Ešte by som to rozpísal.
Zo začiatku to bola normálna baba o rok staršia ktorá si k nám chodila cez prestávky sadnuť lebo mala z našej triedy kamarátov ktorý boli kamarátmi aj mne, ale ju som nepoznal vobec.
A jej kamaráti sedeli zrovna jednu lavicu predomnou a aj spolužiak čo sedle vedľa mňa.
Zo začiatku bola konverzácia len medzi nimi, ale potom aj mňa nejak nabrali a už to bolo.
Očividne sa jej páčil šport, presnejšie futbal toľko čo nahovorila o futbalu by Vám išla hlava okolo.
Bola dosť komunikatívna, aj keď som jej koľkokrát odpovedal len stroho, alebo som nerozprával vobec, vždy ma nejako ťahala do konverzácie, a niekedy som sa dosť rozhovoril.
Najprv sedávala tak na kraji lavice vedľa spolužiaka ktorý sedel po ľavej strane odomňa po mojej pravej strane bola stena.
Zrazu prišla v jeden deň a spýtala sa kamoša ktorý sedel vedľa mňa či by si nemohla sadnuť na jeho miesto.
A vtedy už pomaly začínalo byť jasné že z toho začína byť niečo viac(teda nie z toho že si sadla vedľa mňa) ale z jej nasledovných reakcií.
Keď sa dalo tak pri nejakej konverzácií ma chytila za ruku aby akože zo srandy niečo naznačila k tej téme ktoru sme rozoberali atď atď
Keď sme sa dohodli že pojdeme všetci piati po škole von, znova na tých schodom sedela vedľa mňa, ja som už chcel ísť domov, ona ma chytila za lakeť nech tu ešte zostanem.
Aj keď sme chodili von, vždy sa vačšinou držala v mojej blízkosti.
Ale pretože som idiot ignoroval som toto všetko čo ku mne prejavovala.
Dovod?
Vedel som k čomu takéto správanie smeruje a že by to išlo do vzťahu (hovoril som si v mysli)
Začal som ju ignorovať cez prestávky som išiel preč z triedy nech ju nemusím stretnuť a rozprávať sa s ňou.
Vždy keď som odchádzal z triedy sa na mňa pozerala doslova najviac sledujucim pohľadom aký si dokážete predstaviť, aj napriek tomu že sa jej v tých chvíľach jej kamaráti niečo pýtali, alebo jej niečo hovorili
Po 2 takýchto dňoch.
Poslala spolužiačku aby sa ma opýtala prečo sa jej vyhýbam? Ani tu radšej nenapíšem čo som jej povedal (nie nebola to žiadna nadávka, ani nič sprosté, ale veľmi hlupe)
Tak som ju takto ignoroval. Na ďalší deň som znova išiel na prestávku von z triedy, ale ako sa prestávka končila a ja som sa vrátil spať presne v tom momente ako ona odcházala nechala mi na lavici list.
V ňom bolo napísané (nebude to celé ani presne lebo to už bolo dávno): "Ahoj....(napísala tam moje meno) dufam že to po mne budeš vedieť prečítať :)"
Prečo sa mi vyhýbaš? Myslím si že sme si veľmi dobre rozumeli."
A ďalej si už nepamatám, list som vyhodil do koša.
Bolo toho ešte oveľa viac ale už si to nepamatám bolo to dosť dávno.
Nechcel som sa s ňou stretávať, nie preto že by sa mi nepáčila, ale práve preto že som vedel že to smerovalo do vzťahu.
Proste ak existuje totálny idiot v oblasti vzťahov som ním. A možno ani nie, ale podvedome žiadny nechcem.
Niečo také dobré už nezažijem.
Najlepší na nej bol ten usmev ten by vás odrovnal uplne, a koľko energie v sebe mala. Bože čo za idiota som bol.
