Stratená..

stratena, pises: "najmä ak tá udalosť boal tiež toho druhu, že dotyčný musel brať lieky.. a predsa ani tie, ani lekári tomu nedokázali zabrániť."

Nemam potuchy, ci by ti psychiater nasadil antidepresiva. Ale ak su namieste, tak odmietat ich s vyssie uvedenym dovodom napoveda o viacerych moznostiach:
1. mozno si neinformovana , mozno nevzdelavatelna (hlupa)
2. mozno si tu svoju depku pestujes, (napriek tomu, ze ti sucasne aj kazi zivot, to sa vobec nevylucuje), mozno si vdaka nej vynucujes ohlady od svojho okolia a robi ti dobre zaobera sa furt sama sebou (mozno si aj trochu hystericka)

Anetina rada na psychoterapeuta je dobra.
Ja ti tiez radim obratit sa na psychologa alebo psychiatra, v lubovolnom poradi. U teba teda radsej psycholog. Ale ak ta ten nasmeruje na psychiatra, tak chod.

Nemyslim ze je to nim.. Skratka to len bol sok, asi pre kazdeho by bol.. Predsa len bežne nezazivame take situácie. Ostalo aj vela nedopovedaneho medzi nim a mnou ale aj ostatnými. Nenechal ani nic na rozlúčku.. List.. Proste nevieme dôvody. Isto mala na to vplyv aj depresia lebo sa liečil aj ked kto ho nepoznal by nepovedal ze on ma take problémy. Navonok sebavedomý chalan ktory si užíval zivot. Mnohokrát sme to nespozorovali ani my, ved ani ten posledny tyzden ked bol doma cely cas lebo mu nebolo dobre sme nezistili ze to mohli byt vsetkym tym.. Jeho mama s nim bola ti dobu najviac pretoze je uz doma a tiez nevedela do poslednej chvile.
Paradox ke ten ze to zazila moja mama a aj ja.. Mozno to s niecom súvisí ktovie.. Trosku velka náhoda.
A u mna uz asi vsetko spôsobuje ze som extrémne citlivá.. Ci uz emočne alebo aj fyzicky potom citim na sebe napr po praci úplnú únavu akoby som nemala ziadnu energiu.. Citim sa ako v hniezde energetických upírov ked som v praci. Cez vikend sa citim lepsie viem to porovnať. Len posledne tyzdne -dva tri uz nepomáha ani vikend a bolest žalúdka raz silnejšiu raz slabšiu citim stale aj ked po preventívke som vraj ok.

a ak je to tak, je potrebné aby to priateľ počul a uvedomil si, že je to vážne, čo keď aj on sám podvedome v tebe živí ten smútok. Tak smútite obaja a ty aj za neho, ak je to tak.

či sa podvedome ,,nebojíš,, ,,žiť,, kvôli priateľovi. z lásky aj z ľútosti a ešte keď ty si si zažila sama a vieš aké je to. priateľovho brata si našla práve ty. Tie pocity bezmocnosť, ľútosť, možno aj pocit viny, hanby, alebo proste vieš, že si to nemala vidieť, netýkalo sa ťa to a priateľa máš stále po boku, či sa to stále dokopy nemixujú tie pocity? alebo či už to tak nemáš zakódované. Možno by s tebou k psychológovi mal ísť aj on aby ste boli spolu na sedení.

Lostsoul, je zo Senca, to máš naozaj kúsok,v každom prípade sa venuje osobe na 200%,a o termíne sa dohodneš určite,a viem,že robí aj sobotu,vyskúšaj, odporúčam,napíš mi na mail, dám ti kontakt:andrea99nh@centrum.sk

m8 - Netvrdím ze ho to nezmenilo cela ta vec, ved to bol jeho brat. Ale on je ina povaha. Je odolnejsi a silnejší to vravia vsetci o nom a tak nejak to aj on priznal. Aj ked samozrejme mozno vo vnutri to inak prežíva. Ale preco ta to zaujima?

