Ako sa zbaviť strachu?

Mesačný princ, díky za príbeh, zas by som to chcel prečítať, keď bude čas.

MAJA- len v krátkosti. tie moje rady mi pomohli, ale hlavne vtedy, keď som pracoval už s urč. pocitmi, ktoré podľa mňa vyvolávali depresiu - tam sme sa ešte nedostali. Ale toto by ti mohlo pomôcť, ale pôjde to veľmi veľmi pomaly. čiže za tým je ešte niečo, čo budem musieť aj s tebou nájsť, čo spôsobuje tú depresiu.

Myslím si, že nie sú to negat. presvedčenia, lebo ja sám si pamätám, že som ich mal, ale depresiu som veru nemal, tá prišla až neskôr po rokoch.

Depresie podľa mňa vyvolávajú reakcie teba na tieto negat. presvedčenia, aby si tu mohla existovať na tejto Zemi, aby ti tu bolo lepšie - teraz tomu ešte asi ani nerozumieš, ale vysvetlím neskôr - to bude ale platiť len za predpokladu, že mám akú takú pravdu - lebo ja som laik, nie odborník.

A ďalšia vec - ak budeš chcieť niečo použiť z tých mojich rád, tak netlač na seba príliš a nechci hneď hotové výsledky! Prijmi aj tvoje neúspechy vo svojej premene. Nejde to tak, ako by som si to predstavovala, ale nakoniec, ten život sa ani nemusí vyvíjať podľa toho, ako si to ja predstavujem. Takže to, že sa mi to nedarí zrealizovať tak, ako ja chcem, je úplne prirodzené.

Čiže zatiaľ nanič netlačiť. Snaž sa mať rada svoje telo aj samu seba.

Tá premena môže trvať roky, tak ako roky trval postupný nástup depresie až poteraz. Inak ani ja ti nedávam záruky, že sa s mojou pomocou k tomu kľudu dostaneš. lebo sám neviem, ako toto dopadne :-).

Ale jedno viem iste - začalo to u mňa, keď som mal negat. presvedčenia o sebe, ľuďoch a svete. Inak pamätáš si ešte, keď si bola malá veselo si sa hrala s ostatnými. Pamätáš si tú radosť? Ja áno. Ale akosi sa vytratila.........(ale aby som bol komplexný, tak musím potvrdiť, že aj po tom, ako tú depresiu nemám, nepociťujem nejaké obzvlášť šťastie, ale cíti skôr niečo ako ten pocit, že som tu, ale necítim sa nejak prehnane moc dobre. Ďalšia dôležitá vec, kt. som tu možno už aj spomínal, je taká ako keby necitlivosť, alebo obmedzený pocit šťastia, keď by ma malo niečo naozaj potešiť, napr. darček, príjemné prekvapenie. Vôbec to nedokážem prežívať. Ako si ty na tom so svojimi pocitmi? Vieš sa aj nadchnúť a vieš vnútorne precítiť tú radosť? Lebo ja, aj keď nemám depresiu, to moc nedokážem. Ale neviem prečo. Inak dlhodobý pocit depresie môže vyvolať zmeny vo veľkosti príslušnej časti mozgu, ktorá sa podieľa na depresii, tak z toho vyvodzujem, že aj po odznení depresie, nemôžem sa nejako veľmi radovať zo života. Toto by som si rád niekde potvrdil, či to tak je. Lebo chcel by som byť šťastnejší, ale ako keby to vôbec nešlo. Viem sa aj zasmiať, ale vo vnútri nepociťujem, žiaľ to šťastie z toho, neviem, či ma rozumieš. čítam knihy, dúfam, že sa niečo dozviem - bude to asi niečo s tými molekulami neurotransmitermi. Je to veľmi odborné na mňa, ale uvidím, zaujíma ma to... To, čo ostalo po tvrdom boji s depresiou (ktorý bol naozaj tvrdý) je ako keby také bojové pole,, "všetko je zničené", ostali tu v "mojej duši" nejaké ako keby "obhoreté stromy po vojne", ktoré ešte žijú, ale nežijú tak, ako by chceli. A tie stromy sú s v tejto metafore moje pocity a to pole to je môj život, v ktorom by sa mohli (ale nemajú príliš ako ) prejaviť, ael sa nemôžu. A teraz hľadám kľúč, ako byť znova šťastný a možno tak šťastný ako vtedy, keď som bol malý, keď som sa hral na pieskovisku - Preto sa aj teba pýtam, je to naozaj veľmi dôležité, či vieš precítiť ten pocit, keď si šťastná , napr. aj teraz v depresii by ťa niečo mohlo teoreticky potešiť (napr. by si sa mohla radovať z pracovného úspechu) - ??? čiže čo na to povieš, dokážeš prežiť ten pocit šťastia, alebo nie?

