Som divná

Príspevok v téme: Som divná
Sejla

niekedy mám pocit, že strácam nadhľad, pojem o realite, prenasleduje ma paranoja už od nepamäti, niekedy sa vynorí a úplne mi skazí noc, na druhý deň som ako mechom praštená, pritom vôbec nemám dôvod byť v živote nešťastná... ok srdce mám už zlomené, čiastočne zahojené, bojím sa však nového vzťahu, nie je to len o chlapoch, ja celkovo úplne inak vnímam svet niekedy. Cítim sa akoby vlastne všetky moje vzťahy, názory, zvyky, zážitky, spomienky, rodina... boli obrovský podvod, akoby všetci vedeli a boli dávno vyrovnaní a videli na mne, že proste ja som stále 7 ročné decko v podstate, ktoré má zvláštne ilúzie vo svojom svete... A proste nechcú mať na svedomí niečo také krehké, tak mi nič nepovedia.

OZD

moj výrok patril pisatelovi anjelik.lebo mi pripadá že čítaš moje myšlienky,vnímam svet celkom rovnako.ale všetky názory su tu na urovni a vidno že ich píšu mysliaci ludia o ktorých som si myslel že už neexistuju,a ako dobre že sa občas mylim....

anjelik*

Každý z nás má iba jeden svet, ktorý prináleží iba jemu samotnému a to vlastný vnútorný svet, svet spomienok, ktoré vytvára. Iba v tomto svete sa pohybujeme. Ak v ňom máš spomienky, ktoré sú nepochopené, nie si s nimi vysporiadaná...ako sa často píše v ezoterike, neodpustila si..čo ja teda nepovažujem osobne za nutné...skôr sa nad tým ani nepozastavovať a vybaviť to jediným...šak keby vedel inak, tak tak koná...ale to nemusí byť nutne to najsprávnejšie a asi by mnohí so mnou polemizovali. ;o), tak tieto spomienky sú tvojou osobnou temnou zónou a je naozaj na zváženie, či sa dobrovoľne do nich ponárať, pokiaľ nemáš už vybudované iné návody, myslím iné spomienky, ktoré sú pre teba manuálom na ich zvládnutie a pochopenie. Lebo uvedom si jedno, podobné sa zosilňuje a ak ty si naštvaná a stretneš naštvaného...čo sa stane? No kávu asi nedáte a priateľsky nepokecáte. :o))) Detto dvaja depresívni..a teraz tá miera otvorenosti...ak chceš pochopiť, prečo sú tak depresívni, tak sa im otvoríš...to znamená začneš ich počúvať, dovolíš sebe precítiť ich pocity, zmeníš ich vlastnými návodmi a vrátiš im to späť ako pokoj a úsmev. Čo tým riskuješ? Ak nie si dostatočne siná, nakmitáš sa na nich a zrazu znervóznieš a začneš pozerať po únikovej ceste. A v sebe máš hnusný pocit a nadávaš si, že tak toto mi tak bolo treba. Alebo sa teda nevcítiš...iba počúvaš/nepočúvaš a nevytváraš v sebe žiadne pocity...zostávaš nezmenená. :o)) V akej nálade si došla, v takej odídeš.
Pred depresiou neutekaj, iba jej nedaj šancu prepuknúť. Podstata tohoto slova..depresia je pokles..to znamená pokles životnej sily. Ak sa u teba dostaví, hľadaj zdroje jej obnovy a jediným zdrojom je práve to pochopenie...čo depresia je, čo ju u teba vyvoláva, ako sa budeš cítiť, keď jej dáš šancu a prečo je pre teba dobré sa v nej utápať, či by nebolo prospešnejšie radšej záhradu pokopať. :o))))

Sejla

anjelik, teraz si ma celou tou abstrakciou trochu domotala:) Nie som si istá, či viem, o čom hovoríš:) Dobré/zlé, miera otvorenosti... čo to je? Aby som pristala na pevnú zem, budem sa teda zase opakovať, ja mám pocit, že to ani nerobím sama, resp. že by som sa v opačnom prípade stratila v niektorej z neexistujúcich čiernych dier... Niečo som JA a to ja nie je čisté, je tam tá zložka čiernoty a ničoty, nepoznaný strach, zablokovaný problém, pretvorená spomienka, či niečo podobné...Môj život sprevádzal sled traumatických udalostí. A iných, ktoré ma traumatizovali už len preto, že som sa jednoducho narodila divná, precitlivelá, uzavretá a ľahko manipulovatelná. Niečo zašlo ďalej, než malo. Neutápam sa teraz v spomienkach, to nie, iba sa snažím rozlúštiť zopár svojich vnútorných hádaniek, ktoré sa nejdem ani pokúšať vysvetliť. Mám pocit, že kým ich nedolúštim, nebudem slobodná, budem zamknutá sama pre seba. Moja depresia - ak sa to dá nazvať týmto slovom - má svoju hĺbku, prosím, nezlahčujte to len na príznaky a "zlo", má svoje opodstatnenie a utekať pred ňou by znamenalo potlačiť ju hlbšie. Nech si ma len dobehne a rozdrapí moje vnútornosti, nech ma len pekne zožerie a ešte jej poprajem dobrú chuť.
Mimulus: Ja ťa celkom chápem, však nie si napredaj, no nie? Pokial konáš v súlade so svojimi pevnými zásadami a pocitmi, tak je to fajn, pokial ti ale podobné "výtržnosti" zatemnili mozog a stali sa drogou, ktorá ti poskytuje pocit, že máš nejakú hodnotu, tak by si svoje postoje mohol prehodnotiť...
OZD; komu to patrilo?