Anetta222 - kde z blízkeho je? Pretoze sama auto nemam takze by ma musel priatel viest, obaja pracujeme do 5-6tej a nie vzdy by mal cas.

Lostsoul
z blízkeho okolia Bratislavy a myslím že nebude problem ani v objednávke v poobednajších hodinách .kedže pracuje na objednávky.

tvoj priatel ako je na tom?

anetta222 - je z Bratislavy ten terapeut?

m8 - ja som povahou boal vždy taká, takže je ťažké zmeniť svoju podstatu. Niekto je extrovert, niekto introvert, niekto ukecaný, niekto tichý..
So stratou ako takou sa učím žiť.
Skôr mám pocit (možno sa mýlim neviem) že tá udalosť, ktorá sa minulý rok stala a to, že som to celé zažila, tak možno to je následok toho, šok alebo tak.. s ktorým sa neviem vyrovnať. Aj keď nejaké nočné mory z toho už nemám. Ale asi vnútorne to na mne nechalo následky.
Paradox je ten, že moma mamina zažila podobnú udalosť tiež, keď bola malá.. so svojim otcom (ale tam ani nejde o to, aký bol s tým človekom príbuzenský vzťah alebo či vôbec bol ale to celé. A viem, že celý život ju to trápilo a aj všetky jej choroby pramenili z toho, čo nechala tá vec na jej psychike.
Ale to je iba môj názor.

Ťažko sa radí človeku, ktorý to nezažil.. tú istú udalosť. Asi by som tiež nevedela pochopiť človeka, čo toto zažil, keby tým sama neprejdem. Nie vždy rady typu ísť k lekárovi a dať si predpísať lieky sú to pravé.. najmä ak tá udalosť boal tiež toho druhu, že dotyčný musel brať lieky.. a predsa ani tie, ani lekári tomu nedokázali zabrániť.

Lostsoul
chapem že si smutna z toho že si stratila blizkych ľudi, plno ľuďom sa stali veci, ale nemožeš preto zahodit cely svoj život. mam pocit, že si mysliš, že takto je to spravne, takto ako si, smutna, pracovita,ticha, ale vidiš, že predsa takto nie si šťastna. rozmyšlaš, ake je to nefer, ked ty sa v praci ideš zdrať a ony klebetia. (nepovznesieš sa, alebo vôbec, že ťa to štve a tak si myslim že to zanmená, že nerobíš to sama do seba, ale kvôli nim) šeda myška je tvoja bublina ktoru si si vytvorila. aby si mohla živit tu smutnu a introvertu ženu. ale už ju neživ. prišla si sem lebo sa jej chceš zbaviť, už tak nechceš žiť. vyhladov ju,nepremyšlaj nad tym, čo bolo/je zle, ale čo bolo/je dobre. krmiš tu smutnu v sebe stale aj tym ako si negativna(zamietaš rady, stale nejake ale :) ) ako si mysliš, že to si ty a že najdeš nejaky liek, ale ani tu ti žiadna rada nepomaha a ani nepomože lebo len ty si schopna si pomocť. všetko je v hlave, treba so sebou pracovať. Ťakža cesta ťa čaka a dlha. možno si piš ciele na tyžden. 5 cielov každu nedelu a vždy si ich vyhodnot. daj si ciel priklad: ked mi kolegyna niečo zapoti, aby bola sranda ju nejak slovne odpinknem,milo. alebo každy den sa niekoho spytam ako sa ma a milo sa na neho usmejem..to su len priklady..davaj si ciele take, ktore by si normalne ako ,,šeda ticha myška,, nikdy nerobila, niečo čo ťa inam bude posúvať, tam kde to nepoznáš :) (mám to vyskúšané) a ktovie komu ty poradíš niečo, alebo stačí ak niekoho vypočuješ.