Tetania

Soravie123,nechcem Ta strasit,ale ja som to mala.TRpli mi pery,spicka nosa,dasna.Ja som si myslela,ze je to od zubov.To prave bolo,ked mi tu TETANIU zistili,mala som zviseny stupen.Odborne pov.Lahky stupen neuromuskularnej excitability.TEtania lahkeho stupna.Vtedy mi nasadil neur.velmi silne lieky na uvolnenie.Uz som o tom pis.AJ o tych min.a vitam.jak sa da zistit ktore chybaju telu.KAPKA KRVY.Tam zistia presne co telu chyba,a ci je v strese.Micha7,ja tiez beriem len paralen,a to az v krajnom pripade.

Ahoj soravia,dnes ten pocit nemam ale mavam migreny,takze to velmi dobre poznam.Musim si dat vteda tabl. od bolesti.

baby nemamte take pocity že vam na tvari pod kožou niekto akoby šrobovakom behal a ťahal cez nos šrobovak až pomedzi oči a k obom spánkom..a potom desný tlak na gebulu...a potom ma zacne bolet celust vrchne dasnáa trpnu...a brní mi hlava..len sa vtedy odbachnut:)

caveste babenky:)
vidim že sa mate kadejak..ja sa mavam vzdy na h..ráno desim sa co ma caka..vecer som na seba hrdá že som"prežila" - je to normalne mam 30 a takto prežívať???
OOO, tvoj starky mal SM??? a kolko r s nou žil? a aká bola kvalita jeho života? ako mu to zistili?
stale mam tu" sketu" v hlave...

No vidis,nie ako my,na nic si nestazujeme.Ach ti frflosi.Ha,ha,ha.Prave som hovorila s krstnou/co to mala pred tymi 15-timi rokmi/cez skype alebo ako sa to vola,ked sa aj vidite cez kameru na PC a povedala,ze je jej tieto 3 dni tiez zle,je to pocasim.Ona mala 10 rokov pokoj/pol roka brala lieky na tetaniu/ a teraz jej to zahapruje len niekedy.

juj len keĎ ja by som si zajtra potrebovala radšej oddýchnuť a pospať, ešte aj počasie bude na hovno. Neboj sa, to je normálne, aj ja mávam horšie a lepšie obdobia, stríeda sa to tak, že napr. mám aj 10 zlých dní a potom zase dobré. Vôbec sa neplaš, že sa to všetko vráti. Dnes a včera bolo zle aj zdravým ľuďom, ktorí tam boli so mnou, všetci frflali, že akí sú unavení a hlavi ich bolia a neviem čo všetko... no frfloši :-))))

Ahojte vsetci,dnes je naozaj jeden s tych "super" dni,kedy sibe pocasiu a vtedy si to samozrejma musi uzivat aj moje telo.Potrebovala som skocit do obchodu,a tak ma to po ceste chytalo,ze som skoro zacala panikarit,ze komu zavolam aby pre mna prisiel.Najprv som sa ale rozhodla,ze sa skusim rozpravat s malym/i ked on mi toho vela nepovie/,aby som to tak nevnimala.Bolo mi horsie a horsie.Zacalo poprchat,tak som ho len na chvilu vybrala z kocika,nech si pobeha.Ale nezvladala som to,a tak som po 3/4 hodine doma.Nechcem aby sa to zacalo vsetko zase zhorsovat,ked uz to vyzeralo,ze to je na dobrej ceste!Snad vsetky tie veci,co som sa snazila robit/lieky,vysetrenia atd/boli k niecomu a nie zbytocne.Ukludnujem sa,ze je to pocasim a basta.Citat nevladzem uz vecer a cez den nemam kedy.Dostanem sa len k casopisom ako mama a ja,ked som na wc.OOO,som rada,ze si sa mala celkom dobre,myslela som na teba,aj zajtra to zvladnes,ty si velmi silna,len si to mozno neuvedomujes.Jasne,ze si mi dala silu a aj motivaciu to nevzdat,pisala si,ze aj ked ti je na prt,just ides von.Bojujes s tym,tak preco by som to ja vzdavala?Sem-tam to cloveka polozi a poplace si ale musi verit,ze bude lepsie.A naozaj budme radi,ze netrpime smrtelnymi chorobami.Mne mamina pred ocami 3/4 roka odchadzala na rakovinu a vedeli sme,ze s tym nic neurobime.To je bezmocnost a strasna psychyka.Kazda sa o seba bojime,to je prirodzene.

Zúfalá, no a čo sa tebe deje, že máš také krízy večerné? Čítaj večer, to mne pomáha dakedy. A ja som ti pomohla? to sa mi ani veriť nechce, že ako...

aj mne býva horšie, keď mám PMS... :-) hlavne som ešte aj nervózna a je mi všetko na svete a úzkostné stavy ma chytajú, že ja sa z tohoto nikdy nedostanem a neviem čo... Inak podľa mňa je tetánia tiež nič, lebo s ňou človek vie niečo robiť sám, ak sa snaží a je vytrvalý a nevzdá sa. Ale je miliňon chorôb, ktoré sú sakra horšie a môžme byť len radi, že ich nemáme. Veci, na ktoré sa bez debaty umiera a nemôžete to ovplyvniť. Takže tetánia je diagnóza v pohode. No veď povedzte sami, mali by steradšej tetániu či to druhé? :-)

Babule čaaaaute :-) Uf, konečne sme chvíľu doma, ale ráno vyrážam na ďalšie školenie do Z. Moraviec, tak sa mi nechce, že ma ide poraziť. Vo štvrtok som od rána myslela na to, že čo sa mi dnes stane a že mi určite bude večer hrozne zle a čo budem robiť a ktorý príznak sa mi práve prejavil a či je to príznak tej choroby, o ktorej tu už nebudeme hovoriť :-) No šibnutá, šibnutá. Samozrejme, že som to zvládla dobre a takmer nič mi nebolo...Soravia ja mám presne tie isté príznaky ako ty, to čo si včera písala. Podľa mňa o nádore na mozgu vôbec nezvažujte, lebo ten sa prejavuje hlavne silnými bolesťami hlavy a to tu snáď niktorá nemá.