Oplati sa v dnesnej dobe vobec manzelstvo?

vebe ,suhlasim s tymto tvojim prispevkom ,ludia su egoisti a prejavuje sa to všade nielen vo vztahoch a manželstve . Každy si chce robit čo chce ale to tak nejde a hlavne ked prisu deti treba sa velmi obetovat a všetko su to skušky nastavene pre nas, deti raz vyrastu a zase to bude ine . ešte by som dodala že vzahoch strašne chyba empatia ,ludia sa nechcu a nevedia vcitit do druheho ,pochopit ho ,potom su hadky ,tiacha domacnost nikam nevedia ,všetko je o komunikacii.

Ci sa oplati uzatvorit manzelstvo alebo nie ? Zalezi na okolnostiach. V prom rade, pozerat sa na okolie a vidiet ze vsade kade sa manzelstva rucaju urcite nikomu nedoda chut do manzelstva, ale zase aby sme sa len tym riadili by bolo na skodu.

Ja verim ze sa to da, ze manzelstvo moze fungovat na cely zivot .. ale ludia si musia uvedomit co to obnasa a o com to cele je. V dnesnej dobe jednoducho ludia podcenuju co manzelstvo znamena a idu do toho s milnou predstavou.

Ja som síce mladá, ale už teraz vnímam koľko obety si žiada vzťah, ktorý má vydržať. Teda obety v zmysle, že je človek ochotný pracovať na sebe a prijímať toho druhého aký je.
Podľa mňa veľmi záleží od výberu partnera, teda či sa základnými hodnotami a pohľadom na život podobáme. A byť pripravený na to, že budú chvíle, kedy budem musieť ja byť ten/tá, čo za vzťah bojuje, keď práve partner nechce alebo nemôže...

Prosto ja to vnímam tak, že moje nastavenie musí byť, že sa nevzdám, že sa pokorím ak bude treba, že budem trpezlivá, odpustím vždy znova...
Pretože k rozchodom dochádza v problémoch, nie v pekných chvíľach.

Samozrejme nehovorím o extréme kedy dochádza k zneužívaniu alebo tak.

Podľa mňa veľa ľudí vôbec nemyslí na tieto prípady keď vstupuje do manželstva. Ja vnímam manželstvo dosť reálne, so všetkým zlým a ťažkým čo sa v ňom môže stať a rozhodla som sa za seba, že to nevzdám, ak by sa to stalo aj mne.

A tiež myslím na to, že na vzťahu treba pracovať denne, denne si odpúšťať, denne si prejaviť lásku, denne si ustupovať, denne sa zaujímať o potreby partnera, denne sa starať o seba a svoje potreby...
A partnerovi dôverujem, že má na to rovnaký pohľad.

Samozrejme, že človek nikdy nevie, čo sa prihodí a nemôže na 100% predvídať svoju reakciu. Ale proste moje nastavenie je také, že sa chcem denne učiť preberať 100% zodpovednosť za moje manželstvo.

A už teraz vnímam vo vzťahu, že aj keď je to občas vyslovene obeta a sú chvíle kedy sa premáham, tak potom príde vždy niečo pekné, čo tú námahu odmení viac násobne.

Mne to príde, že v minulosti boli ľudia naučení viac pracovať na niečom a nevzdávať to hneď. Mali iné problémy a nezakladali si tak na pocite šťastia a celkovo emotívnych zážitkoch. Nemali možno také nároky vo vzťahu. Neviem.
Dnes každopádne veľmi prevažuje emočný spôsob života, kde je človek raz hore a potom dole... Sme naučení, že veľa vecí môžme mať hneď, teda aj rýchly emotívny zážitok a nechce sa nám na niečom pracovať bez okamžitej pozitívnej emočnej odmeny...
A tak často obetujeme niečo trvalé a hodnotné za niečo okamžité a krátkodobé...

ja vždy pozerám na tých ľudí že tá zmena nie pred svadbou usmiaty majú sa radi po svadbe hádajú sa ako svine :D ale to sa netýka všetkých čo to tá svadba robí s tými ľudmi asi je to dobré len tak s niekym žiť samozrejme je to každého rozhodnutie

Nie, jednoznačne neoplatí...

slobodny no ja neviem dnes už manželstvo nemá takú váhu ako voľakedy u niekoho má tá obrúčka a sobáš význam že jednoducho skončila sa sloboda už mám rodinu a nejaké frajerky sú uzavretá záležitosť tak stojí to dosť tá svadba na nejaký cirkus ktorý sa o niekoľko rokov skončí rozvodom asi tak ak sa oženiť a priateľka sa chce vydať je spoľahlivá zodpovedná aj ty tak potom sa ožeň a nepozeraj sa na tých ktorí sa rozvádzajú aj keď je ich dosť tiež čo pozerám okolo seba :D je to na tebe

A este som zabudla, ze je to o velkej zodpovednosti za vsetko co urobim a za mojho partnera a moje deti.

Mnazelstvo co dlhodoby partnersky vztah, to nie je o svadbe ako takej, o svadobnych satach ani o tom podpise na urade. Je to tazka praca, je to tom ze clovek musi neustale potlacat svoj egoizmus, ze musi robit kazdy den kompromisy, pocuvat toho druheho, vediet s nim komunikovat, ze sa musi vediet vzdat svojich vlastnych pozitkov v prospech svjoho partnera a deti a neciti to ako krivdu, je to mnozstve casu, ktore venuje svojmu partnerovi a detom. To co vidime, ze sa vztahy rychlo rozpadaju je podla mna hlavne egoizmus, ktory ludia nevedia potlacit. Napriklad, je podla mna tazsie ist na pieskovisko s detmi, sediet tam, potom ist na ihrisko, potom domov a dalej sa na zemi hrat, ako sa vybrat s kamaratmi niekam liezt na hory. Ten co sedi pri detoch potlaca svoju tuzbu ist lyzovat ci liezt na hory, ten co prave lezie, nechal svoje deti s babkou ci mnzelkou osamote. Ten, co sedi na pieskovisku, ten ale v mojich ociach vyhrava, lebo vie ake su priority To bola len taka ilustracia, kde to podla mna dnes zlyhava

niki- myslis ze v 30ke je clovek vybureny a ma odzite?poznam takych co maju 40 a nedokazu sa usadit a poznam 20 rocnych ktori neziju pre zabavu a diskoteky ale chcu deti a rodinny zivot...takze manzelstvo nie je o veku:-)

myslim ze olati ked clovek ma po 30tke a je vybureny a nieco si odzil..a vybrat si partnera s rozumu a nie s pubertalnej lasky...aspon neostane clovek sam....ale v 20tke si slubovat lasku NAVZDY je smiesne:)))))