OZD

to bolo krasne napísane,uplne pravdivo o tom ako si sami vytvarame zlo,je to tak.s tebou by som sa rad bavil,si genialny mozog.

anjelik*

Nie pekne napísané, ale pekne pochopené. :o)
Len Šejla, nie náboženstvo, okultizmus a šarlatánstvo je príčinou ľudského utrpenia, ale vždy a navždy nepochopenie. A to je tak príznačné pre to, čo si menovala ako zdroj utrpenia. Nepochopenie a uzavretosť je tak typická pre náboženstvo, ktoré je postavené na dogmách, absolútnych vyhláseniach, čo je pravda a čo nie je. :o) Pretože raz a navždy platí, ak sa otvoríš jednému, uzavrieš sa ostatnému. Lenže problémom potom je miera otvorenosti, lebo sa tak nutne otváraš aj tomu zlému, tomu, čo ťa narúša a deštruuje, preto všetko s mierou a veeeeeľmi opatrne.
To, čo platí pre ukladanie toho dobrého, bohužiaľ platí aj pre to negatívne. A tak darmo budeš znovu a znovu opakovať, pozor na to, o čom uvažujete, nie. Znovu a znovu si dajú *stretko* dvaja depresívni v klamnej ilúzii, že sa podporia, nie, podporia to negatívne, keďže sa budú o tom hodiny rozprávať. :o)
Čo keď sa naozaj znovu narodíme a týmito myšlienkami si tvoríme budúcu atmosféru, v ktorej budeme žiť?? Nečudo, že už teraz je tu také množstvo mladých ľudí, ktorí sa tu dusia...astma sa tomu vraví, ktorí sa chcú zabiť a ani len netušia častokrát, že prečo?? A kto za to môže? Boh? Diabol? Démoni? ( týmto pozdravujem svojho obľúbeného démonológa..;o) )
M, ja osobne by som z okna nikdy neskákala, to aká hnusná mŕtvola by zo mňa bola?? Už len z úcty k pozostalým, nech ma nemusia skladať jak puzzle do truhly a doplácať pracovníkom pohrebného ústav, nech nejak v tej truhle vyzerám. :o))))

Mimulus

Sejla - ten posledný príspevok je veľmi pekne napísaný :)

Ale chcel som Ti odpovedať na otázku predtým ohľadne práce...

Áno, bolo mi ponúknuté firemné auto, dvojnásobok platu a mohol som si dokonca vybrať pracovný kolektív :)
No pre moju zásadovosť som to nespravil ako bežní....pätolízači :D
Preto som teraz už pomaly rok bez práce ale mám Svoju hrdosť :D :D :D Takže divný som skôr ja a nie ty - všetci sa čudovali prečo som to nevzal, manželka a rodina mi to dokonca vyčítajú dodnes ale ja viem celkom presne prečo som to urobil.

Sejla

anjelik; ešte som sa chcela chytiť tej teórií o predmetoch, ktoré máme radi a vkladáme do nich dušu=) Je to veľmi pravdivé, súhlasím a dopĺňam z citovaného textu: “Long you live and high you'll fly and smiles you'll give and tears you'll cry and all you touch and all you see is all your life will ever be.” (ako dlho žiješ a ako vysoko lietaš, a úsmevy ktoré rozdáš a slzy ktoré vyplačeš a všetko, čoho sa dotkneš a všetko, čo vidíš je všetko, čo tvoj život navždy bude) sa dá uvažovať o zanechávaní kúsku duše vo všetkom čo každú sekudnu svojho života robíme. Duša každého človeka navždy zostane ako činnosť samotná a jej význam v histórií celého vesmíru, ktorá ten vesmír spolutvorila a motýlím efektom ovplyvnila velké veci v budúcnosti. Tak veľmi chceme veriť zázrakom, posmrtným životom a naprirodzeným veciam, že postrádame velkoleposť toho, všedného, obyčajného bytia. Mylím, že náboženské dogmy, okultizmus a šarlatánstvo, to všetko je fetiš a obsesia sama o sebe, dôvod ľudského nešťastia a premrhaného života.

Sejla

Mimulus, hm ani nie:D Ako tebe ponúkli služobné auto a parťáka, keď si chcel dať výpoveď? Heh,
Nirvana, a prečo by nemali mať rešpekt keby som na nich nesrala?