Kniha

Očakávať niečo je naozaj chyba a byť smutný je ešte väčšia chyba. :o) Ale chybami sa učíme, niekto vlastnými, šikovnejší cudzími. Ak ti môžem poradiť, proste to pusti z hlavy, trápenie problémy nerieši a ani ľudí nemení, maximálne ťa nasmeruje priamo do depky. A tá ti je skutočne tak na dve veci. ;o) Jednou z príčin ľudského utrpenia je sklamanie,či už zo samého seba, alebo z tých druhých. Tak im proste odpusti, keby vedeli byť lepší, tak by lepší boli. :o) A to isté platí samozrejme aj pre teba. Vždy je tu nový deň, kedy môžeš znovu a znovu skúšať zaujať iný, správnejší postoj, ktorý ťa naplní radosťou a nie smútkom.;o)

Tému použiť môžeš, ja som tam aj tak nejak extra neprispievala.
Ozvem sa ti na mail:-)

No popravde hocičo by ma potešilo a dva dosť silné príbehy už mám. Môžeš mi napísať čo si myslíš, že by v tej knihe nemalo chýbať. Chcel by som ju poskladať hlavne z príbehov ľudí a po každom popísať depresiu a mániodepresiu a boj ľudí s týmito chorobami. Ak budeš chcieť tak mi napíš na mail rozpravac@gmail.com a ešte by som Ťa chcel poprosiť či môžem použiť Tvoju tému do knihy - teda fórum,ale aj tak potrebujem súhlas ostatných. Len, že si ju založila práve ty :D A ja dúfam, že Ti pomohla. Tak mi daj vedieť ako sa máš a ak chceš tak mi niečo prispej do knihy. Tak mi napíš ako sa Ti darí :D

Ahoj:-) Nechcem spamovať v téme vedľa, tak som sa prišla vtierknuť sem:-)
Kniha je dobrý nápad, sebareflexia. Neviem ako by som ti mohla pomôcť, také stavy aké som mávala a občas mávam, má aj mnoho iných ľudí a sú takpovediac učebnicové. Jedine, že by si chcel nejaké odborné žvásty

anjelik* - Krásne napísané :) Ja toto ale chápem a nikdy som netvrdil opak len ma to trošku bolí a som z toho trošku smutný. Nie som dokonalá nadpozemská bytosť ale ak chcem niečo povedať priateľovi tak dúfam, že si nájde 5 minút nato, aby ma vypočul. Nikdy za celý svoj život som od nikoho nič neočakával len od Svojich priateľov. Možno som robil chybu a teraz je mi to len proste ľúto.

Najväčšia chyba, ktorej sa dopúšťame, je tá, že tak nejak predpokladáme, že tí druhí sú rovnakí ako my. Áno, sú to ľudia, ale tým to aj končí, v každom jednom je skrytá bytosť, ktorá sa diametrálne líši od nás samotných. Líšime sa tým, čomu sa vraví duchovný vývoj. A tak ťažko, naozaj veľmi ťažko, môžeš očakávať, že keď ty budeš tým druhým nápomocný, vráti sa ti to naspäť. Môže, ale aj nemusí. Bytosti sa líšia hĺbkou, poznaním a chápaním. A to ide ruka v ruke so súcitom. Ten nemáme vrodený, ani napálený, ten si sami v sebe budujeme. O čo skôr toto pochopíš, o to skôr sa prestaneš zbytočne trápiť tým, prečo nikto na teba nemá čas, prečo sa chová tak, ako sa chová. Najjednoduchšie, čo sa k tomu dá povedať..je to proste vývojové. Nič s tým neurobíš. Jediné,čo môžeš urobiť je to, že ty sám zostaneš okolnosťami nezmenený a pevný vo svojich láskavých a otvorených postojoch. Že je to ťažké??? Ešte ťažšie. :o))))

mimulus-poslala som ti môj príbeh na A4. :)
dúfam, ža postačí.

anjelik* v prvom rade veľmi pekne ďakujem za reakciu. Máš pravdu vo všetkom no ja sa tým usilujem získať pohľad na niečo úplne iné slovko ,, PRAVDA ,, je len relatívny pojem. Ak máš napríklad niekoho veľmi rada a ten niekto Ti po dlhých 11 rokoch, ktoré si mu verila povie, že Ti nedôveruje čo si pomyslíš? V podstate potrebujem týmto zistiť čo som urobil zle, keď som sa v minulosti musel rozhodnúť. Prečo som stratil toľko priateľov a prečo mi nikdy nedôverovali. Ďalší príklad - ak máš priateľa a pre teba znamená strašne veľa, ste ako rodina, môžeš sa mu so všetkým zdôveriť... a vždy si mu (jej) pomohla ak bolo treba. No a ak potrebuješ 5 minút a chceš mu (jej) niečo povedať a dostaneš odpoveď že nemá čas, nebude mať ani zajtra, ani cez víkend, týždeň, mesiac, rok..... Takto nejako :(

