Dnešná doba

Penta.g: ja nejako verím tomu, že najsprávnejšie je pre človeka to, čo je preňho najťažšie. Pretrpieť bolesť, premôcť lenivosť, všetko to, čomu by sme sa prirodzene vyhli (pravda, ďalšia nekonečná diskusia by bola o tom, čo človeka zabije a čo ho posilní), a keďže človek sa chce cítiť dobre nie len fyzicky (mať hmotu), ale aj psychicky, čo je v tomto svete blahobytu dôležitejšie, musí sa prispôsobovať aj svojmu svedomiu. A preto je síce pravda, že svet je džungľa, ale v rámci psychickej džungle by sme museli byť psychopati, aby sme nemysleli na druhých. Ale o tom vlastne aj hovoríš, že tieto archetypy v záujme spoločnosti by sa zrútili ak by sme šli do akcie, čo je možno pravda, ale na druhej strane väčšina z nás takúto dokonalú anarchiu nezažije, a preto to ostáva viac-menej v rovine teórie. Alebo v praxi tak vzdialenej každodennému životu ako slnko od zeme, takže síce ju vidíme a uznávame, ale nerieši bližšie problémy. Síce s tebou súhlasím vo všetkom, ale nehovorím o vyšších princípoch, že v konečnom dôsledku je všetko egoistické, ale v rámci nášho malého zemeguľového akvária, ktoré obklopuje naše vedomie. Mne nevadí vedomie, že keď sa človek prekonáva a je dobrý k ľuďom, ktorí mu za to nemôžu nič ponúknuť, je to iba ľútosť so sebou samým prevrátená smerom von. Aspoň nemôžeme byť nikdy pyšní na svoju bezhraničnú nepodmienenú filantropiu.
Pretože to sa stalo nesmierne moderné- byť sarkastický, hovoriť ľuďom ,,odpichy“, zhadzovať všetkých a myslieť len na seba. A pritom je tak očividné, ako nízko je položený takýto spôsob interakcie. A akí slabí ľudia sa k nemu musia utiekať. Čím iným to vysvetliť, než to, že ľudia sú takí rozmaznaní a neistí sami sebou, nespokojní so svojim postavením, že sa musia stále posúvať vyššie, a to dokonca tak základnou, obrannou formou ponižovania všetkého naokolo? Ja viem že to trápi veľa ľudí, aj to, že jedinou odpoveďou je zachovať si tvár a nenechať sa otriasť zlobou a nespravodlivosťou (už veľakrát mi bolo dané pocítiť, o čo ťažšie je byť dobrý než zlý). Ani neviem, na čo sa pýtam, skôr túžim len po nejakých reakciách, možno iných uhloch pohľadu, ktoré ste mi mnohí poskytli, ďakujem . Sama som vyrastala v prostredí bez lásky a každý jej prejav bol považovaný za slabosť, o to citeľnejšie to pozorujem v dnešnom svete. Vlastne viem, aká je otázka: Je taká naozaj väčšina ľudí? Vidím to vo filmoch a v komentároch na internete (:D), ale v kruhoch mojich známych nepoznám človeka tak bezcharakterného a neprajného, ako všetci opisujú ,,stelesnenie doby“. Možno trochu hlúpučké deti čo sa venujú Iphonom, ale naozaj je to také zlé? Naozaj je svet o tom, koľko človek čoho má? Je to tak vzdialené môjmu rebríčku hodnôt, že nemôžem uveriť, že niekto takto uvažuje seriózne. Že sú takí Američania, to chápem, ale aj tu a tak? (Áno, ešte aj ja vidím, ako naivne zniem, dúfam že nikoho neurážam svojou nesvetaznalosťou, ale snažím sa byť úprimná).
A odovzdať sa, celý svoj život nejakému cieľu? Stať sa mníchom alebo profesionálnym dobrovoľníkom, alebo vyštudovať medicínu a vycestovať do Afriky pomáhať? Ako mám zistiť, čo je správne, kde by som bola užitočná, a či som na to dosť silná? Predsa aj ja mám v sebe veľa pýchy (dosiahnuť úspech) a sebectva (mať sa pohodlne), je to tak ťažké rozhodovanie! Nemyslím si, že je to iba o fňukaní, aj keď je to AJ o fňukaní, ale niekedy sa človek musí zastaviť a uvažovať a nechať si poradiť, kým sa vrhne hlavou proti múru.
A tiež, k tomu utekaniu zo Slovenska, úplne súhlasím s Mimulusom, kde je tá hranica? Dokedy budeme utekať, kam a čo tu zostane? Nie je správnejšie čeliť problémom namiesto sebeckého úteku tam, kde nám ,,bude lepšie“? A čím sme si zaslúžili mať sa lepšie oproti našim vykorisťovaným bratom?
Hm, trochu som sa rozpísala, ale babkina platňa má už pred sebou len pár otáčok tak budem končiť, ale budem vám veľmi vďačná za každú odpoveď. Je to naozaj vec, nad ktorou denne rozmýšľam a neviem nájsť východisko.

