Ahojte ,vie mi niekto pomôcť ohľadom sociofobie ?
Ked som s rodinou je všetko v pohode ale ked si mám niečo vypýtať v reštauracii alebo vidím veľa neznámich ľudí tak sa celý roztrasiem ,srdce mi ide na plné obrátky a najradšej by som niekde utiekol ... u doktora tiež a ked mi ide merať tlak už sa smejem lebo viem že bude vysoký a potom ma dopuje s liekmi.
A to isté sa mi stava v práci stačí že vedúci prejde okolo mňa a ja sa hned roztrasiem .
V poslednej dobe sa to zhoršuje lebo nemám ako vypnúť moj celý kolobeh je práca,doma pozriem nejaký serial , isť spať ... a ešte robím na zmeny tak mi moc času nezostáva a cez vikend nemám poriadne čo robiť . Sem-tam vybehnem niekde do baru ale vždy si tam pripadám ako 5koleso u voza , z kamarátov sa stali známi a vlastne si už nemáme ani čo povedať a ked vidim na FB kde všade chodia a ja sedím doma vie ma to iba rozčúliť .Chýba mi proste partia a kedže som odmalička hanblivec ťažko si niekoho najdem ...
Potom sa uzatváram do seba hladam na sebe chyby a robím si okolo seba neviditelné steny.
Ako sa zbaviť strachu?
Však práve preto zvažujem, či som si vybrala dobrú oblasť. Dosť o tom pochybujem, pretože ma to aj prestáva baviť, radšej by som robila len v nejakom kancli.
Áno to si vystihol, pretože som dosť aj empatická, takže mi aj záleží na tom aby bol klient spokojný.
O komunikácií som si naštudovala málo na internete, ale dobrá poznámka, skúsim pohľadať ešte nejaké knihy.
Tak moja depresia trvá roky a v poslednom roku je to horšie, hej doslova až kritická beznádej.
Už dlhodobo riešim, či pôjdem k psychológovi a nie nebola som, vyhýbam sa mu hlavne z toho dôvodu, že to zistí moja rodina a to skutočne nechcem. A po druhé som už taká precitlivená, že keď mám len niečo o sebe hovoriť tak mi je doplaču, takže u psychológa by som pravdepodobne ani nevošla do kancelárie a rozplakala by som sa. Naozaj je to s tou precitlivenosťou zlé. Aj si spomínam, že v škole nás navštívila psychiatrička a hovorila o depresií a tak to na mňa sedelo, že som celá očervenela a pred celou triedou sa mi začalo hrozne zle dýchať. Bol to hrozný zážitok odvtedy som sa bála každej hodiny.
Inak s tým iným zmýšľaním na svet aj súhlasím, pretože som to tiež skúšala ale vždy som sa vrátila k tomu svojmu. NA všetko ti odpoviem áno. Presne tak to cítim. Hlavne to, že som na tomto svete dosť zbytočná, nič neviem, na nič nemám talent, skrátka stratená existencia. Taký postoj mám aj ja, takže ak ho zmením tak sa mi uľaví? Teda pomohlo ti to dosť?
Radosť zo života nemám žiadnu, takže si nemyslím, že by mi to viac ublížilo.
Ide o to, že ja by som aj chcela robiť s ľuďmi, keď som brigádovala v call centre tak mi ani nevadilo telefonovať s ľudmi ako to, že na mňa vedúci tlačili aby som starým ľudom predávala veci, ktoré nechcú a nepotrebujú, preto som tam aj skončila, lebo som ľudí chápala, že nič nechcú a hovor som bez prehovárania ukončila a to sa vyšším nepáčilo. Takže ja by som aj chcela komunikovať s ľudmi ale ide o to, že pri práve ide skôr o "hádku". Každá strana si chce presadiť svoje a z tohto mám obavy. Či budem vedieť reagovať na námietku, či ma napadnú zákony ktorými sa treba obhájiť a tak. Bojím sa, že sa pri tomto znemožním a povedia, že som neschopná, že nič neviem a tak.
