Kniha

Mimulus, aj ja píšem knihu o mániodepresii - môj vlastný príbeh z liečebne v Pezinku. Všetko je o tom, či máš dar slova. Vtedy spracuješ akúkoľvek tému tak, aby bola "čtivá". V rozpore s mojou zvyčajnou sebakritikou tvrdím, a nie jediná, že tento dar mám a teda kniha nebude ležiakom. Nepíš úplne depresívne, v každom príbehu sa dá nájsť trochu humor, určite ho tam zakomponuj, aby si to trochu odľahčil. Tá kniha môže zapôsobiť všelijak. Ale táto téma už spracovaná bola - a jediná kniha, o ktorej viem, že spôsobila nárast samovrážd, je Utrpenie mladého Wertera.
Mimochodom, neber to ako odrádzanie, že téma nie je nijakou novinkou: existuje medzi 30 a 40 tém, o ktorých môže človek písať. Ide len a len o to, ako to podáš.
A skutočný priateľ? Podľa situácie. Je to klišé, ale pravý priateľ sa ti neobráti chrbtom, nech si v hocijakom srabe:)

Čo sa týka tej mojej knihy veľmi rád by som sa Vás všetkých spýtal na jedno. Myslíte si, že ,,to bude asi velmi depresivna kniha, ktora dufajme, nestiahne par ludi ku dnu,,? Ja neviem ale možno to bude naopak a vidíte už som začal pochybovať či robím vlastne správnu vec?! Dnes je deň pozitívneho myslenia tak to nejak zvládnem ale potrebujem vedieť, že to má nejaký zmysel. No a prečo som založil vlastne túto tému? Nemôžem si jednoducho dovoliť napísať niečo tak dôležité napísať sám. Preto Vás všetkých veľmi potrebujem. Ak to teda chcete vidieť v knižnej podobe a na pultoch kníhkupectiev. Potrebujem Príbehy o Vašom zvládaní tejto choroby, o tom, kto Vám v živote najviac pomohol, ako a čo bolo spúšťačom, ak sa liečite či to pomáha a čo si myslíte o doktoroch. Tak a v konečnom dôsledku by bolo dobré opísať pocity, ktoré Vás týmto ochorením sprevádzajú. Každý to totiž prežíva ináč a každý ináč bojuje. A Jane_3sto18 ak máš nejaké skúsenosti s písaním tak by sme to mohli dať dokopy a mohla by si mi poradiť. Ináč nie si náhodou tá Jane, ktoré bola predtým aj na fóre so mnou? Tak zatiaľ a želám Vám nádherný dníček pozitívneho myslenia :D A ešte jedna otázka - ako človek zistí, že má skutočného priateľa? Podľa mňa iba pokusom a omylom na vlastnej koži nie? Papenky

Mimulus - dopíšeš ju, je to boj ale už to že si sa na to dal, je nejaký krok, krok kamsi, neviem kam, ale určite je to celkom správny smer. Drž sa tých čo Ťa podporujú.
;)

suziquatro tak toto je naozaj silné a veľmi Ti zato ďakujem. A áno rozhodujem sa podľa srdiečka :D A naozaj dúfam,že tú knihu spoločne so všetkými úspešne dokončím. Pretože nechcem písať len o Sebe ale o ľuďoch, o príbehoch, trápení ale aj priateľstve, láske no neviem ani ako to ešte urobím ale dúfam že to pôjde :D Tak zatiaľ papenky všetkým, velikánske objatie, dobrú nocku a krásne sníčky. Ozvem sa zajtra :D A ešte raz ĎAKUJEM

Mimulus - obráť sa vždy na tých, ktorým veríš, ktorí vedia čo ti aspoň trošku pomôže a sú ochotní ti dať kus svojho srdca, možno aj celé, verím že takí sú. A som si istá že tých pár ti určite verí. Nepovažujem človeka z depresiou za iného, ako zdravého. Nie si chorý proste si prežil obrovskí emočný zážitok a vlečie sa to takto dodnes. Toto ma vždy niekde koreň. :) veľa sily vôle nech máš ;) Tak ako ty bu si dal život za niektprých určite su ktory by dali za teba tiež, ver mi.

