Luba Albertová

bystricanka, čomu sa tu nedá porozumieť? Asi je v tvojej tete veľa hnevu alebo má v sebe nejaké iné negatívne emócie. Možno sa hnevá na celý svet preto že ona nemôže chodiť, čo ty vieš. Ak pani Albertová niečo také zistila tak jej asi povedala že najskôr sa musí zmeniť ona sama lebo ináč jej tie lieky nepomôžu. To dáva logiku. A s tým sa vám asi teta nepriznala preto asi o tom nechcela hovoriť. A pani Albertová vám nebude vynášať informácie čo sa dozvie od pacientov, to dá rozum. Aj keď ste rodina.

Potvrdzujem čo tu už napísali brigita a sasanka. Som z BB a tu je aj centrum Joalis. Bola som tam na diagnostike a aj som sa liečila dlhšiu dobu tými kvapkami. A nič, stále zle. Jednoducho mi to nijako nepomohlo. Potom som vyskúšala iné veci, ale len také malé náznaky, bolesti som mala stále. Sme ako sa hovorí rodina reumatikov. Z maminej strany asi všetky tety, strýko, mama, babka aj ja. Kedže ja som ešte pomerne mladá tak som to chcela nejako riešiť a nie len prednison čo mi aj tak nezaberalo. Sa mi zdalo že v mojom veku je to troška skoro zvlášt ked výsledky žiadne a choroba sa zhošovala. Preto som sa aj rozhodla tú liečbu u doktorky Albertovej vyskúšat aj ked na viacerých fórach ludia písali že to trvá dlho. No ked som k nej prišla a povedala mi že mi dá aj Joalis kvapky tak s tým som nesúhlasila kedže som s nimi nemala dobré skúsenosti a sú drahé. Nakoniec ma predsa presvedčila že budem k tomu mať aj iné lieky a že spolu to účinkuje že to mám vyskúšať. A aj to tak bolo. Stav sa mi velmi zlepšil. Následne išla k nej na liečbu mamina, v tom čase už na invalidnom. Síce ešte chodit mohla ale mala velke bolesti v celom tele. Ona k tej liečbe musela držať ešte aj diétu. Stačí ked poviem, že mama síce je už na dôchodku starobnom, ale vedie normálny život, stará sa o záhradu, domácnosť a od skončenia liečby netrpí bolesťami.
Máme aj ako rodina aj jednu nepríjemnú skúsenost s doktorkou Albertovou. Doteraz nevieme čo si o tom máme myslieť. Ludia ju velmi chvália ale nám sa stalo to, že súčasne s mamou sa k nej prihlásila mamina sestra. Tá bola už v tom čase na vozíku. A kedže tiež býva v BB nebolo pre ňu jednoduché prísť na vyšetrenie do Bratislavy. Hned ale ten prvý raz jej doktorka povedala, že liečit ju nemôže lebo že by to nepomohlo. Nevieme čo presne sa tam stalo k čomu došlo lebo teta o tom nechcela velmi hovorit. Spomenula len tolko že celá tá choroba aj to aké má bolesti je jej vlastná vec a že ona sama musí zistit kde robí chyby a čo má na sebe zmenit. Že bez toho jej ani dieta ani lieky nepomožu. Takže takto aj od nej odišla a ani sa u nej neliečila. Ja som potom Albertovej napísala lebo sme chceli zistiť čo sa tam vlastne stalo prečo je teta nahnevaná a prečo ju vlastne nemože liečiť. Ale odpísala len tolko že teta jej určite rozumela a že je to jej vec že si to musí sama dať v hlave dohromady. Že až potom by sa mohla liečba začať ked to ona pochopí. Toto mi prišlo divné a dodnes tomu nerozumieme. Teta je slobodná z celej rodiny je najviac postihnutá reumou už roky je na vozíku. Neviem čo také hrozné má ona sama zmeniť aby sa dalo ju liečiť. Škoda že to doktorka nebola ochotná vysvetliť nám. Ale inak na nu tiež nedám dopustiť až na túto skusenosť s tetou bolo všetko vždy perfektné.

