Nechapem preco je dnes taka komplikovana doba. :-(
........ ja som zistil, že na tomto svete sú ľudia, ktorí, keď niečo chcú (napr. chalana), tak povedzme tá baba, zdvihne zadok, ide za chalanom a povie mu to priamo. Také baby existujú. Ak mi povieš, že sú to len šľapky, tak nemáš pravdu. Sú to baby, ktoré povedia, čo chcú. Prečo to povedia? Lebo sa neboja následkov. Užívajú si okamih. Prečo si ho užívajú? Lebo v tom momente nepociťujú strach? Prečo nepociťujú strach? Lebo ....le tam viac faktorov, ale je tam aj? lebo nebudú brať moc vážne to, čo si bude ten chalan myslieť. Nebubú sa hanbiť toho, že ICH BUDÚ POKLADAŤ INÍ, ALEBO TEN CHALAN ZA TRÁPNE BABY. O tom to je. Máš strach z toho, že sa znemožníš. MALA BY SI SA ZAČAŤ NAUČIŤ RISKOVAŤ. Pozri sa Hanka, ja mám sociálnu fóbiu a robím pokroky. Kedysi som sa vyhýbal aj ľuďom, čo išli po ulici. Veľmi mi niektorí ľudia ublížili, aj nechcene, napr. výsmechom. Ale napr. pred niekoľkými mesiacmi som bol v autobuse a jedna baba sa rozprávala s vodičom. opýtal som sa jej, či je z mesta XY, lebo mi niekoho pripomína. Ona povedala, že nie, že som sa dobre pomýlil. Teraz čo mi na to povieš? Strápnil si sa poriadne. A ja ti poviem - NESTRÁPNIL SOM SA. A vieš, v čom je háčik? V MOJOM VNÚTORNOM POCITE V TEJ CHVÍLI. Ak budeš len v tom okamihu udržiavať svoju myseľ a nemyslieť na to, čo si on o tebe bude myslieť, neboj sa, prežiješ to. Nemysli na to, čo si myslia iní. Nauč sa to.
Ja som, keď som mal 16 rokov zažil aj to, že za mnou prišla jedna baba - aj keď som nebol pekný - a ona mi povedala: "Ahoj, vieš čo, chcela by som si s tebou zatancovať, si mi taký sympatický" Vtedy som mal dosť silnejšiu sociálnu fóbiu - bol som na diskotéke s kamarátmi, ale s dievčatami som to nevedel, ani teraz moc neviem, ale - ja som sa zahanbil a povedal som jej, že Nie, lebo je tu so mnou jeden človek a ten to bude žalovať mojim rodičom" Čiže ja som myslel na to, že on to niekomu povie a kvôli tomu som si s ňou nezatancoval. Bola to škoda. Síce nebola môj typ, ale ....
A ty si v podobnej situácii. Len čakáš, že on niečo urobí, ale on nič neurobí. Tá bariéra je tam len taká, že sa nepoznáte. Inak to ani nie je bariéra.Ty momentálne riešiš to, čo si on o tebe bude myslieť, ako veľmi sa strápniš atď. Je to stále o tom istom dokola. Si nerozfodná, ja ťa chápem. Ale ak sa hlbšie nad svojím životom zamyslíš, tak si uvedomíš, že ten život je založený na tom, že BUDEŠ RISKOVAŤ. Ten, kto nezariskuje obvykle častokrát nedosiahne to, čo chce. ČIŽE V KONEĆNOM DÔSLEDKU JE DOSŤ MOŽNÉ, ŽE AK NEZARISKUJEŠ, TAK V TOMTO PRÍPADE NEDOSIANEŠ TO ,ČO CHCEŠ. Tichého chlapca už neuvidíš a v tvojich spomienkach ostane iba OBRAZ jeho tváre. Ty zostaneš zamilovaná ešte roky do neho, ale ty už pravdepodobne nikdy nezistíš, ČI SI SA PÁČILA TOMU TICHÉMU CHLAPCOVI. Vieš, tak to je. Aj ja si pamätám babu, ktorá ma zaujala svojim výzorom, aj som ju chcel osloviť a dodnes zoslala v mojej pamäti
A posledná vec - to, že sa v spoločnosti OBVYKLE nerobí to a to, neznamená ešte, že sa to nemôže urobiť OBČAS. Ak budeš konať podľa toho, čo sa "NEROBÍ" v tejto spoločnosti, tak v skutočnosti ani ty NIČ NEUROBÍŠ, bohužiaľ. Budeš musieť prejaviť SVOJU OSOBNOSŤ, bez ohľadu na to, či sa niečo také robí, alebo nerobí. Inak asi nebudeš mať to, čo chceš.
Ahoj
