Prejedanie

natty, viem, čas už nevrátim späť:(

keby som tak vedela nezvracat... keby.. keby... miskaaa ;)) nerob hluposti pls

natty, viem, že priberem. A tiež verím, že to bolo len dnes, lebo už nikdy v živote jesť nebudem:(...i keď na konci bude smrť...nedarí sa mi s jedlom, nedarí sa mi v ničom...

nj.. to je zavislost... citis sa dobre ked robis zlu vec...

Keby som tak vedela zvracať:-(...
anetka, vôbec neviem, čo mám napísať....nenávidím sa za to, čo som spravila:( Keď som jedla jablko, kávu denne, bolo to oveľa lepšie. Psychicky mi bolo dobre. Už neboli žiadne čierne myšlienky. A teraz?......

misha ale apson ze pises vsade ze dneska... zajtra uz bude iny dnesok ;)) tak snad budes mat aj iny nazor ... a vyplach nepomoze.. budes sa citit prazdna, budes hladna a zas bdues papat.. a bude sa to opakovat.. pockaj nech ti to stravi, a nepriberies neboj sa stale :)

Miska, kasli na brucho, k tej psychologicke chod. Uvedom si, ze to brucho sa nenafukuje od mnozstva zjedeneho jedla. Viem to podla seba, po "orgiach na zachode"sa mi nafuklo aj od vody. Nejaky cas to trva, kym sa telo spamata, ved co sme s nim dorobili...Chce to cas a prave ten cas kym sa telocko da trosku do poriadku, treba pracovat na hlavicke-so psychologickou a aj vlastnou aktivitou. AJ KEBY SI SA MALA VYKOPAT VON, TAK TO UROB, NESED DOMA PRI PC A NERIES CO SI ZJEDLA. OCH, KEBY SOM TAK TERAZ BOLA PRI TEBE...

anet, s takýmto nafúknutým brušiskom by som neišla vyniesť ani smeti:-( A to mám ísť večer ku psychologičke. Nemôžem, hoci býva vedľa v činžiaku...Je mi zo seba zle, strašne zle:-( ..ja viem, že vám pripadám ako debil, ale fakt už dnes nevládzem žiť.
natty,
skôr výplach žalúdka:-(

mishka ach no hej.. tvrdohlava si, s tym ja nic nespravim zial... len neurob nejaku hlupost co si pisala.. s tym ze sa zabijes... vyprask by si si zasluzila ;)

Miska, nebud ako mala. neries ze jes a preco jes ved to je normalne. Co keby si isla von, prec niekam na prechadzku, s niekym na kavu, do kina-hoci aj sama...Viem pripadm ti, ze som spadla z mesiaca ale ja viem co hovorim, poznam tie pocity o ktorych pises a sama som to riesila prave tak. Normalne som si nariadila ze vypadnem z domu a aj som to urobila aj ked ma to stalo neskutocne vela sil. Spravala som sa ako blazon, vonku som sa pustala do debaty so starsimi ludmi, ktori sedeli na lavickach alebo s inymi psickarmi-niekedy som so sebou brala psa-len aby som nemusela rozmyslat nad tym co som zjedla. Bolo to hrozne tazke ale fakt mi pomohlo ze som sa nasilu "zamestavala" a to mi poohlo vytesnovat tie blbe myslienky.