Dobre, skúsim sa viac tešiť aj z maličkých úspechov ako z nepodarkov. Je pravda, že viac sa vraciam k tomu negatívnemu ako pozitívnemu z minulosti.
Ďakujem za relaxačnú techniku, skúsim to využívať a viem, že aj dnes keď som hovorila s vedúcou tak sa mi začal z ničoho nič triasť hlas a bolo mi akoby do plaču a napadlo ma usmiať sa a potom to už bolo oveľa lepšie. Tak som si povedala, že sa musím uvoľniť.
Áno takže princíp je nerozoberať čo sa stane. Čo sa stane sa stane a hotovo. Neviem, či budem mať odvahu povedať klientovi, že som neistá. Bojím sa aby to nevyužil vo svoj prospech a nezačal mi diktovať ako mám čo robiť.
Takže mi odporúčaš navštíviť psychológa. Porozmýšľam nad tým, lebo podľa mňa aspoň jedno sedenie potrebujem, len nemám na to odvahu ako som už písala vyššie.
Pozriem na to a tú knihu Silu introvertov si čítal? Je tam niečo čo mi pomôže, či len rozoberá pocity introvertov?
Mi Ha Ne: dobré rady, skúsim menej myslieť na dôsledky, a viac sa sústrediť len na prítomnosť. Dobre vyskúšam a dám ti vedieť.
mna strach opustil az pri nastupe do terajsej prace :-) chce to stretavat sa s tymi spravnymi ludmi
Nevedel som, že sa jedná až o takúto prácu. Právo. Ak som ti vety spomínala obrazovku, tak nemusíš si vlastne ani prestavovať tú obrazovku, ale iba tak letmo taký obraz taj situácie. Nemám to ale moc odskúšané tak často, ako by si to asi ty používala.
Ešte ti poradím aj niečo v komnikácii, nie som na to žiadny odborník, ale napadlo ma toto, napr. príde klient a povie ti, čo chce. Tak je podľa mňa dobré povedať (to mal len tak napadlo, nemusíš to brať vážne) - "Dobre. Pozrieme sa na to." Keď toto povieš, tak ten klient podľa mňa nadobudne taký väčší pocit pohody a vyvoláš týmito slovami v ňom také dúfanie, alebo nastavíš jeho myslenie na to, že "No dobre, som rád, že sa tým zaoberá". Lebo klient by mohol byť v napätí, či už ho riešiš. Neviem, či som nenapísal totálnu blbosť. Ale keďže si citlivý človek, tak, ako ja, tak predpokladám, že tie tvoje pocity do určitej miery vychádzajú z toho , či si myslíš, že je klient uistený o tom, že sa pre neho niečo robí.
Odporúčam to byť aj úprimná, keď bude vec trvať dlhšie, neboj sa mu povedať: Viete čo, bude to ale trvať X hodín a pod. Ale to vás asi v škole učili. Predpokladám, že si si naštudovala aj veľa vecí o komunikácii, ako komunikovať.
Ešte ti poviem, že ja som sa zbavil depresií,(definoval som to ako dlhodobejší SMÚTOK, ktorý trvá aj min 2 týždne, pocity beznádeje).
Tu by som sa ťa opýtal, či si bola z depresiami u psychológa. Ak áno, čo ti povedal???
Mne sa podarilo z depresií dostať. Vieš v čom bol problém? škoda,že to neviem presne, ale celkovo postoj k životu. Mávaš také pocity veľkej dôležitosti oproti ostatným ľuďom? Myslíš si, že ľudia ti len ubližujú? Že tento svet je zlý? Že tento svet patrí len tým, čo majú peniaze? Že si neschopná? Že nič nedokážeš poriadne urobiť? Že nie si pekná? že na to, aby si bola ne tomto svete spokojná, potrebuješ veľa peňazí? Závidíš ostatným ľuďom a pri tom možno ani sama nevieš prečo? STÁLE SA TI V HLAVE ŽENÚ MYŠLIENKY, KTORÝCH SA NEDÁ ZBAVIŤ A KTORÉ ŤA VYČERPÁVAJÚ (napr. niektoré z tých vyššie vymenovaných)?
