Depky, kedy prestanete?!

Ja-- Ja som veľmi dího nič také nezažil, ale za normálnych okolností by som navrhol dotyčnej, aby so mnou šla na prechádzku, do kina, do divadla alebo niekam si sadnúť a porozprávať sa. Potom by som ju zavolal znova a ak by sme si spolu rozumeli, tak by som sa ku nej pokúsil priblížiť, dotknúť sa a pobozkať. Pokiaľ by sa s ňou dalo ale ozaj veľmi dobre porozprávať, tak by som sa pokúsil nabrať odvahu a povedať jej to otvorene. No neviem prečo to tak je, ale väčšinou takéto zaľúbenia nevychádzajú. Takmer nikomu.

Dakujem Peto za tvoju odpoved. Asi sa rozhodnem pre moznost 1. Nedokázem mu to otvorene povedat, ani nedokazem zniest aby odpoved bola záporná. Jedno ale viem, že naše priatelstvo určite zostane, lebo ako priatelia sme zdolali vela prekážok, a myslím, že ja ked nebudem jeho manželka, žena, frajerka, navždy som sa mu zapísala do života ako najlepšia priateľka. Neverím tomu, že by to tak nebolo. On je dost inteligentný, a dobre vie čo robí, možno nechce sa unáhlit, momentálne si našiel robotu a chcel by si v budúcnosti kúpit byt... Takže bude musiet pracovat. Vieš, on vie čo chce, na rozdiel od mojho brata, ktorý len čaká čo hotové dostane. On vie toho vela, no nechce mi ubližit a preto sa k tomu všetkému nechce vyjadrit. Viem, existujú aj iný muži, no ked stretnem takého podobného a hlavne tak inteligentného tak nebudem váhat. Jedneho podobného som stretla, no vôbec som nepochopila, že on chce so mnou chodit, lebo mi to nepovedal priamo, len mi dal bonbonieru, takú maximálne velkú, lebo som mu pomohla v jednej dôležitej ulohe, a ja som si myslela, že je to dakujem za to, no bolo to viac, chcel aby sme spolu chodili, ale to som sa dozvedela az o pol roka neskor, ked si našiel priatelku a povedal mi to. No, škoda, že som nevyužila situáciu. NO, ale ako mám vediet, či daný chalan chce so mnou chodit, ked mi to nepovie??? Ved ja to neviem inak zistit??? Ty to ako riešiš??

ja--, pochopil som Ťa. Živo si dokážem predstaviť, aký je pre Teba úžasný. Kamarátstva chlapec-dievča dopadnú veľmi často, alebo skoro vždy tak, že jeden sa do druhého zaľúbi. Je to normálne. Nie je na tom vôbec nič zvláštne. Ak si sa mu už pokúsila dať všemožne najavo, že máš o neho záujem, ale on Ti to neopätoval, tak Ti zostávajú 2 možnosti:
1. Necháš to tak ako to je, budeš mu dávať nepriamo najavo, že k nemu pociťuješ náklonnosť (on si to vôbec nemusí všimnúť) a stále budeš dúfať, že Ťa tiež ľúbi. Neskôr si možno budeš vyčítať, že si mu to nepovadala viac otvorene a pod.
2. Napíš mu otvorený list, čo k nemu cítiš, že si myslíš, že by ste sa k sebe hodili a že ho máš rada viac ako kamaráta. Snaž sa byť úprimná a nepíš tam nič len pre to, aby si si ho získala. Ale pokiaľ možno, píš priamo. Na rovinu. To čo cítiš, ale nie v superlatívoch. V tomto prípade však roskuješ, že sa sklameš. Avšak ak je naozaj Tvojím dobrým priateľom, tak ho preto ako priateľa nestratíš, ak sa toho bojíš.
Predtým si však skús položiť tieto otázky:
Skús si položiť otázku:"Myslíš, že neexistuje iný muž na svete, ktorý by Ťa spravil šťastnou?", "Myslíš, že on je najdokonalejší a žiaden iný sa mu nemôže vyrovnať?"
Ak si myslíš, že o Teba nemá záujem pre to, že o Tebe vie všetko, tak myslíš, že má význam sa pokúšať o vytvorenie vzťahu? A v neposlednom rade, páčil by sa Ti vzťah taký, že by Ťa dotyčný považoval za inú ako si a nevedel by o Tebe aká si v skutočnosti?
Tie otázky si polož sama kvôli sebe, aby si si ho príliš neidealizovala a tým si sama sebe neubližovala.

avoj kristi1 depky som mala a zvycajne s toho ked som bola sama a ked ma nikdo nebol somnou a prsote nieco my chybalo no potom som úpochopila ze ludia okolo mna ma maju radi a chcu mi pomoct

