Albertova

Bordeau, kiezby bolo teda takych anjelov ako je ona viac. Mrzi ma, ze nemas rodicov. :-(
A zaroven aj mna mrzi, ze ja sa k nej mozno ani nedostanem. Som jej pisala koncom maja a dnes dalsi mail. Ako to tak citam tiez, asi je od nas dost sebecke ju zatazovat ked mala dva urazy a je slabsia. Pride mi to ako tragedia, ze tolkych vyliecila a jej sa stali taketo nestastia.
Ostava len hladat a verit, ze existuju este ludia ako ona, ktorym nejde o zisk ale dobro pacienta. Ked som tu citala o nej, ze s ludmi komunikuje mailom a pyta sa na ich reakcie, tak som neverila. V zivote som sa nestrela s tym, zeby doktor mal taky zaujem o pacienta.
Ale skratka musi byt viac anjelov ako ona. Skus pohladat ale myslim, ze v kontakte s nou zostat mozes. Asi zavisi dost od toho, ake vazne boli tie nehody. Ja som o nej nikdy nepocula, az na tomto fore a ako mesiace ubiehali, snazila som sa najst niekoho s dobrymi hodnoteniami, no ja som zaroven aj v zahranici a tu nema nikto taku povest, tu sa za vsetko velmi vela plati. Skratka, tu asi cloveku nepomozu ak nenecha "doktorom" 1000 eur za diagnostiku, poradenstvo a produkty.
Bordeau, kedze si sa uz posunula, vies si podla mna pomoct aj sama.
Ja ti poviem takto: Ja som stratila skoro vsetko v zivote. Mam sice rodicov a priatela ale pomahat si psychicky som odkazana uz sama na seba a jedine to aj pomaha. Fakt tu silu musi clovek najst v sebe, nema na vyber. Verim, ze to zvladnes. Mas nejakych kamosov, znamych, s ktorymi si v kontakte?

Mna zas trapi nieco ine. Pani Albertova uz pomaly bude koncit. Nie je najmladsia a co mala tie havarie tak to jej tiez dalo riadne zabrat. Neviem si predstavit co budem potom robit. Ja som sa u nej liecila uz pred par rokmi a odvtedy si s nou obcas pisem. Nie ze by som ju stale zatazovala mailami sak viem ze toho ma vela. Ale obcas na mna pride take tazke obdobie a vtedy ked jej napisem vzdy ma povzbudi a zas mi doda dalsiu energiu. Ja som predtym ako som ju poznala bola totalne na dne. Boli aj drogy a vselijake zivotne zlyhania. Dostala som sa vdaka nej zo vsetkeho a zijem teraz uplne normalny zivot ako kazdy priemerny clovek. Ba dokonca by som mohla povedat ze aj castokrat stastnejsi ako iny ludia. Lenze obcas take tie zle chvilky pridu. Podporila ma v tom ze som zacala studovat na vysokej. Na zakladke som bola vyborna ziacka ale v puberte sa to vsetko zvrhlo. Ked som sa k nej dostala tak som uz bola uplna troska. Toto co je zo mna teraz to je jej zasluha. Nemam uz rodicov a neviem si predstavit keby som v buducnosti uz nemala v nejakej tazkej chvili sa na nikoho obratit ci by som zase nejako neklesla na dno. To clovek nikdy nemoze povedat. Clovek nevie co na neho kde caka. Ak uz jej nebudem moct ani napisat tak budem mat pocit ze som o nieco velmi dolezite prisla. Z toho mam najvacsiu hrozu.

anjelik, ja s tebou suhlasim ale som clovek a ani ty niesi kazdy den stopercentne pozitivne naladena. Problemy, ktore sa prejavili na fyzickej urovni, treba najprv liecit na fyzickej urovni, lebo fyzicke telo je nam najblizsie. A zaroven s tym treba pracovat aj na vzdialenejsich telach, teda na mysli, emociach a pod. Ja svoj hnev obhahojovat nejdem, len som si dovolila dat priechod emociam, ktore aj tak dost potlacujem a to tiez nieje zdrave. Zakon rezonancie poznam a pracujem na nom, ze si vyberam svoje myslienky. Ale ako som povedala, som clovek a prijimam svoj hnev, svoju frustraciu lebo mam na to vsetko padne dovody. Transformacia je tazka vec a cloveku na to niekedy cely zivot nestaci, podstatne je mat to za ciel i ked sa frustracia prederie na povrch.Mozno by bolo lepsie radsej si sadnut s tymi emociami a az potom ich pretvarat lebo bez liecenia je naprava velmi tazka.