Mimulus, stále tu operuješ s kategóriu *pravda*. A stále sa trápiš, že ti nikto pravdu nepovie. No asi by si sa mal ale zamyslieť, čo vlastne tá pravda je. Pretože ty chceš počuť pravdu o sebe od druhých. Lenže toho druhého by si kľudne mohol nazvať Subjektom a tak ako Subjekt má aj subjektívnu, to znamená svoju pravdu. Každý bude na teba nazerať cez svoju osobnosť. Osobnosť je súbor tvojich návykov a poznatkov, spomienok, plus všetko, čo si zdedil po rodičoch a ich predkoch. To zdedené nie je nič, s čím by si nutne musel byť stotožnený, ale máš to raz v sebe a determinuje ťa to.
Takže žiadať od niekoho:Povedz mi pravdu o mne?? Ty sám si o sebe tvoríš svoju pravdu. Nemal by si potrebovať druhých, aby ťa uisťovali, poprípade negovali v pohľade na seba.:o) Ale jednoznačne sme bytosti sociálne, tak bez tých druhých sa nezaobídeme. Len treba k ich názorom pristupovať tolerantne a zhovievavo.
A ešte jedna vec. Pravdu môžeš počuť až vtedy, keď budeš dostatočne silný ju prijať. A ten druhý bude dostatočne silný ti ju povedať. A že ťa ohovárajú a ohovárali? Nuž, tu by malo vstúpiť do hry Pochopenie a Tolerancia pre tých druhých. ;o)

candygirl - takže takto, román nepíšem. Teda ešte ani sám neviem čo z toho nakoniec bude. Príbehov je tu na tomto fóre viac ako dosť ale vieš prečo sa všetky podobajú? Lebo napriek tomu, že je to anonymné ľudia sa nedokážu úplne zdôveriť a napísať niečo čo je naozaj pravdou. Niečo je tu aj vymyslené a je tu veľmi veľa tém, ktoré by tu ani byť nemali. veď asi tušíš o čom píšem. Pôvodne som chcel napísať len Svoj príbeh, v podstate ako knihu a len pre Seba, ale potom som si uvedomil, že to nebude mať žiadny význam a určite mi to nepomôže. Tak dúfam a verím, že niekto mi tie príspevky predsa len pošle a ak bude treba tak sa osobne s každým stretnem!

zewa - Čo sa týka spoluautorstva tak s tým nemám najmenší problém a kľudne tam môžu byť vedení ako spoluautori všetci, veď ja som nikdy nenapísal že s niečím nesúhlasím. Viem je trošku naivné si myslieť, že mi sem ľudia budú hneď posielať srdcervúce romány na 20 strán ale už jeden mám a som za neho veľmi vďačný. Kto nechce nenapíše, ja nikoho nenútim ale možno by práve toto mnohým pomohlo. kto vie, nie som predsa psychológ a neviem ako ináč by som založil tému o knihe, keď ju píšem. Pravda je niekedy na... ale
Nepýtaj sa blízkych? Prečo ja ale práve to potrebujem a mám človeka, ktorý sa to opýta za mňa len sme ešte nedomysleli ako. No ako by si si napr. ty zistila ako Ťa vnímajú ľudia okolo Teba? Všetci veľmi dobre vieme, že nikto Ti do očí nepovie skutočnú pravdu ale načo sú potom taký priatelia alebo kamaráti, ktorí Ťa za chrbtom ohovárajú. Vieš ani mňa nikto nevníma ako človeka, ktorý by mal nejaký psychický problém - skôr ako veselého, optimistického a spoločenského človeka. Len tí, ktorým som o tom povedal vedia!!! Nehodlám na tom zarobiť ale ak to bude dobré tak prečo nie? Ísť za psychológom?Vydať to ako brožúru? Možno nie som úplne zdravý ale na toto by som nikdy nepristúpil a to už len z toho hľadiska, že budem mať profesionálne ilustrácie, rozhovory s viacerými ľuďmi a dúfal som, že aj príbehy ale to je už len na tých, ktorí chcú byť toho súčasťou. Ak sa nenájde okrem toho jedného nikto ďalší tak to jednoducho nevydám a ostane to mne samému. :D