Agnes998 - je to presne o tom, ľudia nemajú prácu sedia doma a majú veľa času na premýšľanie. Preto je čoraz viac psychických porúch...

Podla mna je ludom dnes az prilis dobre a preto maju vela casu stale premyslat nad tym, ako im je zle. Kedysi mali ludia tolko roboty, ze nad takymito vecami nemali nikdy cas premyslat. Zeny stale rodili a starali sa o deti, neboli pracky ani tepla voda, vsetko prali v rukach. Cele doobedie varili, jednak sa nedali kupit polotovary ako dnes, jednak mali ovela viac deti. Chodili robit na pole a to aj vo vysokom stadiu tehotenstva, casto na poli aj rodili. Vela ich deti im zomrelo, ci uz hned po narodeni alebo neskor, lebo nebola dobra zdravotna starostlivost. A co take doby ako prva a druha svetova vojna, koncentraky, myslis, ze ti zili lepsie? Ti rozmyslali, ci preziju aj na druhy den a nemali cas mysliet na take veci, ze kurna nemam na dve dovolenky kazdy rok, z toho jedna v karibiku, druha na seychelach, som ja ale chudak chudobny, aky ma vobec zmysel ze zijem!

MultiLevel, kam by si chcela ísť? :)

plachta - nech sa tu už popísalo čokoľvek tak pred takými ľuďmi ako si ty mám rešpekt a majú moju úctu.
O to viac, že si mladý človek.

Mimulus, preco chcem ist napriklad ja prec?
Mnoho mojich znamych odislo do zahranicia a ked sa vratili (ak sa vratili aspon na cas), bolo vidno, ze su to uz ini ludia...skutocne.
Ostat na SR, mat svoje klapy na ociach, nevnimat nic ine, len to, co tu do nas hustia...nie, dakujem
Ked som starkej povedala, ze odchadzam zit inam, povedala, ze sa na mna nahneva...Vraj mam byt skromna a uspokojit sa s malom. Akosi nepostrehla, ze chcem len zmenit vzduch, zazit iny zivot, inu mentalitu...Chcem prosto vidiet ako to funguje aj inde. A skromna mozem predsa ostat aj nadalej, ci to sa vylucuje? :D :)
A myslim, ze Maoam to skvele vystihla :)

a čo si vravela to z medicíny je tiež pravda, som si spomenula na svojho dedka, ktorý bol taký dobrák, že lepšieho človeka som nepoznala za celý život, posledné roky bol taký chorý, že mohol len ležať, babka sa o neho starala, ona rozpráva veľmi veľa, dedko zase veľmi málo, jediné čo jej povedal, keď išla variť je, že jej ide nakrájať cibulu..V posledných dňoch myslel len na druhých.

Sejla, jj, fakt ze podla seba sudim teba som tot nedavno mala tu cest velmi silno pocitit a bolo to fest neprijemne :-///, od cloveka, ktoreho poznam vela rokov, tak ale hold aspon viem, s kym som mala tu cest :D.

Maoam, k tomu sťažovaniu, viem, že ludia sa sťažujú aby im druhí nezávideli :D Toho som si zažila, v blízkosti mám človeka, ktorý si myslí, že keď sa má nadpriemerne, všetci od neho budú niečo pýtať a ťahať, že ho budú ohovárať, tak ten má vždy plnú hubu o tom ako sa má zle. V skutočnosti je ale sám taký, akých ľudí sa bojí. Závidí, je lakomý a vyciciava tých, čo sú vyššie.... Podľa seba súdim teba. Ludia vidia na druhých to, čo v sebe sami majú.
Ja keď sa sťažujem, tak to v takom zmysle, ako v tej rozprávke soľ nad zlato, keď mu na konci priniesli soľ a on hneď "prineste mi vodu, je to hrooozne slané" :) Našťastie poznám normálnych, chápavých ľudí, čo nepotrebujú od druhých neustále počuť len superlatívy :)

Maoam - no veď práve o tom píšem. Ako to tu bude vyzerať o pár rokov, keď tu už neostane nikto s emóciami, nikto kto si bude uvedomovať, že to ako žijeme nie je dobré???

Keď všetci správni ľudia pôjdu žiť ,,svoj,, život?

Na jednej strane majú pravdu - život má každý človek len jeden ale prečo ho prežiť od pôrodnice po hrob a nezanechať tu vôbec nič?