.......A podľa mňa to je tým, že okrem iného (napr. neúspechy) postupom času robíme závery o tomto svete , sebe a ľuďoch (inak aj na základe neúspechov) a tieto závery - iracionálne nám skresľujú realitu, v ktorej, ale keď chceme prežiť, musíme žiť. Na to, aby sme v tejto skreslenej realite prežili a dosiahli to, čo chceme, aby sme boli spokojní sa snažíme niečo robiť, a máme škodlivé túžby. Ale mnohí si to neuvedomujeme. A dúfam, že sa mi to s tebou podarí rozobrať, lebo to nebude ani pre mňa jednoduché takto cez net.

Ahoj

Cliattsi: Aha, takže dôležité je nie hneď z rána myslieť na to najhoršie a stávať s neutralnými pocitmi... Skúsim to, dúfam, že to prekonám, lebo keď ráno vstanem tak ma hneď prepadne taký smútok, stres, strach až ma to tlačí späť do postele a tam by som preležala v pohode aj týždeň. Ďakujem, dúfam že to čoskoro budem zažívať aj ja. Určite sa chcem zobúdzať s lepšími pocitmi.

Chápem, takže žiť okamihom a nemyslieť dopredu. Možno aj to je moja veľká chyba, že hneď premýšľam čo sa môže stať a dopredu sa vystresujem a pritom sa to ani nemusí stať.

Nad tým som nerozmýšľala brať to ako výzvu, to je dobrá rada. Skúsim to. Len mi to asi bude trvať, lebo presne neviem pre čo mám bojovať. Mňa žiť nijako neteší, nemám žiadne ciele, všetky čo som mala som už dávno vzdala, žijem len zo dňa na deň a doslova je to pre mňa otrava. Vôbec sa nebojím smrti skôr dúfam, že príde čoskoro. Takže asi tak to so mnou teraz je.

Áno som na seba prísna, všetko musí byť dokonalé a keď urobím chybu tak o nej premýšľam aj druhý deň a neviem to len tak hodiť za hlavu a štve ma to. Hej, trafil si to, ja som skôr až perfekcionistka.

Ďakujem ti veľmi pekne, že mi píšeš ako zvládnuť stretnutie s ľuďmi lebo včera večer som nad tým premýšľala, že už za pár mesiacov ma čaká stretnutie s klientmi a prepadla ma až panika. Aj keď som bola doma v posteli a nevedela som kvôli tomu až dve hodiny zaspať.

Niektoré tvoje vety si zapíšem a keď príde ten čas tak sa k nim vrátim, lebo sú to dobré rady. Ďakujem. A navyše máš pravdu zbytočne sa strachujem dopredu. Presne tak tej kritiky sa bojím, ja si to až moc beriem, až tak že sa mi nahrnú slzy do očí. Preto si skúsim vytvoriť voči tomu odstup. Napadlo ma, že čo keby som si v tej chvíli predstavovala skôr že sa to netýka mňa? myslíš že by mi to v mojej mysli prešlo? alebo len klamem samú seba a nemala by som to tak robiť? Dobra rada, tú vetu si zapamätám a poviem im že sa to už nebude opakovať. To určite umlčí aj jeho, lebo bude čakať že budem oponovať.

Dobre, nebudem si hneď vytvárať úsudky o klientoch. Raz sa mi stalo, že si jeden hrozivo vyzerajúci riešil s mojouu kolegyňou nejaký prípad a potom jej hovorím, že ako hrozivo vyzeral a ona sa začala smiať, že ten pán je práveže veľmi milý. Tak ma to prekvapilo. Takže určite si nebudem hneď vytvárať názory o ostatných zo začiatku.

