Ako oslabiť alebo úplne potlačiť pud sebazáchovy?

Chod do Nepalu, Tibetu, medzi domorodych obyvatelov, za par centov dostanes postel u hoc koho a zi tam s nimi isty cas...Prides nielen na to, o com je pud sebazachovy, ale mozno sa ti aj rozbriezdi...

Vedieť ako potlačiť pud sebazáchovy.

mimulus, tvoj problem je, ze nechces prijat nic nove... :) clovek ti moze napisat navod co a ako, no ty si aj tak budes trepkat to svoje a neprijmes nic nove...Povies, ze prosto toto je reinkarnacia, ze sa s tym neda nic urobit a hotovo :) Bodka, finito.
Vies, v takom pripade tu nepis, je to uplne zbytocne. Co tym vlastne chces dokazat? Napriklad touto diskusiou? Chces lutost? Ved ty neprijimas ziadne rady...rezignoval si a ked to ty sam nechces zmenit (lebo reinkarnacia, lebo hovadiny), tak potom co chces od neznamych ludi? :D Prepac, ale dostat dom bez jedineho eura mi pride realnejsie, ako tebe davat overene navody ako lepsie zit :D :D Nechces prijat, necitas, nevnimas, len si hovoris to svoje - "vsetko je tazke, nic sa neda, nemas silu, nevies, nemozes, reinkarnacia"...
Ked tvrdis, ze sa nic nezmeni, ked nechces nic prijat, tak probuh nevytvaraj tieto nezmyselne temy :D Prepac, ale je mi to smiesne...najviac mi je smiesne, ked sa niekto chce dobrovolne zakopat do hrobu, zaziva, nemieni NIC ROBIT SO SVOJIM ZIVOTOM a este aj ocakava lutost....lebo nic ine mi z tejto diskusie nevychadza. Na vsetko mas vlastnu odpoved, ziadna rada ti nie je ani dobra, ani vhodna na vyskusanie, tak potom CO VLASTNE CHCES? :D

MultiLevel - v jednom máš pravdu. Každý si je strojcom svojho šťastia a každý je zodpovedný len sám za seba a za to ako premýšľa. Je zodpovedný tiež za myšlienky a situácie, ktoré priťahuje.

jedulka - tak aj mňa by zaujímalo ako človek bez jediného eura príde k domčeku :D

MultiLevel - každý jeden človek má svoj osud a záleží len od neho samého či je natoľko silný aby ho dokázal zmeniť. Ja taký silný nie som, nedokážem zmeniť reinkarnáciu a preto viem, že aj v ďalšom živote sa budem trápiť. Možno viac, možno menej ale budem.

Fyzická práca nepomáha - je to obrovský blud, ktorý niekto vymyslel aby sa takto riadila zvyšná populácia.

Ja som už na dno dávno padol, len bohužiaľ som na tom dne spútaný reťazami - tak sa zatiaľ snažím aspoň dýchať aby som sa neutopil. Nemám know how, neviem ako pretrhnúť tie reťaze a aj keby som to náhodou zistil tak som natoľko oslabený pobytom na dne, že by som nedokázal vyplávať na povrch.

Ja som vďačný za každý deň ktorý prežijem, áno veľa mi to dáva.

Nevládzem však dýchať sám v reťaziach na dne, ktoré v podstate ani neexistuje - aj to dno môže byť totiž krásne ak ho tak človek dokáže vnímať.
Bohužiaľ je to môj osud, ktorý som si nevybral a možno som ho ani nechcel no ak mám byť za toto trápenie vďačný tak budem a budem ďakovať bohu, že ešte aspoň dýcham.

jedulka, nikdy by som si nedovolila tvrdit, ze ludia maju nalinajkovany zivot, ze im ho niekto predurcil. Nie, tomu neverim. Ale verim tomu, ze si SAMI PRITAHUJEME DO ZIVOTA iste SITUACIE, ktore mnoho raz bolia, pri ktorych trpime, pri ktorych sme v uplnych koncoch a nerozumieme im...a deje sa to preto, aby sme rastli, aby sme sa stali silnejsimi, aby sme si dokazali uvedomit zmysel svojho zivota, svoju cestu...Mnohi ludia trpia len svojim vlastnym pricinenim. Len tym, ze nie su schopni sa vzchopit a inak premyslat. Lebo vsetko sa zacina a konci v nasej hlave... :)
Nikomu samozrejme tento nazor nenutim, len pisem ako to vyzera u mna a ako to funguje. Som tak isto len clovek, tiez nie som vzdy silna, mam svoje trapenia, ale vdaka tejto "filozofii", ci ako to nazvat, sa mam lepsie :) Lebo viem, ze vsetko je len o tom, ako sa k problemu postavim