Ahojte, poriadne som zmokla. Ahoj Pete - moj vztah - priatelsky trvá 5 rokov, bol založený na priateľstve, a vzajomnom rešpekte a pomáhaný si. Počas tých rokoch sme sa ani raz nepohádali. NO, na otázky lásky mi nikdy neodpovedal ani priamo ani nepriamo. Aspon to nepriamo som nikdy nepochopila, že by to mohla byt odpoved. Jedno si myslím, že asi nie som moc dobré pre neho, myslím si, že hladá dievča, ktoré bude bohaté a aby mal z toho aj užitok. Viem, je to len moje myslenie, ale pete, vieš aký je úžastný, ked ho vidím, ta sa prestanem aj na neho hnevat, že mi nenapísat tak dlho prípadne na všetko zlé hned zabudnem. Podržal ma v zlých časoch, v trápeniach, vie o mne všetko alebo aspon skoro všetko - možno to je dôvod, prečo ma nechce ako viac ako priatelku. Možno si myslí, to isté čo anita - len z opačného pohladu - ako anita napísala, že nechce to prenášat do vztahu - dúfam, že ma chápeš, lebo sa neviem lepšie vyjadrit, a som unavená, lebo som zmokla a to poriadne.

Prepáčte, príspevok, čo bol poslaný 16,26 nepísala Anita, ale pete. Ďakujem za pochopenie.

No a ked chcem napísať akože "pre Anitu:" tak sa mi stane, že namiesto svojho mena vložím Anita??? :)))) No ja už nikedy zo seba fakt nemôžem... to vždy, keď som úprimný sa mi niečo podobné stane :)))))

Anita, ja tiež neuznávam veštenie budúcnosti zo snov. Vieš Anita, ja som tiež taký, že sa v spoločnosti dokážem javiť ako vcelku bezproblémový. Mám na tvári hroznú (nemyslím tým, že som bol zlý) masku. Býval som taký, že som si podvedome otypoval človeka a hodil na tvár masku akú som uznal za vhodné. Aj teraz to ešte často robím, ale snažím sa toho nejako zbaviť. Snažím sa byť sám sebou. A je to vôbec správne? Nenosí každý z nás masku na tvári? O mne si všetci myslia, že som úplne iný veselý, optimistický, že nemám problém.Najlepšiemu kamarátovi, keď som sa len trošičku snažil zdôveril, tak sa začal smiať. A pritom viem, že to je veľmi fajn a chápavý chalan. Ani sme nemali čas, tak sme to nechali tak. Samozrejme, tí, ktorí ma už dlhšie poznajú, tak možno tušia, alebo vedia, že som citlivý a že nie je všetko ok. Ako si povedala Ty, záleží od toho ako veľmi sú vnímaví a všímaví. Ale pred tým, ktorý ma vidí prvý krát, viem väčšinou zahrať také divadlo, že keby som mu potom povedal, že taký vôbec nie som, tak mi neuverí. A ver či never, už to tak fakt nevládzem. Čo je to za život, že sa musíš pretvarovať až tak veľmi, že vlastne ani nevieš, že kto si sám. Čítal som si Tvoje príspevky a zistil som, že máme veľmi veľa spoločného. Preto som aj písal, že mám pocit, že Ťa chápem. Lebo podľa mňa je naozaj veľmi, veľmi zložité pochopiť niekoho, pokiaľ si niečo podobné nezažila na vlastnej koži. Ono skoro každý Ti povie:"chápem Ťa", ale vieš aké mizivé percento Ťa pochopí naozaj? Chcem sa Ťa opýtať. Ty poznáš samu seba? Nemávaš pocit, že nevieš vlastne kto si a akú rolu hráš v tomto svete?

Ahojte. Napíšem svoj mužský názor na problém ja--, ale nedá sa vysloviť nejaký záver len z jedného mailu, keď vlastne neviem o čo ide. Mohol by som napísať, čo si myslím, ale nebolo by to k ja-- férové, lebo som si svoj názor utvoril len z jediného mailu a ten môže byť veľmi mylný. Ste kamaráti alebo priatelia? Ako sa on chová k Tebe? Koľko sa poznáte? Ja-- ak máš záujem, tak napíš priebeh svojho vzťahu k tomu chlapcovi, nejaké konanie, ako sa váš vzťah vyvíjal...

damaxi,ahoj
čo si myslíš ty o tom maily? máš viac skúseností, poraď.
teraz som sa dozvedela, že nemáš rada výraz pozitívne myslenie. Prepáč, ja ho používam často. Snáď preto, lebo mi to hovorí dosť ľudí - tých bližších, ktorým som povedala aspoň štvrtinku z mojich pocitov. Ale tiež viem, že sa smutnému človeku nedá len tak myslieť kladne :)