Bolo, nebolo, jedno malé kráľovstvo. Žilo v ňom kopec poddaných, každý mal svoju funkciu, všetci niečim prispievali k spoločnému dielu. To kráľovstvo sa volalo Telo a tí poddaní rôzne, bunky, orgány, baktérie, vírusy, paraziti...podľa toho, čomu venovali svoju silu a energiu. Všetko fungovalo dokonale, Telo bolo zdravé a funkčné, kým im pevnou a láskavou rukou vládla kráľovná, nazývaná Myseľ. Tá rozhodovala o tom, ako Telo bude fungovať, ako jej poddaní budú slúžiť. Lenže, kráľovná sa zamilovala. Zamilovala do princa, zvaného Hnev, druhým menom Smútok a tretím Otrávenosť. Prestala sa starať o svojich poddaných, celú svoju silu venovala princovi. Kráľovstvo začalo chátrať, pretože poddaní si zrazu začali robiť, čo chceli. Paraziti sa množili, bunky chaosili, vírusy sa preháňali orgánmi. Až keď kráľovná začala cítiť bolesť, zrazu jej začalo svitať. Že si nevybrala toho pravého. Vyhodila ho rýchlo z kráľovstva svojej pozornosti a dala si na pokeci nový inzerát. *Hľadá sa princ, zvaný Pokoj, druhým menom Sebaovládanie a tretím Radosť.* Pokiaľ sa ale taký nájde, kráľovnej nezostáva nič iné, ako toto všetko v sebe prebudiť a znovu oživiť. Potom sa jej poddaní znovu stanú poddanými a nie vládcami jej Tela.

PS: Čím viac zloby, hnusu, jedu, tým viac choroby. A to sa nikdy svadbou a šťastným koncom nekončí. :o)

Riadka, po tvojom prispevku je mi tak tazko. Neviem ci mam plakat ci trieskat s vecami od zurivosti. Ja sice nemam lekarov v rodine ale vsetci im veria. Mama mala rakovinu, uz piaty rok berie 30% chemoterapie, otec s prostatou poctivo papka antibiotika. Mne je z toho tak zle. Moj priatel to iste. Mam chut si z toho hlavu privret do dveri. Ten nazor: "Ved choroby su normalne a uz mam dost rokov, to je zo staroby" je taka sracka ze koniec. Vsetci ludia sa narodili s potencialom byt zdravi aj do 100vky. Preco sa potom obyvatelia najchudobnejsich krajin ako napr. Tibet pravidelne dozivaju 100 a viac rokov? Lebo jedia prirodne spracovane jedlo. Tak ako to vyrastlo, pripadne jedia ryzu a pod. Tento tzv. moderny zivot mi ide hore krkom. Najdolezitejsie je mat i-phone a na akne si treba dat roaccutan a bodka. Tiez som sa tak mohla rozhodnut, ale ja nechcem ist tou lahsou a hlavne nespravnou cestou. Mna mrzi, ze nieje viac ludi ako Albertova, mohla by ucit dalsich aby po nej prebrali zezlo. Vacsina je totiz naozaj sarlatanov. Kupia si si pristroj a za vsetkym su parazity. Parazity su vsak zrejme dosledok a co ja viem, Albertova sa vraj cloveku venuje celostne. Prezera mu telo, kozu, pyta sa a teda berie do uvahy viac nez len teoriu parazitov, ktorych sa vraj aj tak neda uplne zbavit a su vsade okolo nas. Vecnym stresom okolo parazitov by sme ani zit nemohli.