To je pravda, ja si tiež teraz všímam, keď je niekedy vedúca podráždená alebo povie niečo čo sa ma dotkne, či nemá na mňa moc náladu, že je to asi zo stresu a neberiem si to už tak ku srdcu, lebo keď je kľud tak je na mňa milá.

1) asi áno, keď vidím, že mnou hneď pohŕdajú tak aj ja pohŕdam nimi.

2) áno :)

3) nie myslím, že chcú aby som sa polepšila, ale niekedy mám pocit, že je kritika neadekvátna lebo ma nepoznajú a preto nech sa radšej starajú o seba. Teda záleží od koho ta kritika je a čoho sa týka.

4) asi skôr áno, 4) B) skôr nie, 4)C) skôr nie, nepotrebujem aby ma niekto ľutoval, 4D) skôr nie, lebo mám pocit, že to že som dobrá je moja chyba a radšej by som bola silnejšia a vedela povedať "nie".

Dobre, budem na to tak myslieť. Ďakujem za vidka,pozrela som si ich, boli zaujímavé a z niektorých si vezmem aj rady a zmenia aj myslenie :)

Myslím, že mi to už niekto zmazal ale snáď to tu tentokrát nechajú...

Je to k téme, ďakujem za pochopenie

Amnestia

Rozprávka o strachu

Správa o amnestii sa vo väzení okamžite rozšírila.

,,Amnestia! Amnestia!,, ozývalo sa zovšadiaľ.

Väzni boli vzrušení, každý v sebe živil tajnú nádej, že teraz je na rade práve on. Dozorcovia sa tvárili zachmúrene, ale v kútiku duše aj oni dúfali, že ich prepustia čo najviac. Väzenie bolo preplnené, ciel málo a spotreba energie vysoká.

,,Čo sa deje? Aký je dôvod na amnestiu?,, zaujímal sa dychtivo mladý a hlúpy Strach zo staroby.

,,Ty sa tu nepleť. Ty si tu iba krátko, ešte si chvíľu posedíš. Musíš nabrať sily a nechať si narásť fúzy,, posmieval sa mu Strach z tmy. Bol to jeden z najstarších väzňov - zavreli ho už v ranom detstve. ,,A prečo práve ja?,, zafňukal Strach zo staroby. ,, Možno ma pustia,, dodal s nádejou v hlase. ,,To určite,, povedal so sadistickým potešením obrovský tučný Strach zo samoty. ,,Čie je to väzenie? Presne! A ženské sú už raz také... staroby sa boja až do staroby...,,

,,A v starobe sa boja čoho?,, spýtal sa rozrušene Strach zo staroby. ,, V starobe sa konečne pustia a namiesto teba príde sedieť napríklad Strach zo smrti. Tak seď a čakaj!,, upokojil ho strach zo samoty. Pod väzenskými klenbami sa ozval hlasný výkrik: ,,Schôdza! Schôdza! Všetci na schôdzu!,,

Dvere ciel sa s cvaknutím otvorili a väzni sa vydali za hlasom. Vo väznici veľa zábavy nemali, takže schôdze všetci milovali. Mohli sa porozprávať, zistiť čo je nové a podiskutovať o amnestii. ,, Vítam tu všetkých väzňov! Strachy i Obavy!,, privítal ich hlavný dozorca. ,,Chcel by som vám oznámiť, že majiteľka väznice sa nám rozhodla trochu pomôcť, takže niektorí z vás budú zajtra prepustení na slobodu,,

