Dôvod, prečo vás vaši otcovia a otčimovia znásilňovali je ten, že boli slabí. Bez zmyslu života, bez minimálneho pochopenia, bez súcitu, bez schopnosti sa vcítiť do toho druhého. Vy ako deti ste boli síce rovnako slabé, ale disponovali ste niečím, čo oni už nemali a to čistou detskou dušou. Tú od vás chceli, nie vaše detské telo. Čím je človek slabší, tým viac svoju slabosť nenávidí a tým viac nenávidí slabosť u toho druhého. Preto ste sa stali obeťami. Jediná cesta, ako sa zbaviť nálepky obete, je zosilnieť. Ale nie svalovo, ale pochopením. Môžte sa hnevať, môžte odpúšťať, môžte to dokola rozoberať s ostatnými obeťami..ale reálne iba posilňujete obraz toho, čo sa vám stalo. Až keď konečne zafunguje nejaký ten pud sebazáchovy, tak sa spamätáte. Ale to sa stať nemusí. Potom začnete robiť to isté..vytĺkať zo seba svoju zomierajúcu dušu stále násilnejšími podnetmi..sebapoškodzovanie, samovraždy..niečo, čo by bolo silnejšie ako spomienka na to, čo sa vám stalo. Aby vás konečne zase niečo oživilo.
Pokiaľ sa ale nezmierite s tým, že zlé veci sa dejú a nie bezdôvodne, ale aby ste sa v niečom poučili, donekonečna vám bude vyvstávať iba jediná otázka, prečo ja? Ale rieši to niečo? Nič. Ak ja ale navrhnem niečo, čo pôsobí blahodárne na dušu a telo, tak to zamietnete..lebo veď sa treba trápiť a týrať...čo je v konečnom dôsledku tiež podnetné. Len zdravý rozum by asi volil iný spôsob.
Nie, nie som múdra a nikdy som to o sebe netvrdila. Rovnako nemáte minimálnu istotu, či som niečim podobným neprešla. Či už to pochopíte alebo sa naseriete, berte to ako vklad do budúcnosti..keď si možno nechtiac, predsa len spomeniete, že by ste to nemuseli brať osobne, nepreciťovať to stále znovu a znovu a len sa s tým vyrovnať. A investovať vlastnú silu do poznávania tohoto sveta, ľudí, ktorí majú možno pre vás tak rozčuľujúce názory, vyznievajúce výsmešne a nadľahčujúco..ale pravda je úplne niekde inde. :o)
Netreba v sebe prebúdzať *spravodlivý* hnev a to na úplne niekoho neznámeho. Skôr sa zamyslieť, či by ten tak odlišný názor predsa len nemohol byť založený na niečom hmatateľnom a pokúsiť sa za slovami vidieť viac, ako len za slovom ovečka kolektív. Pre mňa to bolo symbolom niečoho slabého a nevinného..nie predátora, ale obete. Nič dokopy s intelektom a kolektívom. A Maoam, veľmi sa mýliš aj v tom, že sa nemôže stať, že by sa aj tu nemohli nájsť bytosti, ktoré už zažili a pochopili viac a že dôvody, prečo sa sem inkarnujú nemusia mať nič dokopy so slabosťou. Priznaj sama a úprimne, čo chceš počuť v živote viac..len to, čo zažili tebe podobní, alebo si rozšíriť poznanie aj o niečo, čo je len vzdialenou budúcnosťou? A je v kategórii fantázia? Alebo to dieťa v tebe je už definitívne zabité každodennými starosťami? :o)
