Tetania

zdenka 133 aj ja som stale volala pohotovost uz si mysleli ze mi sibe a len pred tyzdnom mi povedali ze mam tetaniu tak co uz daj sa vysetrit neurologovi a uvidis drzim ti palce

Ahoj myis,teraz vidiet more,to musi byt ukludnujuce a prijemne.Ja som ho zatial videla len v TV,kedze som "zdrava ako repa" a chodim na prechadzky tu v BA.Dnes je naozaj divny tlak,ale kedy nie je?To pocasie si robi,co chce.Tie tehotenske stavy ti nezavidim ale prejde to,to je potesujuce.A ked bude drobcek na svete,ani si na to nespomenies.Teraz len tak na rozveselenie-mozno si najdes neskor povolanie v obchode s WC,budes na ne odbornik,ked ich mas uz tolko vyskusanych.Dufam,ze som ta neurazila ale treba si zo vsetkeho robit srandu.Pa.

Caute babenky, uz som dosla s maminou z vyletu, boli sme pri mori, keby tu nebola mamina, tak by som mizerna sedela doma a rozmyslala, co mi je.. Toto mi aspon trosicku pomohlo. Inak, tiez mi je na prd, mam taky pocit, ze sa nenadychnem a bucha mi srdce ako blaznive. Stavy ako ma ooo. Plus moje tehotenske stavy, ze studujem porcelanovu misu zachoda kde len prideme.

hej hej Lenka, presne to si hovorím aj ja :-)

samozrejme, chodím do práce.

Ahojte,na chvilu som vypadla von a teraz pozeram ako ste sa rozbehli.Golda,brala som asi troje AD,zrejma trosku pomohli,chodila som do roboty aj von,ale nikdy som sa necitila naozaj dobre.Len sa to dalo vydrzat.Ale prisli aj horsie stavy.Chodila som k terapeutke,ked som brala posledne,a vtedy som aj otehotnela,tak som si ich sama vysadila postupne.Pomahalo mi sa vyrozpravat,ona ludi,o ktorych som hovorila nepozna,je to tak lahsie,ako hovorit o problemoch s kamaratmi.To mi pomohlo viac ako lieky.Dokonca som sa nezrutila ked mi zomrela mamina a bola som v 6-tom mesiaci.Mohla som sa vyzalovat a pohresit si na zivot a tento svet.Zdenka,som zvedava,co tebe povedia na neurologii.Drzim palce aby to nebolo nic vazne ale nieco,co rychlo prejde.A ako pise ooo,dlho sa to u mna nedalo a ani niekedy neda ale v poslednej dobe sa tiez riadim tym,ze sa snazim na to nemysliet a nevstavat s tym,ze co mi dnes zase bude.Budit sa s radostou na zazitky v dany den.Nestresovat sa zbytocne a nerozculovat sa.Zacnem upratovat alebo si pustim TV ale najlepsie to znasam,ked nie som sama doma a je tu niekto,kto viem,ze by mi rychlo pomohol keby nieco.Ale za tych 7 rokov,aj ked som mala stavy,ze som myslela,ze je moj koniec,ani raz sa mi nic nestalo.Je to o myslienkach a pocitoch.Ked vas to chyti,skuste si hovorit,je to tu zase ale prejde to.Ved sa mi nikdy nic nestalo,tak to bude dobre.Musim to vydrzat.

A chodíš aj do práce? Tie inj. mi vôbec nepomohli,

nooo, ťažko povedať, v poslednej dobe mi je akosi divnejšie, naposledy som mala v utorok... asi raz za mesiac, ale zle mi je stále, každý deň niečo, sú proste horšie a dni a lepšie... Ale žeby boli úplné dobré, to nie :-(

Ďakujem za odpoveď. A ako často mávaš záchvaty?

ja nemávam kŕče, mávam hrozné točenie hlavy, bolesť hlavy, pocity na odpadnutie, slabosť, únava, poruchy videnia... predtým som mávala aj tŕpnutie nôh aj rúk, aj pocit akoby mi vytáčalo ruky dozadu, aj som sa v noci budila na to, že sa dusím a nemôžem dýchať, ale odkedy beriem Cipralex, tak tie posledné veci ustúpili. Tie čo som menovala prvé, tak tie trvajú. Keď mám záchvat, tak si hovorím, že to už predsa poznáš, neodpadneš, nič sa ti nestane, pekne dýchaj a nemysli na to. Snažím sa rýchle niekoho vyhľadať a rozprávať s ním, aby som nebola sama, zväčša sa mi to podarí rozkecať. Potom mi je samozrejme celý deň zle, ale to už zvládam. Dosť som sa naučila si to nevšímať a fungovať aj s tým... proste to ignorujem a robím si ďalej svoje. Samozrejme nie vždy to ide a nie vždy sa mi to darí...