Kniha

Všetkým Vám chcem v prvom rade poďakovať :) V druhom rade sa Vás však chcem opýtať či vie niekto z Vás čítať? Samozrejme, že je to myslené ako fór no ak ste si všimli tak téma je o niečom inom a naozaj neviem či by som ju mal meniť! KNIHA je teraz mojou prioritou a to ostatné nechávam jednoducho plynúť. Nie je to dobré a rodina sa mi čoraz viac vzďaľuje ale ako som povedal - rozhodol som sa napísať knihu a nie obyčajnú. Knihu ktorá možno dokáže pomôcť ľuďom v podobnej situácií ako som ja a ako budú tí, ktorí mi pošlú svoj príbeh. Viem, a veľmi si vážim že ste to čítali no ako dobre viete to fórum už nie je aktuálne a ak mi chce niekto z Vás predsa len pomôcť tak nech mi pošle príbeh. Nemusí byť priamo jeho, jednoducho ak poznáte vo svojom okolí ľudí, ktorí majú depresiu alebo maniodepresiu, schizofréniu atď... Skrátka podobné choroby depresii a budú ochotní Vám porozprávať alebo napísať príbeh budem im veľmi vďačný.

Čo sa týka mojej minulosti nechcem sa o nej v tomto momente baviť. Áno som na Seba hrdý a nikdy som neľutoval ani jediné moje rozhodnutie v živote. No ale môj život je napriek tomu plný smútku a všetkého ostatného :( Na minulosť by som možno naozaj len možno chcel zabudnúť pretože svojim spôsobom ani nechcem a druhá vec je že nemôžem.

A ešte raz by som Vám chcel všetkým poďakovať a nezabudnite ,,KNIHA,, :)

Mimulus: tiez som si precital tvoj extremne dlhy prispevok v tej druhej teme, a uprimne zaujalo ma to, avsak stale si niektore tie veci, opisal dost vseobecne, ak si chces o tom pisat medzi styroma ocami, hod tvoj mail, a mozno aj takyto sposob ti pomoze, jednoducho vydat to von zo seba..

Tiez som si to precitala. Naozaj hladaj psychologa. Rozumiem tvojim vycitkam, ze si myslis, ze ta manzelka nepozna. Aj strachu, co bude, ak to vyjde na povrch. No toto vsetko treba prerozpravat. Dostanes tu desiatky odpovedi, ale zakazdym od ineho cloveka. Ty naozaj potrebujes dovernika. Staci jedneho. Bude to trvat par mesiacov, mozno rokov. Tiez sa moja terapia da ratat uz na roky. Je to skvele, ked mozem niekomu bezvyhradne doverovat a vediet, ze tomu cloveku na mne naozaj zalezi a ze aj ked sa citim zle, tak nehadze flintu do zita a znova a znova mi pomaha vstavat. Je fayn vediet, ze ked potrebujem, je tam. A ze nema so mnou iny sukromny vztah okrem terapeutickeho a ja nemusim riesit, ze sa nahodou niekto dozvie moje tajomstva (ako to byva medzi klasickymi priatelmi). Mam priatelov, s ktorymi idem na kofolu, na chatu, ale nikoho nemusim zatazovat tym, co ma trapi. Pretoze to ludia nechcu pocuvat. Maju vlastne problemy. Tak skus len hladat. Hladat psychologa, co ti sadne. Nemusis mu hned vsetko vytrepat. Skus najskor poriesit to, ze mas pocit viny, ze klames manzelke (aj ked ja si myslim, ze to nie je take jednoznacne).

Mimulus...povedzme, že tí verím, že sa to všetko ozaj stalo. Aj ked to naozaj znie dosť extrémne. Ale. Ok, zachránil si 12 ľudí. Mal by di byť na seba hrdý. Ale ty cítiš VINU za to že si to nikomu nepovedal, lebo si bol presvedčený, že by tí nik neuveril. A tu si sa zasekol. Stale dokola, ze buď 12 ľudí alebo šťastie...aj to, aj to. Prežil si ťažké obdobie. Neviem, či nájdeš dostatočne ochotneho psychológa, ktory tí pomôže tu minulosť spracovať. Lebo ona spracovanie potrebuje, a ty sám nevieš, ako na to. Bez toho sa stale budeš točiť v kruhu. Prijmi pomocnu ruku, ak to nebude prvý psychológ, tak možno piaty, a možno ta každý trochu čímsi posunie ďalej. Počúvaj: máš právo byť šťastný a mať priateľov. Počúvaj: nehladaj "pravych" a "najlepších" priateľov. Nikdy nemôžeš povedať všetko. Temné tajomstva ta oddelia od ľudí - oni tvoje tajomstva neunesu. Musíš ich pochovat hlboko a zabudnúť.

Mimulus, precitala som tvoj prispevok, na ktory tu odkazujes, a neviem, co povedat. Vlastne je vela veci, ktore by som ti skusila poradit, ale nie je to velmi na vypisovanie do fora. Jedina vec, ktora mi napadla je: skusil si zdoverit sa ludom, ktorym si veril, ktorych si povazoval za priatelov, a sklamali ta. neuvazoval si o tom, ze by si sa zdoveril niekomu cudziemu? Viem, pisal si, ze psychologa si uz skusal. Ale nie je psycholog ako psycholog, treba najst toho spravneho. Alebo psychiatra.

Tiez som cakala vek okolo 19, 20 rokov :)

www.zdravie.sk

mechico ak veľmi chceš tak si prečítaj toto ale je to len nepatrná časť toho, čo som skutočne prežil.

:D no dúfam, že Ti to nejak pomohlo :)

Ja som tí tipovala tak do 20, max 22...

A chválu alebo ocenenie nepotrebujem. Za 15 dlhých rokov som si zvykol na všeličo ale na toto určite nie!!!