Myslím tie Albetovej kvapky z lekárne, nie Joalis. Sú perfektné, fungujú aj samé bez tých Joalisiek. Sú hlavne na psichiku. Ja som sa liečila u nej počas školy a práve ked už mi fyzické prejavy zmizli a mala som pred štátnicami tak som ju prosila aby mi ešte nechala tie bylinné. Bola som z nich kludná a dobre sa mi spalo. Predtým som brala AD, z toho som bola úplne na nervy a ešte aj chémia tak to už som nechcela v žiadnom prípade. Tie bylinky úplne stačili a moc mi pomohli.

Sasanka, myslis tie Joalis kvapky, ci tie z lekarne zarabane ze si este dlhodobo brala? Lebo uz to tu niekto pisal, aj ja mam ten pocit, ze tie Joalis akoby zaberali prave s kombinaciou tych zarabanych, ze sami o sebe az tak nie. Ja som uzivala s Joaliskami aj tie Optimalis a Harmonia vzdy, nikdy nie jedno bez druheho a vitaminy.

Suhlasim s online ja ale nedám dopustit na tie bilinne kvapky. Tie ma držali dlho nad vodou až dokym som nebola celkom fit. Ešte som ich potom brala aj po skončeni liečby asi dva roky.

Tažko povedať čo vlastne pacientom pomáha viac. Či samotné lieky, alebo úžasný prístup pani Albertovej. To sa len tak nevidí aby terapeut svojich pacientov tak akceptoval ako je to u nej. Má to skrátka v sebe, to je isté. A to sa asi naučiť nedá.Už veľa ľudí tu napísalo že s ňou ani po skončení liečby neprerušili kontakt. Ja k nim tiež patrím a poviem vám, že je to sakra pocit keď viete, že niekde na druhom konci republiky je človek, ktorému sa môžete hoci len vyžalovať. A že aj po dvoch rokoch stále vie kto ste a aké slová potrebujete na povzbudenie. Možno jej priamosť niekoho občas aj zarazí, ale keď si človek tie jej riadky prečíta ešte raz tak vidí, že práve to potreboval počuť. Snažím sa tú jej ochotu nezneužívať lebo viem, že nie som sama, komu takto napíše.

Radio, čo viem pani Albertová bola po tieto dni na seminári v Rakúsku, možno preto ti neodpovedala. Mne kvôli tomu zrušili termín na konzultáciu. Ale na lieky aj ja čakávam dlhšie. To záleží od toho či majú v lekárni tie ingrediencie ktoré ona odporučí. Podľa toho aký máš problém. Ja som mala vážny problém a na lieky obvykle čakám, môj brat mal lieky do týždňa. U každého je to asi inak. Najlepšie napísať sekretárke pani Holanovej. A ešte si spomínam že pani Albertová často mení mailové adresy lebo jej ich zaspamujú množstvom mailov. Opýtaj sa sekretárky na akú adresu máš písať.

Byl jsem u ni poprve min. tyden. Druhy den mi poslala 3x email ohledne stravy a ja ji napsal, ze s lecbou souhlasim resp ji chci a ona do dnes neodpovedela. Meli jste to nekdo tak? Jak dlouho se ceka na zacatku na prvni leky a instrukce? Dekuji

Tai-chi - a koľko ti trvala liečba? Kedy si videla prvé pokroky? ďakujem

Mala som veľmi ťažký stav. Bola som úplne na dne psychicky aj fyzicky. Nechcem to podrobne rozoberať, ale išlo o nervové ochorenie s veľkými bolesťami a začínajúcou imobilitou a z toho vyplývajúce ťažké depresie. Keďže mám dve malé deti tak to, že som sa z tejto choroby dostala, pre mňa znamená ako keby som sa znova narodila. Predtým som sa neúspešne liečila u lekárov niekoľko rokov, 5 x som bola v nemocnici, ale stále sa to zhoršovalo. Preto by som jej rada dala najavo ako veľmi som jej vďačná. Chcela som niečo viac než len poďakovanie. Manžel nechápe že ona si dar ani peniaze nevezme, on by jej to najradšej zaplatil. Ale ju by tým len urazil. Chcela som niečo pekné,čo by ju potešilo. Cítim, že keď sa s ňou budem lúčiť, určite sa rozplačem. Aj teraz keď toto píšem mi je do plaču. Nikdy pre mňa ešte nikto toľko neurobil ako ona.