Stratená..

ahoj Lostsoul:keď je človek v stave,že už sám nevie ako ďalej a len sa motká v kruhu tak ako ty, mal by si nechať poradiť, pomôcť, napr. aj psychoterapeutom, poznám osobne výborného,ak sa ti venuje s ľudským prístupom a naozaj ho zaujíma tvoj problém, vie urobiť zázraky

m8 lebo to neboli návykové svinstvá ale prírodné veci bez akdejakých nechutných vedľajších účinkov.. viem ako vyzerá človek čo fičí na psychofarmakách.. mám pár ľudí v okolí, ktorým to ničí zdravie, orgány a koniec koncov ani ich psychika na tom nie je oveľa lepšie hoci ich už berú roky, ale lekári ich tak vehementne presvedčali o tom, že to musia brať do konca života, že už ani sami nevedia, čo chcú a len zo sklonenou hlavou chodia po recepty.. a na konci zomrú na následky tých liekov ešte skôr, než by možno zomreli bez nich. Ďakujem pekne, ale nedám im zarobiť aj ja. A koniec koncov načo predlžovať takým spôsobom celú agóniu? Ak sa z toho mám dostať, dostanem sa, ak nie, tak minimálne neumriem na bolesti a ešte horšie stavy, čo to vie porobiť. Už som si toho preskákala až až, takže viem svoje.
Usmievam sa keď mám na to skutočne náladu, nie len tak pre nič za nič, ak nemam vnútorne chuť sa usmievať. Taký silený úsmev prenechám iným.

aká výška inteligencie = tak rýchlo sa prispôsobíš problému a vyreišiš ho, tak rýchlo sa dokážeš prispôsobiť.

Lostsoul.
USMEV ani tvoji najbližší čo ti odišli by nechceli aby si chodila smutná. Usmev nezabúdaj! Všetko čo hovoríš, s kýmkoľev hovoríš, nezabudni úsmev. Strašne veľa to spraví. na psychiku. Znie to hlúpučko, ako som to napísala, viem. Ale keď už si stihla vyskúšať kadejaké psychiatrické lieky tak prečo nie toto? :) Budeš pôsobiť zdravo a sebavedomo

A k tej poznámke o nesvojpravnosti - snažím sa liekom toho druhu vyhýbať aj z toho dôvodu ze s veľkou pravdepodobnosťou by som ich skor použila na predávkovanie sa. Istý cas som sa k nim chcela dostat prave z toho dôvodu.. som rada ze sa mi to nepodarilo pravdepodobne by som tu uz dnes nebola. Lieky ktore ostali po nom nespotrebovane mam dodnes ale dufam ze ma nieco ochráni predtym ich zobrat. Takze brat ine na to aby ma to vyplo a necítila som nic? To vedie kam dlhodobo? Len na cintorín.

Je jediný, komu na mne naozaj záleží a kto pri mne ostal kým sa ostatní vykašlali. A vďaka lekárom a ich "užasným" liekom už jedného človeka zbytočne stratil. A ja v podstate tiež len pri inej diagnoze. Ale hádať sa nebudem. Ak chcete do mňa rýpať, ste na nesprávnej adrese. Kvôli tomu som sem neprišla a vidím, že som sa nemala zdoveriť ani tu. Ľudia nepochopia, kým nezažijú alebo nie sú s človekom, ktorý niečo prežíva od toho prvého momentu.

Priatel nedopusti... Som myslela, ze si svojpravna.
Ten kto nezazil, neprezil sam na sebe nema pravo sa k takymto rozhodnutiam vyjadrovat v zmysle nedovolim, nesmie, nedopustim. Je to peklo. Ja to poznam. Aj ked lieky su lieky, ale mne pomohli velmi.

lostsoul, nechod k lekarovi. Plať dane, nalepsie gorilam, nech si odsypu a nechaj si masirovat mozog tak, aby si "zapadnu medicinu" nepouzivala a gorily a podobni mali co najvacsie zisky. Ak niekto bohatne z liekov, su to lekarne, ale nechajme to.

ivana456 - on tiež sa zveril im do rúk a nežije a veľa vecí aj chýb zo strany lekára sme zaznamenali, podvenenie situácie..

Koniec koncov moja mama tu dnes nie je tiež vďaka lekárom a tomu, ako ju "liečili".

Nemienim byť ďalšia.

Už západnej medicíne neverím, je to len lobby farmaceutickeho priemyslu. Ťažko dôverovať niekomu, kto za človekom vidí zisk a nie jeho život a snahu pomocť mu.

m8 - paradox je ten že oni nekávičkuju ani necigaretuju s nim, lebo on neholduje ani jednej z tých vecí a ja tak isto. Kávu nepijem, nechutí mi a aj zo zdravotných dôvodov a cigarety ako astmatička už vôbec. Viem ten čas, ktorí ony stráva takto využiť aj inak. Napr. na knihu doma, film, venčenie psíka a nie potom byť v robote do 6-7 len preto aby si urobili očko, ako veľmi pracujú. Ja ich vidím keďže s nimi sedím, koľko reálne robia a koľko len prekecajú. Kamarátka s nimi netúžim byť, nie sú moja krvná skupina, maju iné záujmy a témy, ktoré mne nie sú blízke. Len chcem rešpektovanie, tak ako ja rešpektujem ich. Nevyhadzujem im na oči že "no zas ďalšia kávička, už 6ta za deň? alebo ďalšia cigaretka?".. a podobne ako keď mne povedia, či si beriem pol dna dovolenky keď idem o 5tej domov, hoci som tam od 8mej.
Proste rešpektovať jeden druhého, thats all..
Ja som radšej keď nie som moc viditeľná, netužim byť v práci nejak výrazná len ferovo zaplatená za svoju prácu, ktorú si myslím robím dobre a nemám problém pomôcť niekomu ak viem niečo čo on nie, alebo spraviť aj navyše. Len akýsi spracovlivý prístup by sa celkom hodil od neho ako šéfa. Ale možno si to uvedomí v deň, keď odídem, lebo mam na oddelení inú náplň práce s programami ktoré ostatní nepoznaju a hlavne nepoužívajú, čiže by bez mojho zaškolenia to mal niekto nový ťažké, keďže aj mna musela predošla kolegyna zaškoliť, lebo firma do externého školiteľa tu pokiaľ nemusí neinvestuje ani cent a celkovo do zamestnanca. A to už dnes viem že po takom prístupe aký má neurobím. Už aj tak ma nedoceňujú ako by mali tak aj filantropom ma už prestáva baviť byť. Keď som potrebovala niečo musela som si poradiť sama aj tak.

lostsoul, pises: "nechcem až také riešenie (antidepresiva, dodavam) - takú pomoc vyhľadal ten známy a miesto pomoci je už na cintorine.

Mas chybne vedomosti. Kopec ludi uziva antidepresiva a pracuju a staraju sa o svojich ludi.