Súhlasíš aspoň s jednou otázkou, že je pravda u teba ? Ale odpovedaj naozaj úprimne, netvár sa, že ty nechceš nikomu nič zle. Lebo ja som na sebe zistil, že aj keď vedome hovorím, že ja nič, ja chcem všetkým dobre, tak v minulosti som (čiastočne aj teraz) bol vnútorne namierený dosť voči okolitému svetu, aký je zlý - ale k tomu som sa dostal až po SKUTOČNOM HLBŠOM analyzovaní svojich pocitov, prečo ich skutočne mám. Príčina bola len jedna - ja sám som nebol spokojný sám so sebou a myslel som si, že som mal byť už úplne niekde inde, než som bol a pozeral som sa na to, kde všade sú moji vrstevníci a kde som ešte len ja. Ja som sa videl, že nie som nikde a keďže je to už tak dlho, tak to celé (napr. ten život vo všeobecnosti) nemá význam. Preto som mal aj taký postoj k životu.
Ešte som ťa chcel varovať, čo sa týka tej mojej techniky. Celé sa to zakladá na psychol. poznatkoch, dá sa povedať, ale ten strach je určit naviazaný aj na emócie a emócia je aj radosť. (Opakom radosti je zrejme smútok). Pomocou tohto blokovania strachu, ak sa nad tým zamyslím, tak nechcem ti to tu predkladať ako super recept, lebo sú aj iné prístupy. Len sa bojím trochu toho, aby ti to neublížilo, aby ti to náhodou neurobilo nejakú emocionálnu otupenosť, alebo neviem, ako by som to nazval. Neviem, či to môže znížiť prežívanie emócií, ako je napr. radosť zo života. Ja som sa síce zbavil depresií, ale ako keby mi hýbala tá radosť do života. žijem taký ako keby priemerný, málo citovo zafarberný život, ako keby som ani nemal radosť z neho. Hľadám príčiny tohto stavu. Viem, že som sa podobne cítil aj pred používaním týchto techník, tak to môže byť aj iný vplyv, možno niečo z detstva. Ale má, pocit, že som vedome blokoval pocity smútku a strachu aj z ľudí, tak nemôžem vylúčiť, že to mohlo urobiť niečo na úrovni mozgu. Lebo práve ten mozog riadi stresovú situáciu na základe tvojich predchádzajúcich skúseností s ľuďmi povedzme automaticky hneď na to, ako si ty už čo i len spomenieš na situáciu, do ktorej ideš a tvoj mozog to spoj s niektorými tvojimi predch. zážitkami, v ktorých si mala strach, tak začne stimulovať hormóny a nastane okamžite stres.
Vôbec som ale neštudoval ako to dopadne, keď ty ako človek, sa chceš vedome rozhodnúť, že nielenže nebudeš silou mysle myslieť na to najhoršie, ale vložíš do toho aj SVOJE OČAKÁVANIA - "DOPADNE TO NEJAKO"(to, čo som spomínal, tak neviem fakt, ako to ten mozog zaznamená a čo z toho vyvodí pre teba, pretože všetko by sa to malo, aj s tvojím novým prístupom aj s tvojím novým emočným nábojom v tom okamihu ukladať do podvedomia. A keďže je to niečo nové a dokonca mix tvojich nových myšlienok so starým obrazom tvojho strachu, ktorý sa vynára, tak fakt si nedokážem predstaviť, ako to ovplyvní človeka do budúcnosti. Ale ak sa ti podarí pomocou techniky aj keď enší úspeh, zapamätaj si to(že si uspela), ale nech ti nestúpa sebavedomie (to je tiež treba kontrolovať), lebo sa ti môže stať, že dopadneš tak, zle, ako by si ani nečakala. Vždy prístup - Nejako to dopadne, a ak to nebude podľa tvojich predstáv, môžeš na to aj radšej nemyslieť,čo sa stalo, nepreberať to moc v hlave, v krátkosti sa nad tým zamyslieť, trošku zanalyzovať a ideš ďalej...netreba sa moc vracať do minulosti, ak je moc negatívna.
