO SOM UROBIL. POVIEM – NEBUDEM VÁM TO VYSVETĽOVAŤ.
MÁM PRÁVO POVEDAŤ – VIETE, MŇA TO NEZAUJÍMA.
KAŽDÝ MÁ PRÁVO MA KRITIZOVAŤ A POSUDZOVAŤ. AK SA TAK STANE, NETREBA TOMU PRISPÔSOBOVAŤ MOJE KONANIE. LEBO JE TO LEN ICH VLASTNÝ POHĽAD NA VEC, ALE JE MI TO JEDNO – JE TO ICH VÝPLOD MYSLE A ONI MI NEMÔŽU POVEDAŤ, ČO A AKO JE SPRÁVNE ROBIŤ. AK BUDEM KONAŤ PODĽA NICH, BUDEM POPIERAŤ SAMÉHO SEBA (samozrejme je možné veci prehodnotiť a svoje rozhodnutie zmeniť).
MÁM PRÁVO SA OPÝTAŤ, AK SOM NIEČOMU NEROZUMEL.
MÁM PRÁVO POVEDAŤ ČLOVEKU PO DLHOM ROZHOVORE S NÍM, ŽE MU NEPOMÔŽEM A MÁM PRÁVO BEZ VÝČITIEK OD NEHO ODÍSŤ.
MÁM PRÁVO S ČÍMKOĽVEK NESÚHLASIŤ.
MÁM PRÁVO NEODPOVEDAŤ ČLOVEKU, AK SA MA NIEČO OPÝTA.
MÁM PRÁVO NEREAGOVAŤ NA PODNETY INÝCH ĽUDÍ.
MÁM PRÁVO ZMENIŤ NÁZOR. A TO KEDYKOĽVEK.
MÁM PRÁVO ROBIŤ CHYBY ( ,AJ VY ICH MÔŽETE ROBIŤ).
MÁM PRÁVO MYSLIEŤ LEN NA SEBA.
MÁM PRÁVO NEMYSLIEŤ NA TO, AKÉ POCITY V ĽUĎOCH BUDEM VYVOLÁVAŤ, AK (IM) NIEČO POVIEM, AK ICH ODMIETNEM, AK NIEČO UROBÍM (ALEBO BUDEM ROBIŤ) , ALEBO AK SOM SA PRE NIEČO ROZHODOL (PRÍPADNE SA BUDEM ROZHODOVAŤ).
MÁM PRÁVO STÁŤ NA ULICI BEZ UVEDENIA DÔVODU.
MÁM PRÁVO SA NA KOHOKOĽVEK POZRIEŤ A MÁM PRÁVO NEMYSLIEŤ NA TO, AKÉ POCITY TO V ŇOM VYVOLÁVA A ČO SI O MNE MYSLÍ).
MÁM PRÁVO ROBIŤ NEOBVYKLÉ ROZHODNUTIA.
MÁM PRÁVO NEPOCÍTIŤ KRIVDU, AK NIEKTO NEBUDE SPOKOJNÝ SO MNOU (NAPR. S MOJIMI SLOVAMI, ROZHODNUTIAMI ALEBO ČÍMKOĽVEK, AJ S TÝM, AK SOM TOMU ČLOVEKU VÔBEC NIČ NEPOVEDAL, NEUROBIL), LEBO JE TO LEN DÔSLEDOK JEHO VNÚTORNEJ NESPOKOJNOSTI SO MNOU A MŇA SA TO NETÝKA.
MÁM PRÁVO JASNE SA VYJADRIŤ, PREČO SOM UROBIL, ČO SOM UROBIL, ALEBO POVEDAL, ČO SOM POVEDAL.
MÁM PRÁVO SI DOBRE ROZMYSLIEŤ PREDTÝM, NEŽ UROBÍM AKÉKOĽVEK ROZHODNUTIE.
MÁM PRÁVO POVEDAŤ –JA NEVIEM /NIE.
MAM PRÁVO, ABY SOM SI CHRÁNIL SVOJE ZDRAVIE.
MÁM PRÁVO NEPONÚKNUŤ ALTERNATÍVNE RIEŠENIE, ABY SOM USPOKOJIL TOHO, KOHO POŽIADAVKU SOM ODMIETOL.
MÁM PRÁVO NEPONÚKAŤ ŽIADNE VÝHOVORKY OSPRAVEDLŇUJÚCE MOJE KONANIE.
MÁM PRÁVO SA SMIAŤ NA ČOMKOĽVEK A KEDYKOĽVEK.
Treba aj na to myslieť a vytlač si to na papier, lepšie je odľa mňa rozložiť na 2 strany jednej A4-ky písmom Times New Roman. Ak ti tam niečo chýby môžeš si tam niečo pridať, ak chceš. Čítaj si to a ak s tým súhlasíš, tak to prijmi do svojej mysle, použi aj v tej stresovej situácii, opisoval som to dávnejšie v starších mojich príspevkoch v iných témach, ak si si to pozrela. Znova opakujem, je dôležité, aby si vedel, že ty máš právo na to a to, ale nebudem to zas rozpisovať....:-)

