Stratená..

neber to tak že sa tí druhí cpú do zadku šéfom, ale ber to tak, že získavajú informácie, ktoré tebe uniknú. nemusíš s nimi fajčiť, stačí kávičkovať, nevieš kam ťa to posunie, čo sa dozvieš, čím ťa poveria.. možno aj ty im trošku závidíš, ale myslíš si, že to ako to máš hodené je lepšie. ne je dobré byť celkom šedá myš aj keď svoju robotu robíš viac ako ostatní. Možno by to bolo celkom proti tebe si povieš teraz.byť taká ako oni. Nie celkom ako oni. Len to dobré si z nich vezmi. Nebyť tou šedou myšou. keď sa na to zameriaš a pohráš sa s s tou myšlienkou viac...nebyť tá šedá myš a troška ,,pokávičkovať,, kopce sa budú zdať menšie a menšie a nakoniec ich budeš zdolávať :) Možno získaš priateľstvá a hneď bude obloha jasnejšia :)Občas pekného slovka v práci od niekoho padne fajn:)
sa ťa to netýka, tak ignoruj :)

ivana456 - nechcem až také riešenie - takú pomoc vyhľadal ten známy a miesto pomoci je už na cintorine. Takým liekom sa chcem vyhnúť, nakoľko viem, že chémia viac uškodí ako pomôže.. Priateľ (keďže to bol jeho brat) povedal že nedopustí, aby v jeho okolí niekto ďalší vďaka takému svinstvu si zničil život.
Prácu sa snažím zmeniť ale zatiaľ sa mi iná nepodarila nájsť a nechcem odísť z tejto a potom hľadať lebo už len vysvetlovanie na pohovore, prečo ste odišli z predošlej a boal nezamestnaná je v dnešnej dobe priťažujúca okolnosť keďže samotné pohovory sú často doslova psycho.

MultiLevel - pretože sa tu používajú dvojité metre - hlavne môj šef, niekomu prepáči všetko, len preto že mu dotyčné hladkaju ego a niekto sa môže snažiť ako chce a aj tak v jeho očiach je to nikto. Proste docenienie za celú dobu čo tu som žiadne, nie som motivovana ani platom, keďže za celé roky čo tu som ho nezvýšili ani o euro a na rpežitie v BA mi skrátka nestačí a to som skromný človek. Najmä vo veku kedy by som už aj nad rodinou uchcela uvažovať ale z toho prijmu by to nešlo a nemožem byť odkázaná iba na priatela, to je strašne ponižujuce - človek maká každý deň a nemože si nič dovoliť (ale to nie som jediná to mi je jasné). A skrátka som iný človek ako väčšina - povrchných ľudí. Možno aj preto čím som prešla a že ma to zmenilo. Nemam rada plytké veci, som v tomto náročnejšia. Takže mi v práci chýba hoci aj jedna bližšia duša, ktorej by som mohla veriť a mať sa o čom porozprávať. Zároveň cítim závisť zo strany niektorých, keďže mám dlhodobý vzťah a ony nie a tak som v práci len 9 h. denne aj keď počas toho sa snažím spraviť všetko, čo treba a občas sa aspon samoškoliť keď už firma také nezabezpečuje, ale nestačí to, pretože sa necpem tým správnym do zadku. Ony sa cpú a tak aj to že prefajčia tretinu pracovnej doby a prekávičkujú je v pohode, lebo tu sedia dlhšie aj keď reálne odpracuju menej. Ale že chodievam skor do práce a nie tak neskoro ako ony to už nevidí ani on, hoci je tu uplne prvý z celého oddelenia vždy.
Asertívna som sa snažila už neraz byť ale aj to prejde len vyvoleným, u mňa su zvyknutí že som tichá, spravím si prácu a nesťažujem sa, tak už ich to asi ťažko odnaučím. Skrátka u mňa asertivitu netolerovali. A vytkli mi ju prípadne to rovno nabonzovali šéfovi a on ma zdrbal.