Ak stretnem nejakého odborníka osobne budem mu musieť položiť tú otázku ohľadom techniky. Ale predpokladám, že to ešte nie je dostatočne preskúmamé.
Inak, veľmi dôležitá a podstatná vec pri tejto technike a zdôrazňujú to aj psyhológovia, je RELAXAČNÁ TECHNIKA. A k budeš aj ty v strese, tak si všimni, ako sa ti zle dýcha. Musíš sa koncentrovať na to, aby si zhlboka a podľa možnosti bez problémov mohla voľne dýchať. Ak sa budeš na to vedome sústrediť tak, ako som to tu ja inde opisoval, tak to znižuje stres samo o sebe. Ak ťa budú napadať katastrofické myšlienky typu: "To nezvládnem, Zosmiešnim sa", tak táto myšlienka automaticky zvyšuje stresovú reakciu. Preto na to netreba myslieť a myslieť skorej na to "Dopadne to nejako" A ak by to dopadlo aj tak, že by si sa červenala, tak si treba povedať:Dopadlo to takto a hotovo. Skús aj ty, keď budeš robiť to právo povedať tomu, kom radíš, že "Prepáčte, ale viem byť niekedy aj nervózna.", keď sa ti bude triasť hlas. On ti povie, "Ale viete čo, mne to vôbec nevadí, nemusíte si robiť starosti, stáva sa to. Ty si v tom momente uvedom, že ťa naozaj chápe, nepochybuj v tom momente o tom, že ťa nechápe, uver tomu, zafixuj si to v hlave a z toho pocitu aj vychádzaj (lebo si citlivý človek, mala by si mať dobý pocit, je to pre teba smerodajné z tvojej prirodzenosti), usmej sa a uvidíš, že sa aj sama viac upokojíš a klesne aj tvoj stres. Preto je dôležité priznať si pred iným, že máš trému. To ti len prospeje, nikto nie sme bez chyby - každý to vie, len to treba povedať, ak to uznáš za vhodné.
Inak, ak chceš pracovať ako profík právnik, kde ja predpokladám, že to budeš používať častejšie, radšej by som kontaktoval psychológa.
Alternatíva by možno bola v použití nejakého prístroja, myslím že sa to volá biofeedback, alebo neurofeedback. Treba to pozrieť, vraj to funguj aj pri soc. fóbii. Lenže veľmi rád by som vedel ako.
Mário, to sú rady aj pre teba.
Ešte jedno video na TEDx je, keď hovorí Susan Cain o introvertoch (napísala knihu Sila introvertov)
Menej premýšľaj nad dôsledkami toho čo povieš alebo urobíš. Nepremýšľaj v tomto vôbec, uvedom si že sa ti nič nemôže stať a netráp sa tým čo tým vyvoláš na opačnej strane. Keď niekto kričí krič aj ty ak niekto útočí útoč dva krát opakuj a keď použiješ inteligenciu budeš mať na vrch. ak chceš začni pomaly, pusti si skype alebo nejaký chatroulet komunikuj s ľuďmi. nájdeš tam aj takých čo výhradne oplývajú drzosťou. nepremýšľaj a hneď reaguj. pri najhoršom prepneš na iného magora. A ktovie možno na milú slečnu. Daj potom vedieť tvoju skúsenosť na citaj.hatala@gmail.com
Cliattsi: Aha, možno to blokovanie skúsim. No, myslím, že vzhľadom na moju povahu ťa asi dosť prekvapí, že mojím odborom je právo. Tých speakerov pozriem, ale čo ma v priamom kontakte s ľuďmi najviac znervózňuje je, keď na mňa priamo pozerajú. Potom očerveniem, začnem koktať a prepadne ma taká panika, že to neviem ani vysvetliť. Pokiaľ by sa pri komunikácií so mnou napr. hrabali v taške tak by som nemala problém, ale ak ma počúvajú a hodnotia každé moje slovo (doslova mi "visia na perách") tak ma to fakt znervózni. To s tým príkladom je dobrá rada, lebo mám kolegyňu, ktorú obdivujem a pri nej si hovorím, že chcem taká byť, že chcem komunikovať s ľuďmi tak ako ona.