A aby si nepovedala, že tu máš toho málo, pozrel som ti orientačne relaxačné cvičenie, ktoré je podobné tomu, čo bolo u psychologa:

Autogénny tréning
Pripravíme sa na autogénny tréning/voľne sa posadíme/,myšlienky necháme doznieť a sústredíme sa len na túto činnosť. Okolité zvuky nebudeme vnímať, nevadia nám, počúvame len hlas, ktorý nám navodzuje autogénny tréning.
Sme kľudní, uvoľnení po celom tele sa nám postupne rozlieva príjemné uvoľnenie, napätia zo svalov sa nám postupne vytráca, sme úplne uvoľnení.
Sústredíme sa na tiaž v pravej ruke…pravá ruka je ťažká, ťažká…ťažká pravá ruka…ťažké rameno…ťažké predlaktie…ťažká ruka, spočíva bezvládne na podložke…cítime tiaž v celej pravej ruke.
Tiaž prechádza i do ľavej…ľavá ruka nám postupne oťažieva od ramena až po končeky prstov.
Obe ruky máme ťažké… uvedomujeme si, ako nám bezvládne spočívajú na podložke…tiaž v oboch rukách…tiaž z oboch rúk prechádza postupne do nôh ťažké obe nohy ,nohy nám tlačia na podložku…uvedomujeme si ich váhu…nohy máme ťažké…bezvládne ťažké ako z olova.
Tiaž prechádza do celého nášho tela…telo je ťažké…príjemné uvoľnené cítime príjemné uvoľnenie celého tela… uvoľnenie ako pred spánkom.
Do pravej ruky nám vchádza teplo…sústreďujeme sa na teplo v pravej ruke cítime ako sa nám cievy rozširujú, cítime ako nám prúdi teplo do ramena až po končeky prstov…Teplo sa prelieva i do ľavej ruky…teplo v ľavej ruke…obe ruky sú teplé…teplé… príjemné prehriate cítime teplo v oboch rukách.
Teplo sa rozlieva i do oboch našich nôh, nohy sa nám prehrievajú..sú teplé, cítime teplo … teplo v nohách…teplo v rukách…teplo v celom tele…Cítime teplo v celom svojom tele…máme pocit akoby sme boli na lúke zaliatej slnkom…
Je nám dobre…máme príjemný pocit uvoľnenia…prehriatia..
Máme pokojný uvoľnený dych…dych mám kľudný…pravidelný…vnímame a uvedomujeme si, ako sa nám pravidelne dýcha, svoj dych sa nesnažíme ničím ovplyvniť, len kľudne dýchame… vnímame svoj pravidelný a pokojný dych…dýchame hlboko, pravidelne… Pri výdychu nám do oblasti brucha prúdi teplo… príjemné teplo sa nám rozlieva v dutine brušnej príjemné teplo v oblasti brucha…celá brušná dutina je príjemne prehriata…teplo, príjemné teplo v bruchu …
Čelo máme chladné…chladné čelo…akoby sa nám ho dotkol príjemný vánok…chladné čelo… Okolo čela nám povieva vánok…príjemne nás ofukuje…
Sme úplne uvoľnení, celým telom vnímame príjemné uvoľnenie….vnímame tiaž…vnímame teplo, uvoľnenie … sme uvoľnení….kľudní…..pokojní….dýcha sa nám kľudne..
Badateľne vnímame kľud…vnímame pokoj….pokoj….pohodu celého tela..
Kto má svoju individuálnu formulku niekoľkokrát si ju v duchu zopakuje, zostávame kľudní, príjemne uvoľnení …
A pripravíme sa k ukončeniu autogénneho tréningu, zhlboka sa nadýchneme, vydýchneme Otvoríme oči a prudko si zacvičíme.

