Je normálne, že sa začínam strácať?

Mimulus, nie si Ty nahodou byvaly Genesis?, svojimi problemami a tvrdosijnymi postojmi mi ho velmi pripominas, ak si to Ty, tak si sa za ten cas co som tu nebola z miesta nepohol dopredu ani o milimeter, teda ak si to Ty, tak sa predsa zamysli, mas svoje nazory a postoje, OK, mas na ne pravo a nikto Ti ich neberie, ale ocividne nefunguju, tak predsa len musis nieco v sebe zmenit alebo aspon mierne poopravit lebo nespokojne preslapovanie na mieste je bohapuste plytvanie vzacnym casom a to je naozaj skoda u mladeho muza Tvojho vzdelania a inteligencie, aj Genesis rezignoval, tvrdil, ze aj on to skusal 14 rokov (opat aj casovo to sedi) a ku nicomu sa nedopracoval, no tak asi niekde predsa len robil chybu, ono ani pozitivne afirmacie nefunguju, ak nepochadzaju z hlbky duse, staci jedno male zavahanie a zase si tam niekde na zaciatku, na tomto fore je vela takych ktori uspeli, alebo im neveris a myslis si ze blufuju len aby boli zaujimavi?

ta3 - pekne a pravdivo napísané - lenže takéto niečo mi nemusíš písať, myslíš že o tom neviem? Myslíš že som 15 rokov preplakal niekde v kúte a ľutoval sa? Čo sa týka môjho vnútorného sveta tak nie, už ho nechcem rozvíjať, nechcem veriť niečomu čo je aj tak len výmysel, nechcem milovať ak ma láska sklame, nechcem dôverovať ak ma zradia, nechcem..... Jednoducho už viac nie. Mal som ideály ale život ma zmenil a už ich nechcem. Budem takým na akého ma tento svet pretvoril a ak sa to niekomu nebude páčiť tak ho pošlem do..... Viem, že ostanem sám ale radšej byť sám ako sa už po x tý raz sklamať v ľuďoch.Je mi úplne ukradnuté čo si o mne bude okolie myslieť, je mi jedno či ma budú ohovárať ako vyzerám alebo sa správam. Viem najjednoduchšie je svoju neschopnosť bojovať zvaliť na niekoho ale bojoval som s týmto svetom 15 dlhých rokov, prečo neprijať jeho podmienky a prestať sa správať ako outsider? Áno človek stratí osobnosť, začne sa správať stádovite ale nežije sa týmto ľuďom ľahšie. Najhoršie je však potlačiť vlastnú osobnosť niekde, odkiaľ už nedokáže vystúpiť.

Lulita - áno napísala si pekne ten posledný príspevok. Klinická depresia? Naozaj neviem čo mi je ale to tu vie s určitosťou napísať len jeden jediný človek a tým je ninaje nina - teda asi NINA.
Hneď keď napísala prvý príspevok bolo to niečo neuveriteľné - akoby som to totiž písal ja, v tom momente som tu uvidel svoje myšlienky a pocity a priznám sa bolo mi oveľa lepšie. Priznám sa, neviem kto to je, neviem ani čím si prešla ale už som tu na tomto fóre vyše roka a je to prvý človek, ktorý naozaj vie čo prežívam.

Lulita, vystizne a pravdive

teraz som to precitala na jednom blogu, tak to sem dam :)

Pesimista vidí problém v každej príležitosti, optimista vidí príležitosť v každom probléme.

ved hovorim, pohodlnejsie je ist so stadom, ale potom mas aj problemy, lebo nemas jeho hrosiu kozu, vychodiskom v Tvojej situacii vidim v tom, ze si prestanes vsimat vonjaksi svet, ten Ty ako jedinec zmenit aj tak nemozes, viac sa zameraj na svoj vnutorny, ten zmenit mozes, zameraj sa na seba a svoje potreby, svoj duchovny rozvoj, prekonavanie subjektivnych nedostatkov (nizke sebavedomie, nizka sebadovera, nizka sebelaska) nie je lahka vec, je to boj, ktory sa ale vyplaca lebo nakoniec z neho vyjdes duchovne posilneny, posunie Ta to o stupienok vyssie, co Ti prinesie schopnost lepsie znasat rozne prikoria, spravnejsie sa rozhodovat, byt pokornejsi, laskavejsi, trpezlivejsi, vnimavejsi voci okolitym krasam, naucis sa tesit aj z malickosti, lebo velke veci sa neprezivaju kazdy den, zbavis Ta strachu, ktory je nas najvacsi nepriatel, zvazuje ruky, ochromuje mysel a nedovoluje vykrocit zo sera k ziarivejsim farbam, ano je to tvrdy a zdlhavy boj, ale sa vyplaca, mne to trvalo viac ako 15 rokov, no ale som aj podstatne starsia, mne to trvalo dlho aj preto, lebo v minulosti nebolo tolko dostupnych informacii, duchovno bolo tabu, na vela veci som musela prist sama nekonecnym prezuvanim vlastnych problemov a skumanim svojho okolia, ludi, preco sa niekomu dari a niekto aj ked sa velmi snazi, stale na mieste preslapuje, teraz som vyrovnana, spokojna a aj preto, ze zijem tak, ako uznam sama za vhodne, nie tak ako sa odomna ocakava, uz mi na mienke ostatnych nezalezi, ale stale sa dam poucit a ked spravim chybu, kludne ju pripustim, nehambim sa odhalit svoje nedostatky, poviem svoj nazor, aj ked dopredu viem, ze sa to pocuvajucemu nebude pacit, skratka zijem si vlastny zivot podla svojich predstav a ako to citim ja co mi prinasa uspokojenie, je to nadherny oslobozdujuci pocit, neviem, ci som Ta teraz viac neodradila ako povzbudila, ale skutocni priatelia nie su ti, ktori nam iba pritakavaju, treba sa pozriet pravde do oci, realne zvazit situaciu, stanovit si ciel a ist za nim

mysli si...ze ju ma...ale nieco mu ocividne je, lebo vtedy sa ludia motaju v bludnom kruhu

mimulus - praveze depresie sa liecia ovela lahsie ako ine uzkostne poruchy, ak ti chyba serototin a nedodas ho telu, budes fnukat dokolecka, teraz si myslis, ze chces vystupit z radu a neviem co a mozno len telo prosi o serotonin, divne myslienky su z depresie ano...nie z klasickeho zivota, dva ludia mozu mat podobný zivot, ale jeden moze byt stastny a druhy den, niekedy je clovek "zajaty" a pri tom kluc lezi pri nohach, len do nho neustale kope

Mimulus, kto ti dal diagnózu "klinická depresia"?

,,ludia nechodia k lekarovi, aby boli zodpovední, ale aby boli zdraví,,

Nechcel som to skopírovať ale vďaka :)

Už si niekedy videla niekoho kto sa vyliečil z klinickej depresie?

ludia nechodia k lekarovi, aby boli zodpovední, ale aby boli zdraví, lebo chcu, je otazke ci by ti psychiater pomohol, lebo nevies odpoved, kedze si tam este nebol, ja som AD vyskusala viem o com to je, viem ake su pozitivne a ake negativne ucinky a rozhodla osm sa ich nebrat, ale tak ber, ze sme kazdý clovek iný, su ludia a je ich dost, ktorí sa dajma tomu po rokoch dokopu k psychiatrovi, zacnu chodit na terapie, brat lieky a sami povedia: "och aky blbec som bo, ze som nesiel skor, stratil som roky zivota" co ked to je tvoj pripad? len si nedal este sancu, chapes