Som citlivá, to si trafil. Skôr by som povedala, že až precitlivená v poslednom čase (asi rok) sa to už nedá vydržať. A snažím sa to zmeniť, ale mám pocit, že je to čoraz horšie. Rania ma aj také poznámky, nad ktorými sa nik ani len nepozastaví.
Ďakujem za príklad, pochopila som, čo sa mi snažíš povedať aj tým príkladom. Skúsim nemyslieť na následky a viac konať tak ako by som mala a riešiť následky až keď naozaj nastanú. Možno by sa spamätal a s ospravedlnením by mi vydal a nič by sa nestalo. Zľakla som sa následkoch, tak som sa nechala okradnúť.
Dávaš mi dobré rady, na to som sa tak nepozerala. Skúsim na to myslieť aj keď príde na rad komunikácia s klientmi. Dúfam, že nespanikárim a podarí sa mi ovládnuť myseľ, aby som nemyslela na zosmiešnenie a iné katastrofálne následky.
Pozriem si to, a skúsim sa tvojimi odporúčaniami riadiť.
S chuťou do života to mám rovnako a trpím už dlhodobo depresiami, takže skúsim prečítať aj knihu, ktorú odporúčaš. Momentálne čítam knihu Bludy, tak som zvedavá kam ma posunie.
Mayaaaa, ja používam niečo ako vedomé blokovanie strachu. Keď ten strach prichádza, snažím sa nemyslieť na to, čo najhoršie sa stane. V akej oblasti pracuješ?
Je tiež podľa mňa dôležité, aby si si pozrela na nete nejakých speakrov, ako prezentujú svoje myšlienky, ako hovoria to, čo chcú aj s ohľadom na to, že to publikum povedzme nebude čakať, To by ti mohlo aj pomôcť pri tom povedať človeku to, čo chceš a čiastočne aj v tom, ako reagovať na to, ak ti niekto v živote urobí to, čo by si si neželala /napr. zle ti vydá/.
Pozri si napr. www.ted.com , kde hovorí žena o téme úzkosti u zvierat. ako by sa to dalo uplatniť pri ľuďoch. A stiahni si to s titulkami . Pozri si aj iné vystúpenia a pozoruj tých ľudí, ako to robia. Mário, to je aj pre teba. Títo ľudia totiž nepozerajú príliš na následky toho, čo oni hovoria. Možno ich pochopia a možno nie tí, čo ich počúvajú. Tu sa naučíš podľa toho prezentovať, čo si myslíš v praktickom živote, možno ti to pomôže. Povedz si, aj ja by som taká chcel byť, aj ja by som chcela vyjadriť to, čo chcem a choď si za tým. Vždy je pre mňa dôležité nasledovať ľudí, ktorí robia veci tak, ako chcú a snažím sa ich mať za príklad. Lebo svojím konaním mi umožnia urobiť si o sebe obraz toho, čo by som ja mohol dokázať.
Keď ti on zle vydal, tak tvoja myseľ vyvolá v tebe obraz strachu, pretože je nastavená na to, že v minulosti si v mnohých situáciách, ked si chcela niečo, čo sa nebude druhému páčiť možno aj plakala a niekto sa ti začal smiať za to a ty si to vyhodnotila ako negatívne pre teba. Si zrejme citlivý človek. Tak radšej nejdeš do toho rizika, lebo tvoj mozog vyvolá stres, keď pomyslíš na to, čo všetko zlé by sa ti mohlo potom stať.
To, čo tu ja prezentujem, je nemyslenie na tú situáciu, že dopadne pre teba zle.
