Tetania

Soravia,naozaj aj ja mam pocit,ze upadas do poriadnej depky.Ja som to vzdy nejako sa snazila prekonat,pomahalo mi vyrozpravat sa mamine.Ale odkedy min.rok zomrela,tak je to pre mna tazsie.Mam kamaratky ale kazdy ma svoje problemy,takze to preberame len tak okrajovo.S otcom sa urcite veci preberat nedaju a ani ho nechcem zatazovat.Manzela nadovsetko milujem,ale tiez mi vie nevedomky nejakou poznamkou neskutocne ublizit po citovej stranke.Preto chcem ist k tej lekarke.Ta nikoho nepozna a ani nesudi. Ak clovek nie je stastny,vadi mu vsetko.Mna ako-tak vo velkej miere drzi nad vodom syn 14 mesacny.A uz len kvoli nemu sa z toho musim dostat.

napríklad ja mám dnes pocit aký som nemala dávno, že mám napuchnutý jazyk a nedá sa mi dobre rozprávať. som to kedysi aj hovorila neurologičke a ona pokývala hlavou, že to je normálne, že to sa stane, už neviem ani čo to vyvoláva... proste furt je niečo...

No skôr tú SM riešili moji doktori, kým sa v tom oni nezačali vŕtať, tak som sa snažila na to nemyslieš. NO ale aspoň viem, že ju vylúčili.Juj to máš zlé s tým mužom, nedá sa s ním o tom porozprávať? On možno len nevie ako sa má správať a čo má robiť... neviem. Ty si mala iba jeden záchvat? Však mne je furt čosi :-) ja som ich mávala ako na bežiacom páse, teraz trochu menej, ale napriklad aj ráno som mala... ale musíme žiť ďalej. Každý má len taký kríž, aký vládze uniesť a prečo má niekto taký a niekto taký, to neriešim, ale verím, že dôvod to má

diagnozu jasnu nemam....chora nebyvam..vsetko mi funguje az na hlavu:)))
mas pravdu snazim sa nahovorit ze som stastna...ale asi nie som...stale sa neviem vyznat v sebe..
takže aj ty si riesila SM??? to asi kazdý panikár:)
uvidime co ccas prinesie..a ako sa z toho dostanem....
snad bude lepsie..inak,, presne takto na jesen som mala záchvat- potom som mala točaky a k zime ma to preslo...aj som zabudla na chorobu....tesila som sa..
a teraz po lete mi zas brni a trpne tvar, brada..ja utekam ako besna do bezpecia, tam dýcham....
chcem sa mat dobre, byt istá sama sebou, svojou ženskostou, chcem aby ma niekto objal, laskal, mojkal..bohužial muž taký nie je...a mne satci tak malo..len ludske teplo..samota ma zabija

Probnlemy z nedostatku materialov pre telo(mineraly, bielkoviny, polotovary na neurotransmitery) sa daju docasne vykryt d0oplnkami, ale je dobre pri tom si napravit zlozenie stravy a pripadne travenie, aby sme tieto potrebne materialy dostavali v prirodzenom stave.
Hlavne pri kojemi a stresoch sa rozne problemy objavia, lebo vtedy ma telo ovela vacsiu spotrebu a vyrabuje sa o rozne materialy(mineraly, vitaminy, bielkoviny...

inak ty si riadny hypochonder moja :-) máš ty vôbec nejakú jasnú diagnózu? a aké maš presne prejavy?

No ja vlastne svoje presnú diagnózu neviem. Tetánia, panická porucha, úzkostné stavy, z každého asi niečo, veľmi to neriešim. Tiež som riešila SM a ešte aj iné hrozné veci, vtedy som bola na tom zle. Ale teraz nepoznám ten pocit, o ktorom hovoríš.
Ja len mám pocit, že nie si šťastná, že aj to veľa robí. Mne veľmi pomáha opora, ktorú cítim u priateľa. Ja neplakávam, iba ak od zúrivosti. Snažím sa nikdy neľutovať, skôr som na seba prísna. Keď ma chytí záchvat, tak si hovorím prestaň hysterčiť ty kača a spamätaj sa. A keď mi je zle, tak just idem a prebijem to, aj keby som mala umreť. Priateľ mi hovorí, že kam zas chceš ísť a ja že ja nebudem hniť doma. Keď je on so mnou, tak sa nebojím, že mi bude zle, keď bude, tak bude, ale keď mám ísť niekam na pár dní bez neho, tak to už mám nervy týždeň dopredu, že sa mi určite niečo stane a čo potom budem robiť... tohto sa snažím zbaviť...

hmhmhmh, inak predtým ako som si myslela ze mam Sm... som si myslela ze mam rak. prsnika...prestala som kojit a nasla som si hrcku- to bolo mlieko zbité...odvtedy aj lek. mi pozrela prsniky nic nenasla.odvtedy som si ich chytala asi 5 krat za den, stale ci nieco nenahmatam...potom som haluzila...a to trvalo asi 7mesiacov..potom som mala ten atak na odpadnutie a odvtedy zijem v tom ze mam SM..
predtým od r. 2001- som s prestavkami mavala pocity tocebia, na odpadnutie, busenie- dýchavicnost- vzdy som to rozchodila, preslo to...sli sme na dovcu, dobrý sex a jedlo to odohnalo..na busenie som brala egilok:)))))
potom som mala baby...klud..a po kojeni boooooom...nervaky..
strach sa vracia....chcem byt v poho..ja žijem so svojimi "uzkostami" od r. 2000...proste shit....
zatial som to zvladla bez liekov..ale mam pocit ze teraz padám do priepasti..
baby, poznate ten pocit UNIKU??? utekat prec kde ma nik nevidi---tam sa rozklapem....dýcham...a je mi lepsie..

ooo, tebe je čo? tetánia? aj ty mavas chvile ked plačeš?? vies OOO mam depku ale ja som taký typek ze sa velmi lubim a lutujem,nikdy by som na seba a na zivot nesiahla..len som uzkostliva a lutujem sa..a sama seba hladkam a vravim si. mam ta rada..aspon sama seba ked už nik iný...
aj teraz..v stvrtok letim s mužom do Turecka on je velký businessman cestuje, berie ma so sebou aby som sa trochu potesila..a ja viem že sa budem sledovat, co mi trpne a ..proste des...

citam o tej hypochopndrii:)) vraj nadmerný strach o zdravie:)) mi vrav o tom:)))
stale sa sledujem..kde ma stipne, zaboli..potom hadzem do google a tam už čítam a kombinujem...