No chyba je len v tom, že ja som považoval tých všetkých za priateľov a dal by som za nich aj život. Kamarátov a známych mám dosť ale aj tí, ktorí zabudli - no jednoducho nezvládal som to a chýbajú mi aj teraz. Ale ako hovoríš možno to tak malo byť. A nič nie je od veci som rád, že sem ľudia píšete. Popravde som nečakal, že sa toľký ozvú a som veľmi rád že tu nie som sám. No popravde o tom, že mi niečo je vedia len moji priatelia teda cca 4 ľudia + jeden, ktorý mi povedal že mi neverí. Takže zatiaľ úspešne všetko tajím ako pred rodinou tak aj pred kamarátmi a ak by som o tom nepovedal mojim priateľom tak ... navonok sa javím ako optimista a flegmatik a žiadny z Vás by nikdy nepovedal, že mám depresie a ťažké. No a ani moji priatelia. Čo je ale veľmi zlé tak z toho všetkého pramenia problémy vo vzťahu, v rodine a v živote ako takom. No už som si asi nato zvykol.

Mimulus - ale ver mi ze aj ked je tych ludi - priatelov malo, ale urcite je ich par, co budu stat pri tebe stale. Priatelstvo je ako sobaš, v dobrom aj v zlom...podla mna. Ja sa toho drzim. A ti co na teba zabudli, to tak byva, aj na mna vela ludi zabudlo, o ktorych som si myslela ze su moji priatelia. Teraz uz viem, ze tych pár čo mám dam za nich cokolvek. Vsetko co robis ma svoj zmysel. Velmi drzim palce a prejem vela sily a vole, pri pisani a vlastne pri vsetkom, bojujes ked tu knihu pises :) Mozno ze co pisem je od veci, ale to je moj naroz. :)

suziquatro jasné, že priateľov mám a dokonca ma majú veľmi radi no veľa tých, ktorí ma majú radi sa už so mnou nebaví. Ja neviem kde robím chybu ale už to ani neriešim. Teraz akurát predvčerom som sa ozval ,,Priateľovi,, teda presnejšie jednej veľmi dobrej kamarátke, ktorú som považoval za Sestru a vidíš. Som jej chcel zavolať či by sa nevyjadrila ku mne, k mojej minulosti atď. Som jej chcel zavolať a povedať jej čo vlastne chcem. Dostal som odpoveď, že zajtra čas nemá, pozajtra tiež nie a cez víkend je s rodinou. Čo mám nato povedať - chcel som len aby ma na 5 minút vypočula. Ale hej, niekedy to treba všetko prehrýzť. Neviem, čo to teraz znamená ak na Teba nemá skutočný priateľ 5 minút? No čo už nejak bolo, nejak bude. Pozri osoba, ktorá to so mnou vydržala od začiatku a po 11 rokoch mi povedala že mi neverí... Ja neviem ale zlí ľudia to určite nie sú len si myslím, že zdravý človek dlho nevydrží. Strácam dobrých priateľov jedného po druhom. Tak len toľko a ďakujem :D

Prečo si myslíš, že nemáš priateľov? Myslíš, že ťa odcudzujú? odcudzujú tí, čo majú predsudky. A to nie sú dobrí ľudia a ani priatelia, a tí čo o tebe a tvojej depresii vedia, stoja určite pri tebe ako len vedia. Pretože ťa majú radi. Určite máš niekoho kto by za teba dal aj neviem čo. Drž sa, veľmi ti držím palce :) vo všetkom.

Všetkým veeeľmi ďakujem a dúfam, že si to aspoň niekto rozmyslí a napíše mi Svoj príbeh. Ináč vidíte ja so to hovoril, že treba ísť von -už je to tu ZIMA a DÁŽĎ. Ale veď už to bolo aj treba :D No uvidíme rád by som tam dal aj to fórum, kde som si voľakedy s Vami niektorými písal a aj príbehy (teda ak mi niekto z Vás napíše) a hlavne čo najviac o depresii ako takej a že nie sme úplní idioti a nemali by nás tak ľudia brať! Depresia je naozaj choroba a možno sa teraz na mňa niekto nahnevá ale podľa mňa sa lieči ťažšie ako niektoré druhy rakoviny. veľmi by som si želal, aby nás zdraví ľudia konečne neodsudzovali a aby sme aj my mali priateľov. Teda tých skutočných :D