Teraz ti poviem, čo by som ja urobil pri tej situácii s pizzou. Vydal by mi zle. V tom momente by mi zrejme hneď pri pomyslení na to, že by som to od neho vypýtal tie drobné trochu stúpol tlak, začala by prebiehať stresová situácia. Je veľmi dôležité v tomto okamihu ignorovať toto a zamerať sa na toto- Povedať si v mysli a myslieť len na toto: IDEM HO UPOZORNIT NA TO, ŽE MI VYDAL ZLE A POVIEM MU? ČI BY MI MOHOL VRÁTIŤ TEN ROZDIEL. ČIže pozriem sa na neho, zrejme tam aj nejaké napätie bude, ale predstav si v mysli ako keby si mala neviem, ako by som to pomenoval, taký obdĺžnik, ako je monitor na notebooku a predstav si, že tam je obrázok toho, že si pýtaš od neho ten rozdiel, ale pri tom nemyslíš na dôsledky toho, čo sa stane. Vieš, zle sa mi to takto vysvetľiuje, ale je to v podstate vizualizácia. Vôbec nerieš to, čo by sa ti mohlo stať. Môžu sa ti stať 2 veci:
1. urobí to - je to pravdepodobnejšie, v záujme záklazníka a určite to urobil viackrát, lebo pizzéri to zvyknú robiť a uvedomujú si to.
2. neurobí to. Je to menej pravdepodobné, lebo ide aj o neho, ak by to neurobil, mohla by si sa sťažovať na neho vo firme a jeho by to mohlo stáť miesto. Ale môže aj naliehať na to, že on chybu neurobil, že ty si sa pomýlila. V tom prípade povedz: "Ja viem, že ste mi vydali zle, nechcem sa vás dotknúť, ale dnes som cez vás nakupoval na posledy (a je možné, že dám o vás vedieť vašej firme, ako ste mi vydali(. On môže povedať: "Ale aj tak som vám vydal dobre" Potom mu povedz : "No dobre, poviem im, že síce aj keď ste mi vydali zle, povedali ste mi, že si myslíte, že ste mi vydali zle. Ale napriek tomu poviem vášmu vedúcemu, že u vás si už kvôli tomuto objednávať pizzu nebudem"
Ak si myslíš, že to, čo som tu napísal, je nemožné povedať, skús sa pripraviť na tú situáciu. Príliš moc sa nepripravuj, len tak letmo si to naštuduj. A pri tom, ako to budeš hovoriť, NEMYSLI NA TO, ČO VŠETKO ZLÉ SA TI MOŽE STAŤ. MYSLI NA TO V TOMTO DUCHU: "NEJAKO TO DOPADNE". Ja fungujem na tom takto s prístupe k situáciám, ktoré by mi mohli vyvolať strach. A vtedy si často dovolím aj to, čo by som si za tých okolností, keď ma ovplyvňuje strach z odmietnutia nedovolil
Môžeš to skúsiť uplatniť aj pri klientoch.
Ešte dôležitá poznámka: Nemôžem sa ti zaručiť za to, že by tento prístup bol 100% taký, že by nemohol v negatívnom zmysle ovplyvniť tvoje psychické zdravie. Lebo ja ako keby nemám moc chuti do života, ale neviem, v čom je problém, či je to kvôli tomuto prístupu, lebo zdá sa mi, že som to mal aj predtým. Veľmi ťažko sa mi to skúma.
Tiež je veľmi dôležité dýchanie- pozri si moje príspevky nielen z tejto témy, dole máš odkazy na moje príspevky pod časom príspevku 04.10.15 11:56 si nájdi, čo všetko som napísal,aby si vedela, z čoho ja vychádzam. Treba si to aj v rámci príspevkov rozklikať tie stránky, ktoré uvádzam v tých príspevkoch, ak chceš poznať môj prístup.
Tiež neviem, či mávaš aj depresie, alebo či pociťuješ smútok, nechuť do života. Spomínam často aj knihu A. Ellis - Racionálně emoční behaviorální terapie, ktorá ti umožní vyznať sa vo svojich iracion. presvedčeniach typu napr: Všetci ľudia sú zlí, alebo Ja som obyčajná nula, alebo ....už nebudem vymýšľať :-))
MÁRIO
Podľa mňa je skutočná inteligencia vedieť si poradiť s niečim novým ,aj otec mi vždy hovorí môžeš byť aj hlúpi ,len si musíš vedieť poradiť.
