Dobrý deň, začínam mať pocit,či je so mnou všetko OK. Ako každý človek zažívam v živote radosti i starosti,ale mám pocit,že po celkovom zhodnotení je to jedno veľké mínus. Nepamätám si,že by som mala niekedy dlhšie obdobie,kedy by som si mohla povedať,že som šťastná,stále ma niečo štve,je mi do revu,spomínam na to,čo bolo pekné,akoby unikám z reality. Pritom keď sa reálne pozriem, mám všetko,čo som vždy chcela-dobrú prácu,okolie,na ktorom mi záleží...a predsa - mám depky,topím sa v nich,akoby mi niečo v živote stále chýbalo a neviem prísť na to,čo by to mohlo byť.Zažili ste aj vy niečo podobné??
-----------------------
Depresia www.zdravie.sk
Depky, kedy prestanete?!
anitka ako by si chcela aby vyzeral tvoj život,čo od neho čakáš ako ideš v ústrety svojmu štastiu.Máš nejaké nápady čo spravíš,čo chceš dobudúcna,nejaké body na ktoré hladíš a túžiš po nich.Niečo ti chýba v živote myslím,že viem čo,ale neodvážim sa to napísat sem.
ahoj anita.
nieco si aj napisala alebo nie?ako bolo v zahranici?kde si bola?a ako sa citis?
anitka,tak tu mas odo mna najvacsie POVZBUDENIE. dufam ze pomoze.
ahoj Alternatíva
no,prejst na joginsku filozofiu zivota,tak to určite neplánujem,hoci niektoré cviky môžu byť celkom účinné a pomocné.Cvičila som kalanetiku aj gymnastiku...a aj veľa iných športov.Teraz mi ostali už len tie prechádzky prírodou.Keby ešte bol niekto,aby som nechodila sama,pretože dnes to nie je najbezpečnejšia forma trávenia voľného času.Kamarátky väčšinou niečo majú. Nanajvýš vezmem mamu,tá sa dá prehovoriť keď na ňu moc nalieham,a potom je,samozrejme rada,že sme si niekam vyšli.Sú to také moje úteky do prírody kde nie sú ľudia,ruch.Je pravda,že niekedy potrebujem,aby tam bol so mnou nikto iný,ale čo už.
Ďakujem,za tak krásnu pochvalu.Ďakujem,hoci som nič nestvorila,ale stále pamätám na tvoju podporu a povzbudenie do písania!
Teraz mám naponáhlo-utekám na záhradu.Snáď sa ozvem večer.Bola som celé doobedie doma,prala,synovcom kúpila CD s nejakými vzdelávacími hrami pre deti od 5 rokov :)a idem vyvesiť prádlo.Aké CD ti robia dobre a aký druh literatúry čítaš? Napíš.
Súhlasím s tým o stereotype. Je to asi najhoršie,kde môže človek upadnúť a zvyknúť si na to.Ale tie depky! Tie tam človeka dostanú a bránia mu vymaniť sa zo stereotypu.A nakoniec ho presvedčia,že to je jeho život s ktorým si neporadí a že si nič iné ani nezaslúži.
Dávam si hneď teraz záväzok,že budem kontrolovať svoje myslenie a držať na uzde negatívne myšlienky.Hlavne sa vyhýbať spúšťačom záporného zmýšľania.Ťažko sa mi na tom bude pracovať keď vlastne nemám podporu.Budem na to celkom sama.Nemám sa komu vyžalovať,a mňa nemá kto povzbudiť,keby sa taká ťažká situácia vyskytla. Nuž čo,všetci okolo mňa si myslia,že som veľmi silná osobnosť,tak sa tak musím tváriť! Nielen pre druhými ľuďmi ale aj sama pred sebou.A to bude ešte ťažšie. Tuším,zaja dala taký príspevok :sama som bola,sama som ostala a sama o život svoj musím bojovať.
!!ALE:
Určite mi v tej mojej samote pomáhajú vaše povzbudenia.Tak ešte raz, alternatíva,ďakujem.