,,Netrep hlúposti!,, vyvolával škandál nehanebný a iracionálny Strach z myší a potkanov vo väzenskej čapici. ,,Povedz to priamo! Koho pustia a prečo?,, ,,Ty mlč, aj tak nemáš nádej. Ty si tu na doživotie,, uzemnil ho dozorca. ,, Veď ani nevieš kto a začo ťa zavrel. Alebo azda vieš?,, ,, Ženské sú jednoducho kravy!,, provokoval myšo - potkan. ,, Mačiek sa neboja, škrečkov tiež nie, ale myší a potkanov sa boja! A keď sa ich spýtaš prečo, nevedia. Zavreli ma pre nič za nič, som len väzeň, väzeň bez mena. Deň s s dňom sa strieda a nijaké svitanie,, ozval sa Strach, ale dozorca mu vlastnou rukou zapchal ústa. ,, Besiedka bude až na Vianoce, teraz sme tu kvôli amnestii, a tá je z jediného dôvodu. Majiteľka sa objednala k psychológovi, chce na sebe popracovať. Všetci veľmi dobre viete, že vždy sa to skončí prepustením niektorých strachov.,, Väzni šťastne zapískali. Už raz to tu bolo. Psychológ bol vo väzení zákon, všetci si ho vážili.

,,Sloboda, no nie pre všetkých,, povedal prísne dozorca. ,,Takže najprv si skontrolujeme dochádzku. Na slobodu s čistým svedomím, aby som tak povedal... Začneme zľava od krajnej cely.,, ,,Ja som strach z tmy. ,,Za čo sedím neviem, presnejšie, nepamätám si to. Amnestovaný som ešte nebol.,, ,,Ja som strach z bolesti,, predstavil sa elegantný chlapík vo fraku s motýlikom na chudom krku. ,, Zavreli ma po zápale slepého čreva. Zanedbala to skoro až po zápal podbrušnice, ale na vine som ja,, uškrnul sa. ,,Teraz má strach z akejkoľvek bolesti od tej duševnej až po bolesť zubov. A ja sa jej o tú bolesť pravidelne starám,, zasmial sa strach z bolesti. ,, Ako to myslí, že sa jej o bolesť stará?,, zašepkal Strach zo staroby. ,,Ty si fakt mimo!,, začudoval sa Strach z tmy. ,,Vari nevieš, že každý strach čo je zavretý, priťahuje situácie, v ktorých hrá hlavnú úlohu?,, ,, Prečo?,, ešte väčšmi sa začudoval Strach zo staroby. ,,Prečo, prečo...Predsa, aby ho pustili! Nie je strach, nie sú situácie... Čo je na tom nepochopiteľné?,, zvolal rozhorčene Strach z tmy. Strašne túžil byť na slobode, no nikto sa ním nezaoberal. Všetci si naň za tie roky zvykli ,, Takže to mám akože priťahovať starobu? Ale ako? zaujímal sa mladý Strach. ,,To je jednoduché,, zapojil sa do rozhovoru Strach z myší a potkanov. ,,Musíš jej v zrkadle ukazovať nové vrásky, celulitídu a šedivé vlasy. Čím väčšmi sa bude báť, o to budeš silnejší. jej strach je tvoja potrava, ty hlupák!,,

Medzitým sa pokračovalo v kontrole dochádzky. ,,Strach zo samoty, sedím asi od dvadsiatich piatich.Keď sa vydala, dostal som amnestiu, rok som bol vonku. Po rozvode ma znova zavreli,, ,,Nejaké sťažnosti?,, vyštekol dozorca. ,, Nijaké. Majiteľka ma kŕmi dobre. Bojí sa každý deň. Dokonca aj v spánku,, veselo oznámil Strach zo samoty. ,,A chcel by si ísť na slobodu?,, spýtal sa zmierlivejším hlasom dozorca. ,,Samozrejme, že chcem!,, zosmutnel Strach zo samoty. ,,kto by nechcel? Nevyzerá to však dobre...Je neskutočne závislá od okolia. Všeobecne sa bojí byť sama, hoci aj na hodinku. Buď visí na telefóne, alebo beží ku kamarátkam, prípadne ich pozýva k sebe domov... Stále sa u nej striedajú chlapi, samé bokovky... A čím väčšmi ma živí, tým viac je v jej živote samoty. A čím viac je v jej živote samoty, tým viac je v ňom strachu. už som hrozne nafúknutý, sotva vojdem do cely. Mal by som držať diétu, ale ona ma stále vykrmuje... Už toho mám dosť!,, zvolal zlostne Strach zo samoty. ,,Nesmieš sa vzdávať,, Odkašľal súcitne dozorca, ,,ako sa vraví, nádej umiera posledná. kto je ďalší?,,