- ja som ti to povedal pre to, nie pre to, aby so bol strašne múdry, ani ja nie som moc mudry, ide o to, čo povedal tvoj otec, aby si si vedel poradiť a aby si vedel, prečo máš problém, a vedieť rozobrať to, prečo máš sociál. fóbiu, čo bolo na začiatku, aké situácie to spôsobili, ako to ovplyvnilo tvoj život a aby si vedel aj ty so sebou vedome pracovať na tom, aby si sa toho mohol zbaviť. Jeden príklad som načrtol aj Majke. A pozri si aj ty TEDx, aby si vedel, ako ľudia prezentujú to, čo si myslia. Ja som taký kedysi chcel byť a predstav si, teraz začínam niektorým cudzím ľuďom, ktorých stretnem hovoriť o svojich problémoch a stalo sa mi, že som spomenul aj soc. fóbiu. Vieš, a to pokladám za úspech. Kedysi som mal strach písať na tento portál zo strachu pred posudzovaním ľudmi, ktorí budú čítať to, čo tu píšem. Povedal by som, že existuje pár ľudí so sociálnou fóbiou, ktorí čítajú to, čo tu píšem, ale nepridajú reakciu, lebo sa boja toho, že ich bude niekto hodnotiť tak, ako ja pred rokmi.
Majka aj Mário, pozrite si aj o ASERTÍVNYCH PRÁVACH.
sob rudolf ohľadom toho stretávania s extrovertmi/introvermi na to mám 2 teorie.
1. Na veľa ľudí platí že s akými ľudmi si , takou osobou sa stávaš Niekedy stačí jedna silná osobnosť dokáže zmeniť všetkých okolo seba.
2. Je taký vtip že kedy sa poteší najmenší človek na svete ? Keď stretne ešte menšieho :D
Ked si vezmeš debatu 2 extrovertov tak vždy musí jeden z nich ustúpiť čiže sa utiahnuť a to isté u introvertoch. Vždy je niekto viac utiahnutý alebo menej a začne konverzáciu a postupne nadobúda sebaistotu.
Cliattsi:Zaujímalo by ma, či sa považuješ za inteligentného človeka, či máš analytické myslenie.
Za inteligentného sa považujem teda podľa toho čo myslíš pod pojmom inteligencia.Napr. v škole ťa nehodnotia podľa inteligencie ale viac menej podla snahy , mne vždy stačilo zapamätať si čo povedali učiteľ/učiteľka na hodine alebo spolužiaci pri odpovedi a bol som naučený .Čo sa týka zručností a umenia tam mi z hora veľa talentu nenadelili.
Podľa mňa je skutočná inteligencia vedieť si poradiť s niečim novým ,aj otec mi vždy hovorí môžeš byť aj hlúpi ,len si musíš vedieť poradiť.
Práve som sa chystala založiť podobnú tému. Môj problém so sociálnou fóbiou spočíva ešte v tom, že radšej urobím chybu len aby som sa daného človeka zbavila. Vysvetlím na príklade, objednám si obed do práce a chlapík mi zle vyráta sumu a zle mi vydá. Ako introvertke sa mi s ním nechce naťahovať tak to neriešim. A to ma štve, extrovert by si nenechal ujsť ani cent. Neviem, či aj vy ste na tom podobne alebo nie. Momentálne som aj nastúpila do novej práce (ako čerstvá absolventka, som fakt šťastná, že som vôbec niečo našla) a o nejaké mesiace ma čaká priamy kontakt s klientmi. A to ma trápi už niekoľko týždňov, pretože sa bojím, čo bude. Bojím sa, že sa mi bude triasť hlas a tým sa znemožním, bojím sa, že zvýšia hlas a ja sa rozplačem, pretože väčšinou vraj chodia nahnevaní. Nechcem takto reagovať. Mám skutočné obavy, že to nezvládnem a že ma kvôli tomu vyhodia. Nemáte nejaké tipy ako v týchto situáciach reagovať? Alebo na čo myslieť, aby som sa nezosypala? Ďakujem.
A s nejakým stretnutím introvertov by som aj súhlasila, bolo by fajn stretnúť niekoho podobného, v práci mám len extrovertov a je to ťažké.