Anitka,
si hotova spisovatelka. Krasne si vystihla pocity urcite viacerych tu. Ale zivot a jeho kvalitu mame kazdy vo svojich rukach. Ja veru TV a radio nepotrebujem uz dlhsie. Citam noviny, aby som nebola za analfabeta :D. A potom CD, ktore mi robia dobre. Vela citam. Tym Ti chcem len povedat, ze nemusis spadnut do stereotypu, ktory Ti nevyhovuje a zije v nom mozno vacsina. Vytvor si svoj, ktory Ta bude naplnat mnohym a hlavne zdravim. Tiez suhlasim s Tebou, ze dlhodoba nuda je nepriatel pre zdravie. Zvaz si najst napr. skupinu cviciacu jogu - posilnuje nervy a aj cele telo. To vobec nemusis prejst na joginsku filozofiu zivota, da sa vyuzit len prednost tohto cvicenia :D. Co Ty na to?
konečne som sa trošku prinútila napísať aspoň pár riadkov.Tak bol tu zatial len môj stručný pozdrav a dlhé nič.
Ťažko si zvykám,že som znovu doma.Tí istí ľudia,prostredie,činnosti...ešte sa s tým neviem zmieriť. Som ako pena,ktorá je a zároveň nie je.Vidíme ju,ale vnútri je prázdna. Aj tak fungujem,ticho kráčam ulicami a ľutujem,že čas nedokáže stáť a stále nás posúva vpred -niekedy aj tam,kde nechceme.
V zahraničí bolo krásne.Oddýchla som si,trochu sa odreagovala.Počasie bolo výborné,príroda prekrásna.A aké tiesnivé ísť znovu domov. Prvé dni som naozaj žila mimo našej domácej reality.Odvykla som si od mnohých vecí..zbytočností. Vadila mi reklama z rádia (také trapné nanucovanie bezcenných vecí,vychvaľovanie,preháňanie,nátlak a verte mi,zbytočností)Jednoducho,ešte stále to nemôžem počúvať a nechápem tie plytké prázdne balóny nafúknuté až do neba.Nemohla som nič kúpiť,lebo som si úplne odvykla nakupovať. S košíkom som prešla z jedného konca obchodu po druhý a vyšla som von nechápuc,načo som tam vlastne išla.Bola som stratená v tom kvante tovarov. Naozaj nič akútne nepotrebujem.Tam,kde som bola,tam som si vystačila skoro s ničím a bola som slobodnejšia. Ani si neuvedomujeme,ako nás tento konzumný spôsob života obmedzuje,zahmlieva nám zrak aby sme nevideli hodnotu v obyčajnom,jednoduchom spôsobe života (v tom,ktorý bol naším prapôvodným,a ktorý žijú všetky živočíchy)
Je pravda,že človek má úžasnejší mozog a so zvieratami sa nemôže ani porovnať,má slobodnú vôľu,logiku,kdešto zvieratá sa riadia iba inštinktom,ale ľudia si zbytočne skomplykovali život.Keby využívali svoje schopnosti a možnosti nesebeckejšie,tak by sa tak neboli zaťažili)Ale to už som niekde inde. Viem,že si zvyknem a za pár dní budem chcieť aj to,čo nepotrebujem a jednoducho sa mi to bude len páčiť. Tieto moje prvé pocity sú iba doznievaním iného spôsobu života,ktorý som si odžila na brigáde.
Naozaj sa tam nič nevyriešilo,žiadne mimoriadne iné a rozhodujúce zážitky,len som nemala kedy sa zaoberať sama sebou.A aj to bolo dobré.Dokonca som nenapísala ani bodku.Na to tiež nebol čas,takže žiaľ, mrzí ma,ale neprispejem vám žiadnou tvorbou.Jedine tak opísať prírodu :)
A čo tu? Zatiaľ mám za sebou trochu túr s priateľmi,trochu riadnch "hubačiek" s množstvom hríbov.Mám pocit,že leto odišlo ako som sa vrátila domov, preto chcem ešte využiť tieto slnečné dni a byť čo najviac vonku.Trošku som sa popozerala aj po niektorých témach.Zistila som,že by som sa našla aj v probléme rozoberanom pod názvom "mám už toho dosť". Zrejme som tak dopadla ako som aj kvôli môjmu otcovi. Môžem si podať ruku s Kiwemai aj Dáriou.
ale dosť bolo mojich slov. Dievčatá,napíšte mi, prosím vás,ako ste sa mali vy cez leto? Nejaké nové zážitky?Príhody?Ľudia?Nové postoje a pohľady na život?
no tak to by tým depkám vyhovovalo,ale nám nie takže čím skôr s nimi von
asi nikdy:(
Mila kristi,u mna sa takto zacinala depresia.Mala som presne tie iste pocity ako ty.Zacni s tym ihned cosi robit a budes opät stastna ako predtym..Napr. aj zacni behat!!!drzim prstyyyy
Nepoužívať tvorivosť je nielen devastácia seba, je to viac, je to zrada.