,,Strach z chyby,, vystúpil z radu vyziabnutý starček s kozou briadkou. ,,Sedím od deviatej triedy, keď sa jej učiteľ matematiky začal posmievať. Na výške mi kvôli profesorom a docentom ešte pridali. odvtedy ako pracuje u toho šéfa cholerika, dostávam päť dní v týždni oveľa väčší prídel,, ,, Ten sa má!,, závistlivo zvolal Strach zo staroby. ,,Nezáviď, na tom nie je nič dobré,, usadil ho Strach z tmy. ,,Žiť a nerobiť chyby človek nemôže. je to len otázka skúseností. Ak sa však bojí chýb, ako chce vôbec žiť?,, ,, Vraví sa, že existuje jeden chalan, je to vrah, Strach zo života,, povedal zamyslene Strach zo samoty. ,,Je to ten najstrašnejší Strach na svete. ke´d ho zavrú, až potom sa to začne...,,

,,Začne čo?,, spýtal sa so záujmom Strach zo staroby. ,,Paralýza životy. Človek sa všetkého bojí. Bojí sa žiť! Ten chalan nám to práve ukázal. Už by neboli nijaké amnestie. Všetci by sme boli nakope, jeden po druhom, a tlačili by sme sa na seba. Samozrejme, že by nás vykrmovali, ale to by bolo ešte oveľa horšie, lebo by sme stále rástli a väzenie nie je z gumy. Začali by sme sa dusiť a dusili by sme aj majiteľku. Už si niekedy počul, ako sa vraví , umrieť od strachu? Tak tým myslia práve toto.,,

,,To je hrôza!,, zachvel sa Strach. ,, Buďte už konečne ticho!,, prikázal dozorca. ,,Kto je ďalší?,, ,,Strach z odsúdenia,, ozval sa škaredý chlapík v pokrčenom obleku. ,,Som tu kvôli jej rodičom. Ustavične jej vraveli: , Čo na to povedia ľudia? Čo si o tebe pomyslia? Takú ťa nikto nebude mať rád... sedím tu už od detstva, dostal som to natvrdo. Strašne by som chcel, aby ma pustili na slobodu,, pokrčil nosom. ,,Keby ste mi mohli pomôcť,,

,,Čo si myslíš chlapče?,, spýtal sa s porozumením dozorca. ,,Vari nevieš, že iba od majiteľky závisí, s kým sa rozhodne skoncovať a s kým nie?,,

,,Ale čo bude so mnou?,, vyskočil chlapík. ,,Veď som jej radil, ako má so mnou skoncovať. Je to veľmi jednoduché. Stačí, ak sa na mňa vykašle a ja sa začnem rozpúšťať. No ona nič!,, Strach z odsúdenia sa rozplakal, slzy utieral cípom špinavého saka. ,,Neplač,, utešovali ho susedia ,, si tu uznávaný väzeň, máme ťa radi...,, ,,Vážne? Vy ma neodsudzujete?,, vzchopil sa Strach z odsúdenia. ,, V tom prípade, čo sa už dá robiť, ešte tu nejaký čas pobudnem.,,

,,A ty si kto, že som ťa tu ešte nevidel?,, spýtal sa dozorca a ukázal na pekného mladíka s frajerskými fúzikmi vo voľnom čiernom plášti a šviháckom klobúku. ,,Ja som zvrhlík,, oznámil skromne nováčik. ,,Som Strach zo strachu,, ,,To vážne existuje aj taká zvrátenosť?,, začudoval sa Strach zo staroby. Nováčik pokračoval: ,,Zatiaľ k vám nepatrím, chcel som sa s vami iba zoznámiť.,, ,,Ako si sa sem dostal?,, spýtal sa dozorca a chytil obušok. ,,Nebojte sa, majiteľka ma sem pustila. Ešte však nie sme v kontakte. Ako sa vraví, doteraz sme sa neskontaktovali, ale možno to príde,, ,,Božechráň!,, odmietol takú predstavu dozorca. ,,Vypadni, zvrhlík! To nám ešte chýbalo!,, ozvali sa Strachy. ,,Už aj bez neho sme tu natlačení až hanba, a ešte sa nám sem budú pchať všelijaké návštevy. To nesmieme dovoliť,, ,,Odchádzam, no je možné, že sa vrátim a zostanem tu navždy,, sľúbil Strach zo strachu a predieral sa k východu. Bolo na ňom vidno, že je vydesený. Dozorca si vydýchol a zasunul obušok na svoje miesto. ,,Končíme,,vyhlásil. ,,Ešte si pripomenieme vnútorné pravidlá. Jedno za druhým!,,

,,Strachy veselo odriekali pravidlá:

- Strachy sa dostanú do väzenia jedine na želanie majiteľky.