MultiLevel ...taky nejsem přívrženec myšlenky, že si takový osud někdo vybral, je to celé nesmysl.V životě jsou určité předem dané cesty,ale vždy jsou na nich křižovatky a jen na tobě jakým směrem se dáš.Tam taky samozřejmě dojdeš.Ale dost o duchovnu.
Tvoje rady ohledně jednoduchého života beru, myslím si, že by to každému pomohlo,alespoň mě to pomáhá.Ale já mám za zadkem muže který mi tyhle přání finančně zajišťuje.Kdybych byla sama, to bych chtěla vidět kde bych vzala jen na jízdenku do takové vesnice, natož o koupi domku bez elektřiny.Je třeba brát ohled na lidi, kteří prostě peníze nemají ani na druhý den na chleba.Víš, to potom není žádná prdel.Vím o čem mluvím, sama jsem v té situaci byla a ted mi poraď jak se dostanu k tomu domku bez elektriny?

sante, mne je jedno kto comu veri...Ani nehovorim, ze to co pisem, je zakonite pravda. Kazdy reaguje podla vysky svojho bytia :) Takze je vsetko v poriadku.
Mimulus, ak si si vybral trapenie a neschopnost nabrat v sebe odvahu, tak je to tvoje rozhodnutie. Co by som robila na tvojom mieste? Povedala by som si, ze i toto, co sa mi deje ma niekam chce posunut. Nieco ma naucit, uvedomit si, vyrast dusevne. Preto by som za to vsetko podakovala...za kazdy bozi den, ktory som v trapeni prezila a vdaka ktoremu som mohla mnohemu pochopit. Podakovanie, prijatie, odpustenie samemu sebe a nasledna cesta ist niekam dalej. Kupila by som si za posledne prachy kdesi na dedine daky prtavy domcek, tam by som sa nastahovala bez elektriny, bez netu, bez telefonu a rubala by som drevo dovtedy, kym by mi konecne vsetko nedoplo a nedonutilo inak mysliet (fyzicka praca nesmierne ocistuje). Zacala by som viac pocuvat svoje vnutro, robit len veci, ktore ma bavia, ktore chcem....pomahala by som nezistne ludom okolo mna, nechcela za to nic, len usmev...Znie to ako z lacneho filmu? Mozno, pre mna by to vsak bola cesta k ociste.
Niekto musi padnut na obrovske dno, stratit vsetko co v zivote mal, musi sa stat bezdomovcom, byt posliapany, musi sa pregrcat cez vsetky kanale, aby pochopil, kde je jeho novy zaciatok. Ak ta caka pad na same dno, tak padnes...nezabudni vsak, ako sa postavit. Odpustenie, podakovanie, prijatie, zacatie od zaciatku :)
Inak, odporucam precitat si knihu Pribeh muza od Hiraxa. Mozno ti to pomoze :)

MultiLevel - viem prečo sa mi to deje. Prenieslo sa to na mňa z predchádzajúceho života a ja som bohužiaľ presne tak isto slabý ako ten môj predchodca, ktorý mi tento osud(reinkarnáciu) zanechal.

Jediné čo mi ostáva je zmeniť svoj osud, no bohužiaľ na takéto niečo nemám asi silu, nemám know how a tak sa budem stále točiť do kolečka, stále písať na toto fórum a ž kým sa úplne nezbláznim a neukončím s voj život.

Som tu už rok a za ten rok sa môj stav zhoršil natoľko, že už ma dokonca prestávajú baviť aj tie veci, ktoré som pred rokom robil veľmi rád. Uzatváram sa pred svetom a aj to málo čo mi ešte ostalo je mi nanič.

Jediné čo som ešte nestratil je úsmev na tvári. Nikdy, teda málokedy ma niekto vidí bez neho. Je to ale to posledné čo mi zostalo - viac už naozaj nemám čo tomuto svetu ponúknuť.

Naozaj si všetci myslíte, že celý deň sedím na riti a nič nerobím??? Ani jeden z vás ma nepozná - možne ste so mnou v kontakte každý deň a ani len netušíte, že som to práve ja.

Ja len dúfam, že to už nebude dlho trvať. Nemám peniaze, žiadny majetok, prácu, lásku, rodina opovrhuje mojou osobou...neviem čo je podľa vás dno ale ja som tam už padol a neviem bohužiaľ sám vstať... Možno sa zadusím po čase blatom alebo mi tam dolu dôjde kyslík ale nevzdám to napriek tomu, že mám okolo seba klietku.

Multi, dalo by sa tomu uveriť, ovšem až na tú časť pred narodením. to myslíš vážne? A kým sme teda boli, keď sme si vyberali ten "údel"? Skôr je to tak, že sme jednoducho tu, ale od začiatku s čistým štítom, všetko sa deje postupne, nič si si nepredurčil..
Ešte je tu jedna možnosť a to úplne svoj život otočiť, odísť niekam, úplne odpísať svoj starý život, a keď to nebude fungovať, ok nepodarilo sa to, všetko sa dodrbalo a ty si sám, hladuješ, nikto nie je ochotný ti pomôcť ... , tak veľmi by ťa prestal baviť život, že nejaký pud by si mal na háku a skončil by si to..
Ja tam ale zatiaľ vidím cestu. otvor oči.