Tetania

Soravia ty si ešte nebola u lekára či ako tomu máme rozumieť? Ty máš silnú depresiu, to je už naozaj nebezpečné. Opakujem znovu, čo najskôr vyhľadaj lekára

Baby moje, veď to takto nejde, to si nemôžte ráno hovoriť. Ja na to vôbec nemyslím, snažím sa to vôbec neriešiť, ja sa ráno teším na nový deň. A ja mám zas šťastie, že môj priateľ je veľmi v tomto smere chápavý a ohľaduplný, aj keď včera sa ma pýtal, že čo nové a ja že "je mi zle" a on že "pýtal som sa, že čo nové..." xixi. A tak si žijeme... ja sa nevzdávam. Aj keď mám chvíle, že už mám pocit, že to nezvládam. Ale zas sa otrasem. Dnes mi je na hovno, od rána božieho

Soravia, ja si poviem to iste rano - boze, co ma dnes zas caka? Bolest hlavy? Slabost? Atd.. Bolest chrbata?

Soravia precitaj si na www.wikipedia.org a zadaj si hypochondria a je tam napisane vela zaujimavych veci. Ucis anglictinu tak nebude problem.. Je tam spomenute, ze ludia trpciaci hypochondriou si myslia najviac, ze maju sm alebo rakovinu, kvoli velmi nespecifickym priznakom. Zufalka, na magnetickej rezonancii je lepsie rozlisenie zmien na mozgu, aj ked CT je ucinne, ale nema take dokonale zobrazenie. MR ma aj farebne rozlisenie, co CT nie..

nuž baby, presne tak. ráno si poviem fuuuj co sa mi dnes satne? kde ma zvrtne? co ak odpadnem ochrniem, budem trpnut..som psycho..ja som si na 100% istá že ak by som sla k Dr. tak si ma tam nechaju, sleduju a ukazuju ako nejaký exemplar..
je strasne žiť v strachu, bat sa..alebo žit v presvedceni že mam SM a pritom male dieta a rodinu..aj v robote...kukaju na mna..ze co ti je? preco sa tak ksichtis??
ja mam problem aj pokecat s clovekom.mam pocit ze masleduje a smeje sa zo mna a mysli si ze som drbnuta...
aj teraz som mala pocit ze ma nohy nenesu, že padnem, ze si ich necitim...ale este sa mi to nestalo vzdy ma posluchli, nikdy som nepadla..neviem ci je to o pocitoch alebo...

mame skoro vsetky rovnake priznaky, tak snad nebudeme mat vsetky sm, nie? Musime len dufat, ze to raz prejde.

Caute baby. Ja tiez velakrat nad tym rozmyslam, preco mi je stale tak mizerne.. Mam zo vsetkeho strach, rano sa mi nic nechce, niekedy mam pocit takeho vnutorneho napatia.. Nic si z toho nerobte, mna tiez moj frajer nechape, v byvalej robote sa mi za chrbtom smiali, nastastie, teraz mam novu a tam nikomu nic nehovorim. Ako sa niekto moze druhemu za chrbtom smiat?! Zmenila som robotu kvoli tomu, velmi sa ma to dotklo, ked som sa to dozvedela.. Ludia vedia byt svine, ale ja verim, ze kazdemu sa to vrati.. Zivot ich postavi do tej istej situacie. Ja som mala spoluziacku, co byvala casto chora, ale nikdy by ma nenapadlo sa z nej vysmievat.
Ja sa najviac bojim, ze ak tu sm mam, ako sa postaram o svoje dieta?

Soravia,viem o com pises,len clovek sa snazi byt silny a dufa,ze to zvladne a raz prejde vsetko zle.Ale ja ak budem mat cas,tiez sa objednam.Mam jednu super psychoterapeutku,naposledy som tam bola min rok pocas tehotenstva.Citila som sa lepsie ale ci to staci,to neviem.Po porode to zase zacalo.Unava,stres,vycerpanie,hnev a tie pocity na odpadnutie.Ja osobne si myslim,ze terajsi moj stav moze uz byt zhorseni aj psychykou ale len preto,ze clovek nevie co mu naozaj je a vsetko co za tych 7 rokov skusal, nepomohlo.Ale vzdavat sa nikto nesmie.Treba/aj ked niekedy to naozej nejde/ mysliet co najviac pozitivne a tesit sa z deti a zo zivota.Dobre sa mi pise pre druhych ale sama to niekedy tiez nezvladam.Ale stale dufam,ze to prejde a bude mi lepsie.Manzel mi povie ak sa postazujem,ze tebe je furt zle.No,a to ma ma povzbudit?Jasne,ze ho to stve ale on s tym nic neurobi.A lekari?Stale cakam,co vymyslia.U teba mam pocit,ze upadas naozaj do depresii,je to nebezpecne.

každe rano myslim ako vsetko zvladnem..vsetko robim s odporom..je mi na hovno..nik ma nema rad...ani vlastný muž..kuka na mna ako puk...nechape moje vykriky duse a moj bol...je to nieco ako bolest z vnutra...moje nohy ma neunesu....neviem sa smiat....je to horsie nez rakovina..
fakt neviem co mi je..
a ja chcem žit, byt milovana, mat este dieta..ved mam len 30..

Soravia ty máš hlavne hroznú depresiu v popredí, už aj vyhľadaj pomoc odborníka lebo sa zrútiš. Ani SM nie je také katastrofické ochorenie, aby si sa takto ničila. A ja si myslím, že ju rozhodne nemáš, lebo to čo uvádzaš sú jasné znaky tetánie. Mnohí si to mýlia so SM, ale tá má iné celkom príznačné veci, ako napr. dvojité videnia či vybočovanie nohy. A ľudia so SM a necítia slabí, poznám ich, necítia sa ani chorí a vždy sú to optimisti. Už aj sa spamätaj a prestaň si vhlave vyrábať také drámy! A vyhľadaj psychológa či psychiatra, toto už sama nezvládneš