Ked už tu teda čítam o tej pani Albertovej a to čo napísala malabodka tak pridám tiež niečo z domácej lekárskej kuchyne. Môj otec je zubný lekár, minulý týždeň oslavoval pedesiatku a bola u nás večšia rodina na návšteve. Aj jedna otcova sesternica čo mala už davno paradontózu. Asi viete čo to je, to keď vám začnú vypadávať zuby. Je to také zápalové ochorenie a často aj dedičné. Vraj to súvisí s autoimunitou. Otec išiel ked bol mladý študovať za zubného lekára práve preto, lebo sa tomu chcel vyhnuť kedže v rodine to mali obidvaja jeho rodičia aj niekto další. A napriek tomu že robil všetko možné aj nemožné a tú hygienu si neviete predstaviť akú on dodržiava. Po každom hlte jedla vždy do kupelne a pol hodinu si čisti zuby. A to robi niekoľkokrat za deň. Ale aj tak uz nema predne zuby ani horne ani spodne. Nemôže mať ani mostik napevno, lebo tie dalšie zuby sa mu tiež kyvu. Tak asi to nie je bohviečo keď zubny lekar nema krasny udržiavany zdravy chrup. A teraz na tej oslave bola tá jeho sesternica, ktorej sa to začalo ešte keď bola mladá a otec mal vtedy všetky svoje krásne zuby. Aj ona už o nejaké zuby prišla, ale len asi nejaké tri, ostatné si zachránila práve liečbou u tejto pani Albertovej. Dopodrobna to tam rozprávala čo všetko robila a užívala tiež musela dodržiavať hygienu ale aj nejakú diétu a zuby jej držia a dalej nevypadávajú. Otec si samozrejme z toho robil psinu že dobrá blbosť ale mamina nie je taká zadubená a odvtedy ho presviedča aby skúsil tej pani napísať a ísť k nej veď aspoň vyskúšať. A on že to už aj tak nemá význam predné zuby aj tak už nemá a už mu je to jedno. Bude mať vyklápačky a basta. Tak v 50-ke mať vyklápačky a ešte k tomu zubný lekár, to je teda skvelé. No ale čo píše mala bodka je naozaj pravda lekári sa držia toho svojho a nerobia to len pacientom ale aj sami sebe. TAkže neni to len preto, že na pacientoch im nezáleží a natrepú do nich lieky. Oni tie lieky aj sami užívajú lebo im veria. A neveria ničomu inému podľa nich je to všetko len šarlatánstvo.

Ale co clovek zaseje, to by mal zozat. Nemyslela som rodicov Malejbodky ale nevies si predstavit co je toto za zufalstvo. Ja mam 28 rokov a od 5tich rokov mam stale problemy so "spodkom". S vacsimi ci mensimi prestavkami ale stale. A to nevravim o dalsich. Ja uz nemam chut chodit beznym doktorom. Teraz som v zahranici, tu asi nepoznaju slovo "pohotovost". Su schopni aj cloveka s bolestami "objednat" az o mesiac. To uz kde sme. Co je toto za svet? Hnusi sa mi to tu kazdym dnom viac a viac.

ale Moireal, choroby sa nikomu nepraju, to su silne slova.. Ale fakt musim uznat, ze rodicia lekari malejbodky nato ze su vzdelani su neskutocne zadubeni, ked ani dokaz vlastnej dcery im nestaci... Dnes uz mnoho lekarov studuje alternativnu medicinu, lebo vidia vysledky pri chorobach, kde nemoze klasicka medicina pomoct, ked ide najma o chronicke problemy, ucia sa a vzdelavaju aj v tomto smere, co ma velmi tesi, aj ked fakt je, ze dnes je vela ludi nelekarov, co si urobia nejaky rychly kurz v nejakej spolocnosti, co vyraba prirodne preparaty , dalej sa nevzdelavaju, chcu hlavne na predaji roznych preparatov hlavne zbohatnut, ale Albertova k nim rozhodne nepatria svoje vedomosti si rozsiruje cely zivot.

malábodka, nechcem nikoho urazit ale tvoji rodicia sa mozno spamataju, ked ozaj budu mat bolesti vsetkeho druhu a nic im nepomoze. Na zenske a urologicke problemy, ktore mna najviac nicia je klasicka medicina kratka. Ine choroby mozno dokaze utlmovat ale toto nie. A chcem vidiet taku babu, ktora aj po miliontom neuspesnom pokuse, bude dalej verit klasickym doktorom. Hanba im a dufam, ze ich stihnu take choroby, ze sa z toho pototo a snad sa raz spamataju a prestanu odsudzovat.

Moireal uplne ta chápem. Ja som tiež už treti rok v zahraničí k pani Albertovej som sa prihlásila sama cez jednu dovolenku na Slovensku. Mala som pred operáciou krčných mandlí. Ona mi ich zachránila a dnes už ani neviem že som ich mala tak zle. Lenže aj mne rodina prakticky zakázala k nej chodiť jej som ani nepovedala že som u nej tajne možno by ma ani nebola zobrala. Moji rodičia su obidvaja lekari a nevedeli sa mi postarať o to aby ma zbavili chronickych zapalov čo ma trapili od malička. Dozvedeli sa samozrejme že som bola u nej aj že mi ta liečba pomohla ale dodnes si myslia že to bola len nahoda. Alebo že som mala štastie. Uplne ignoruju že toľko ludi jej ďakuje za uzdravenie. Nakoniec aj moja mamina hoci je lekarka má teraz veľké problémy ale ona by k nej neišla ani zanič si myslí že by to bolo pod jej uroveň. Pritom je pani Albertova vyštudovany človek psychologička z velmi dobrou povesťou ale na takych ludi ako moja mamina to neplati. Ona veri len svojim kolegom aj keď jej nijako nepomohli doteraz.