Rozlúčiť som sa skúšala - sama, v meditácii, pri regresnej terapii.. ale asi to nejak nepomohlo. S mamou ako tak, ale ona zomrela za iných okolností - asi na človeka vplýva aj to, ako toho blízkeho stratil. Ale s ním sa neviem. :( Ostali nedopovedané veci,..
Ja smútim v tichosti, okrem priatela, ktorý so mnou žije tak to vidí to nevie nikto. Nevie dovod. Dokonca ani priateľ ho nevie. Myslí si že je to len prácou. Ja ľuďom o tom nehovorím, kamarátom a tak, ani otec nevie dovod. Pred ostatnými sa snažím tváriť v pohode aj keď neviem či to je ok, lebo tak si všetci myslia že som v poriadku a pritom každý deň keď som sama myslím na to že tu už nechcem byť. Nepochopili by to tak na čo o tom hovoriť. Cítim sa osamelo, aj z toho dovodu sa to tak vystupňovalo. Netvrdím že iní maju lahký život, to nie.. každý máme niečo. Ale niekomu aspoň to v živote funguje, niekomu iné, že aspon niečo ho drží nad vodou a dáva mu zmysel života.. mňa nedrží nič. Aj keď asi niektorí hneď povedia, že veď priateľ.. je to zložité, skrátka sa cítim sama. Tí, ktorým som najviac dôverovala mi postupne poodchádzali z tohto sveta a už ani nejakého extra blízkeho kamarata nemám, lebo každý ma toho svojho najbližšieho a ja som bola vždy do počtu.. len sa mi vyrozprávať ale že ako sa ja mam to už nič. Tak to dusim v sebe len enviem dokedy to ešte vydržím.

Ano, to je pravda, v kazdom pripade sa asertivne spravanie da naucit :) A to je dolezite :)

Lostsoul, multilevel ma pravdu. Smutit za niekym nadmerne dlho a intenzivne je sebecke. Nutis tym druhych, aby na teba furt brali ohlady. Ma to v sebe hystericky prvok, sori. Ak je toto problem, musis sa zdisciplinovat a svoj smutok si zobrat do seba.

Multilevel, niekto sa asertivny stane ani nevie ako, niekto sa to nauci rychlo, niekto nikdy.
Lostsoul, ak nie si, nauc sa asertivite. Je to cvik. Okrem ineho ta to nauci, bezproblemovo prijimat asertivitu druhych, to velmi ulahcuje zivot.

Ak som zle pochopila, prepac.

Preco sa vztahy na pracovisku nedaju vylepsit? Co konkretne sa tam deje? Treba byt otvoreny vo vsetkom, aj co sa tyka vztahov a riesit problemy...napis aky konkretny problem mas ty, lebo takto poradit moc neviem.
Ale jedno viem urcite, vzdy sa treba asertivne ozvat ak ti nieco vadi. Chapem, ze nie si zrovna v najlepsom psychickom rozpolozeni, ale ak si chces dat postupne zivot do poriadku, musis niekde zacat.
V BA skus oslovit p. Albertovu, ma vela pacientov, ale obcas poskytuje aj rady cez email.
Skus sa so svojimi blizkymi, ktori ta opustili, rozlucit...urob si vecer sama pre seba, zapal sviecky, cokolvek, co mas rada a zacni sa v duchu rozpravat s nimi...povedz im vsetko - ako ich lubis, ako ti chybaju, ale ako veris ze na teba davaju pozor...a potom sa s nimi rozluc. Popros ich aby ti posielali odvahu a silu kracat zivotom a aby nad tebou vzdy bdeli. Smutit prilis dlho za niekym nie je dobre ani pre samotnu dusu....v mnohych pripadoch sa nemoze akoby odputat od nasho sveta, je niekde na pol ceste a nemoze odist "tam"....dovol im preto odist ;)

Lostsoul, vyzera to u teba na psychosomatiku.
Chcela som vediet, ako lahko/tazko mozes pracu zmenit a ake mas oporne body v osobnom zivote.
Mozno by ti pomohli antidepresiva na prechodny cas, tak chod na psychinu. Sla by som v rajone a az keby som nebola spokojna, az potom by som hladala nejake nahradne riesenie.

ivana456 - mám 29, pracujem - neviem presne čo by ťa zaujímalo. Žijem s priatteľom.

Nie, to nie su lieky na predpis a sú to čisto prírodné veci z medovky, lubovníka a tak. Okrem neho (priatela) s nikým nejako extra - ľudí to nejak moc nezaujima a ja sa sťažovať nebudem (toto je jediný prípad - lebo tu je to anonymnejšie). Snažím sa s tým nejako bojovať - nikdy predtým som takéto niečo nezažila, neviem či človek može dostať depresiu aj len tak, bez toho aby to v ňom hlboko vnutri nebolo už dávno.