- Strach koná podľa svojej fantázie: prichádza, navalí sa, dusí, dávi, ovláda či paralyzuje v závislosti od reakcie majiteľky na danú situáciu.

- Strachy existujú, kým sa majiteľka nerozhodne s nimi skoncovať.

- Každému strachu môže byť zvýšený trest, zároveň môže byť kedykoľvek amnestovaný.

- Strach sa živí majiteľkinými emóciami. Ak ho majiteľka prestane kŕmiť, strach umiera.

- Strach, ktorý bol prepustený na slobodu, sa opäť mení na čistú životnú energiu.

Strachy vycítili nezvyčajné spojenie. Dozorca bol očividne spokojný. ,,To je všetko! vráťte sa do ciel! Spoločne budeme čakať na amnestiu!,, vyhlásil dozorca. Strachy sa pobrali na svoje miesta. ,,Stále nerozumiem, na čo nás vlastne má,, zahundral rozpačito Strach zo staroby. ,, Veď na nás iba plytvá svoju energiu,, ,,To je jednoduché, chlapče,, objasnil mu tichý a inteligentný Strach s veľkými smutnými očami a rovnako smutnou plešinou. ,, Potrebuje nás, aby náhodou nebola šťastná. Myslí si, že byť šťastnou sa nepatrí, keďže na svete je toľko nešťastia.,, ,,Čo je toto za nezmysel? Ako si na to prišiel?,, zarazil sa Strach zo staroby. ,,Verte mi, mladý muž, viem o čom hovorím, ja som Strach zo šťastia,, Strach zo staroby sa chcel ešte niečo spýtať, ale hlučný dav ich rozdelil každého na inú stranu. V budúcnosti ich čakala amnestia, V budúcnosti bola nádej! A sloboda.

,,Musíte sa odhodlať a nakoniec odomknúť všetky vnútorné žaláre a oslobodíť svojich väzňov, ktorí sa tam dlhé roky trýznia bez svetla a pohybu. Aby k vám prišlo šťastie, musíte mu vopred spraviť miesto. Tam, kde predtým bolo temné a tesné väzenie pre straachy, môžete postaviť priestranný a presvetlený dom šťastia,,

Dobry den Mario.

Ak chcete nejaku alternativu, tak pouzite liecive kamene (mineraly). Na nete je toho o nich vela.... Naozaj to pomaha, len v to treba verit, spravne si vybrat a starat sa o svoj kamen. Mne to velmi pomohlo:)

Dobry den Mario.

Ak chcete nejaku alternativu, tak pouzite liecive kamene (mineraly). Na nete je toho o nich vela.... Naozaj to pomaha, len v to treba verit, spravne si vybrat a starat sa o svoj kamen. Mne to velmi pomohlo:)

Kontrol0r: to som zažila aj ja. Mňa do hľadaní práce dotlačila matka ale potom som sa už do toho tlačila sama. Dôležité je začať a hlavne to nevzdávať a skúšať hocičo.

Kontrol0r: to som zažila aj ja. Mňa do hľadaní práce dotlačila matka ale potom som sa už do toho tlačila sama. Dôležité je začať a hlavne to nevzdávať a skúšať hocičo.

Vidím,že nás je viac..tiež mám strach už sa aj niečo v robote opýtať,aby som nedostala hubu od vedúcej...:-(

Kontrol0r, ahoj, napíš, či v niečom pokročil, odkedy som ti dal tie rady.

Tak toto sedí perfektne na mňa. Až na to že ja som ešte neprekonal istú blokádu v hľadaní práce. Desím sa prvých dni a pohovoru. Som nekomunikatívny a celkovo nesebavedomí.