JA: Ešte doplním, že po takomto cvičení je dobré si povytriasať ruky aj nohy , aby ste sa dostali z toho stavu totálnej uvoľnenosti – čiže aby ste sa viacej prebrali k životu, ale boli pri tom zbavení tých myšlienok, ktoré vás ťažili pred tým, ako ste išli cvičiť a mali by ste mať čistejšiu hlavu.
Ak to chceš robiť, tak to rob doma v pokoji, aby ťa nikto nerušil. Dá sa povedať, že by si sa mala od tohto odraziť a potom to v praxi rýchlo zredukuješ tak, aby si sa rýchlejšie uvoľnila a začala pracovať so stresom. Po čase sa ti nástup relaxácie urýchli, lebo si zvykneš. Ale všetko závisí aj od tvojej nálady, schopnosti koncentrácie, od človeka, s ktorým si konfrontovaná atď., a môže sa stať, že sa ti to nepodarí , alebo sa ti to nepodarí tak, ako by si chcela. Na relaxáciu, ktorú budeš cvičiť doma, je dobré zavrieť oči to totiž pomáha zredukovať okolité vplyvy na minimum. A nezabúdaj zhlboka dýchať. často sa ti stane, že pri strese si ani neuvedomíš, ako plytko dýchaš. Takže ty budeš zastupovať ľudí na súdoch ???

Uvedené rady, ktoré som ti sem dal, sú z mojej pripravovanej stránky venovanej tejto téme, už mala byť dávno spustená, ale nemôžem sa odvážiť, lebo som stále kritický voči tomu a chcem pridávať aj zdroje informácií, lebo tá technika vychádza z určitých poznatkov psychológie. A pozri si aj to Mám právo, lebo z toho bude (mala by) vychádzať tvoja komunikácia s tým človekom, kde by mohol prepuknúť stres, ale aj s inými ľuďmi. Je to teda podstatná vec na vedenie rozhovoru. Inak si prvý človek, čo to chce aplikovať v profesionálnej praxi a dal mi to takto najavo. A to som rád, ale je tam aj moja zodpovednosť :-)))) Tak to fakt neviem, ale priprav sa na neúspechy(nebuď z nich sklamaná), budem rád, ak mi pošleš odozvu. Odporúčam to trénovať napr. aj na iných miestach, ako na súde a postupne, aby si si zvykla. Ešte ti cez víkend napíšem iný príklad. Ty by si si to mohla overiť aj v bežnom živote, lebo aj tam reaguješ úzkostne, tichým hláskom, ak chceš niečo povedať, vybaviť (aspoň to predpokladám, ak áno, tak si taká ako aj ja :-))). Bojíš sa totiž urobiť chybu)

O tej depresii skúsim cez víkend. Dnes už mám dosť, čau!
Mario a ja dúfam, že čítaš, ak ty, lebo je to aj pre teba :-))

Naty63 len kde ich nájsť ...