Zewa - som z Bratislavy

_meno - ďakujem ti za tvoje povzbudivé slová. Uprimne, na Boha som zanevrela od čias, ked zomrela mama, pretože bola v najlepších rokoch, zaslužila si ešte žiť a hlavne byť šťastná, zdravá.
Ale viem ako to myslíš.
"Inak ze duse tvojej mamky a priatela uz isli neba (lebo im uz zomreli tela) znamena ze mozes zostat pokojna, nic zle sa totizto nestalo..ziadna bolest, utrpenie." - o to nejde, o ich duše sa modlím a chcem dufať v to že su na lepšom mieste. Ale čo my tu - chýbajú mi, Každý deň. Pri mnohých situáciach, hoc aj len na niečo sa ich opýtať, objatie, úsmev - to všetko mi chýba a na to už len spomienky nestačia. :(

Ahoj lostsoul

Bozia laska je nepodmienecna-je vsemocny. Lubi nas.
Vztah s Bohom je uzasny v tom, ze ste vsade spolu.

Dneska som cital clanok, ako na pusti nic nie je-nie su tam rastliny, nie su tam zvierata, nie je tam jedlo, nie je tam voda. Co by sme na pusti mohli najst? Sme to my sami, nasu dusu, vztah s panom Bohom, vieru na zaklade skusenosti, lebo ked budeme verit jemu, on nakrmi telo.
Je to opak hlucnych fabrik, strojov, hlasnej hudby, hluku davu.
Je to ticho ktore vyhladavame, ked CHCEME pocut, co nam pan Boh vravi.

V skratke tento symbol puste nas uisti, ze Boh existuje. Ze nas miluje. Takato skusenost naplna srdce laskou a vdacnostou.

Az laskyplne srdce dokaze tvorit duchaplne konanie (presne ako pises, si vnutorne smutna).
Najviac som smutny ja z toho, ze len ty sama (dusa) mas slobodnu volu - len ty sama mozes chciet. Nie je mozne ta presvedcit, nie je mozne ta donutit (preto ludia vlastne nespoznaju Boha, ved otazka nie je 'ci Boh existuje', ale pytame sa ludi 'veris v Boha'?). Je to tvoja vnutorna volba, aka si.

Inak ze duse tvojej mamky a priatela uz isli neba (lebo im uz zomreli tela) znamena ze mozes zostat pokojna, nic zle sa totizto nestalo..ziadna bolest, utrpenie.

Mne osobne sa paci princip, ze sa mame radi...a mne osobne aj pomaha, ked sa dakedy rad nemam (na co som ja expert ^^) si spomenut na ludi ktori ma mali radi, preco ma mali radi: urcite bola mamka stastna ked si bola vesela, ked si sa tesila z prace, ked si bola uprimna k ludom, ked si do nich vnasala nadej ked im chybala, ked si dobrodruzne skusala v zivote nieco nove, vtipne prihody....

Akoby som to povedal ... skrze druhych ludi sa mame radi, ale maju nas radi uz len za to, ze sme.

A mne osobne velmi pomaha pomahat :-) Castokrat ked uz clovek ma 'vsetko' zisti, ze samemu mu to je nanic (to je ten princip puste-nic fyzicke nam netreba)...je to ako klasicka otazka, ci chce clovek sediet v drahom byte sam, alebo byt na pusti s ludmi.

Ved u psychologa, ked uz len clovek citi pritomnost druheho cloveka mu je lepsie. Ked sa sam vyrozprava, psycholog je ticho, cloveku je uz lepsie......psycholog nic nerobi, tesi nas len samotny fakt, ze JE.

Pomoc druhym je pomoc nam samim - ten co pocuva aj ten co rozprava, ten co place aj ten co je oporou, ten co spieva aj ten co pocuva, ten co obeduje aj ten co navaril .....laska je ako v nas jednotlivcoch, tak aj v nas ako skupine....laska je vsade, pretoze Boh je vsade.

Ja uz som sa za teba pomodlil, uz to je na tebe ci lasku moju a lasku Boziu prijimes :-)

Vela chuti do zivota Renew soul :-)

Odkial si? Mozno ti psychologa poradime.

Kolko mas rokov, co robis, s kym zijes?
Lieky mas od praktickeho lekara ? alebo - s kym si o tom hovorila ?